Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Csp-119-2022.pdf
PDF · 77.17 KB
Case nature
Subarea
8Csp/119/2022
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: E., rod. P. nar. XX. XX. XXXX,. trvale bytom Q. - A. I. štátny občan Z., o zaplatenie sumy 698,54 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX s a z r u š u j e .
II. Na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., v s t u p u j e do konania obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés - advokát Mýtna 48, Bratislava.
III. Vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať.
IV. Konanie z a s t a v u j e.
V. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 698,54 Eur s príslušenstvom.
K výrokom I a II
2. Platobným rozkazom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia súd rozhodol o žalobe doručenej súdu dňa 26. 10. 2022.
3. Podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak nemožno doručiť (platobný rozkaz) čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
4. Súd uvedený platobný rozkaz zrušil vzhľadom na to, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk.
-.
5. Návrhom došlým súdu dňa 10. 03. 2023 žiadal právny zástupca obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017, ktorou došlo k prevodu žalovanej pohľadávky voči žalovanému z doterajšieho žalobcu na Intrum Slovakia s.r.o.
6. Podľa § 80 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba "CSP"), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
7. Podľa § 80 ods.2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
8. Podľa § 80 ods.3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
9. Zmluva o postúpení pohľadávky je skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, preto súd vyhovel procesnému návrhu na zmenu žalobcu a rozhodol tak, že na miesto doterajšieho žalobcu vstupuje do konania obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
K výrokom III až V
10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
13. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok zastavenie konania.
14. Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX . uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa XX. XX. XXXX je spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobkyne (banka) a žalovanou ako spotrebiteľom.
15. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci a o uznávaní -3-
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie"). Ustanovenia o právomoci súdu členského štátu na konanie sú upravené v II. kapitole Nariadenia.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
17. Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia zároveň platí, že osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv je osobitná právomoc a je upravená v oddiely 4 predmetného Nariadenia.
18. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
19. Podľa článku 19 Nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou 1. dojednanou po vzniku sporu, alebo 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte,
ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
20. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
21. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
22. Základným kritériom pre určenie, súd ktorého členského štátu bude oprávnený vo veci konať a rozhodnúť je bydlisko žalovaného. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, je potrebné vychádzať z vnútroštátnej právnej úpravy. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu "bydlisko fyzickej osoby". Podľa ustálenej judikatúry bydliskom fyzickej osoby treba rozumieť miesto, kde sa osoba skutočne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu natrvalo, a nie je ho možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca. Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) uznesením vo veci C-98/20 z 3. septembra 2020 rozhodol, že pojem "bydlisko spotrebiteľa" použitý v článku 18 ods. 2 Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že označuje bydlisko spotrebiteľa ku dňu podania žaloby.
23. Zo spisového materiálu - konkrétne zo správy R. I. zo dňa 16. 12. 2022 súd zistil, že žalovaná sa na adresách vyplývajúcich zo spisového materiálu (I. - kde ju obyvatelia bytov nepoznajú a K. občania uvádzajú, že tam nebýva) nezdržiava. Následne súd žiadosťou zaslanou N. súdu pre Y. zistil, že žalovaná má evidovaný trvalý pobyt na adrese Q. a je štátnou príslušníčkou Z. republiky.
24. Nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je daná osobitná právomoc súdu podľa bydliska spotrebiteľa. V tomto prípade je teda daná osobitná právomoc vecne a miestne príslušného súdu v Z.epublike. Právomoc súdu Slovenskej republiky nie je daná z dôvodu, že druhý účastník spotrebiteľskej zmluvy v zmysle článku 18 bod 2 Nariadenia môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd mal preukázané, že žalovaná nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, ale dlhodobo sa zdržiava na území Z. republiky.
25. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky predstavuje v danom prípade neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a má za následok zastavenie konania. V opačnom prípade, ak by okresný súd vo veci začal konať a s konečnou platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie právomoc, malo by to pre žalobcu za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia.
26. Žalobca podaním žaloby, na ktorej prejednanie súd nemá právomoc, procesne zavinil zastavenie konania, a preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznať náhradu trov konania žalovanej, avšak žalovanej v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli.
27. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti výrokom I a II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto výrokom III až V tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).