Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/350/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti povinnému: J. J., bytom J. pod J., J. XXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 2.482,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. septembra 2013, č.k.

- 15, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je notárska zápisnica sp. zn. N 3383/2005, NZ 31818/2005, NCRLs 31351/2005 spísaná dňa 09.07.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Dôvodil, že v priebehu exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu exekúcie. V danom prípade mal súd prvého stupňa za preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu - notárskej zápisnice č. k. N 3383/2005, NZ 31818/2005, NCRLs31351/2005, je Zmluva o úvere uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom (oprávneným) a J. J. ako dlžníkom (povinným). Predmetná zmluva o úvere bola spísaná na formulárovom tlačive. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, tvoriace súčasť zmluvy o úvere zo dňa 23.02.2005, je podstatným pre posúdenie otázky spôsobilosti posudzovanej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa uvedené splnomocnenie preskúmal zo všetkých hľadísk nevyhnutných k vysloveniu záveru o platnosti právneho úkonu, pretože iba platný právny úkon spôsobuje žiadané právne účinky. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere zo dňa 23.02.2005 je podľa názoru súdu prvého stupňa koncipované veľmi všeobecne a široko. Táto všeobecnosť a širokosť rozsahu splnomocnenia dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. Tomáša Kušníra konať

v mene povinného a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi potom spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Zároveň týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo povinnému už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v notárskej zápisnici za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný vedomosť mať nemohol. Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody vôle. V danom prípade, ako už bolo vyššie konštatované, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca dlžníka (povinného) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto postupom podstatným spôsobom obmedzená. Povinný ani nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než Mgr. Tomáša Kušníra. Pri takomto postupe potom možno len veľmi ťažko hovoriť o slobodnej vôli povinného pri výbere svojho splnomocneného zástupcu. Navyše táto skutočnosť, že meno Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače, a teda menovaný advokát bol vybraný priamo veriteľom - oprávneným, nenasvedčuje záveru, že Mgr. Tomáš Kušnír bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere v časti splnomocnenie i uviedol, teda, že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem toho i zastupuje v mnohých iných súdnych konaniach. Týmto postupom sa plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi opätovne dostáva do rozporu so zákonom, keďže splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného ( ). Na základe uvedeného súd prvého stupňa splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere zo dňa 23.02.2005 vyhodnotil ako absolútne neplatné. Takáto absolútna neplatnosť splnomocnenia udeleného povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra vykonaných v mene povinného nemohli pre povinného nastať žiadne právne účinky. Z tohto dôvodu je i notárska zápisnica, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia v mene povinného uznal záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom (paktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Súd prvého stupňa, notársku zápisnicu sp. zn. N 3383/2005, NZ 31818/2005, NCRLs 31351/2005 spísanú dňa 09.07.2005, z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru v danom prípade nastalo činnosťou súdu ústavne neakceptovateľné porušenie práv, konkrétne, mal za to, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/EHS svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinného. Zastával názor, že súd nemôže vyučiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ po tom, ako bol upozornený súdom, nemá zámer dovolať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky. Namietal, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým,

že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. Poukázal na to, že exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa , resp. podľa o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v . Plnomocenstvo udelené v zmluve je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považoval záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocestvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň oprávnený navrhol, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný, ktorý uviedol, že od 15.02.2008 je doma a čo sa dalo, to poplatil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa , odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už v obdobných veciach judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné:

Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.10.2005, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. dňa 07.11.2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica sp. zn. N 3383/2005, NZ 31818/2005, NCRLs 31351/2005 zo dňa 09.07.2005, v ktorej povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 80.977,- Sk (2.687,94 Eur). Z toho úver a poplatok predstavovali sumu 74.800,- Sk (2.482,91 Eur), pričom táto suma sa mala

úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 29.04.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostával z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný, zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, zároveň vyhlásil, že dlh splatí v lehote do 10.08.2005 k rukám oprávnenej osoby a v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou a s tým, aby bola táto notárska zápisnica použitá ako exekučný titul.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír konal za povinného na základe splnomocnenia udeleného povinným v Zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 23.02.2005. Odvolací súd uvádza, že súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v náväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a preto námietky oprávneného vznesené v odvolaní neboli dôvodné. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nebola dôvodná ani námietka oprávneného, podľa ktorej mal súd prvého stupňa pred rozhodnutím o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa Exekučného poriadku nariadiť vo veci ústne pojednávanie podľa Exekučného poriadku. Odvolací súd k tomu uvádza, že bolo s účinnosťou od 01.01.2013 zrušené ustanovenie Exekučného poriadku a zároveň bol do ustanovenia za odsek 1 vložený nový odsek 2, podľa ktorého, ak súd rozhoduje podľa , nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa až j/, môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Z uvedeného znenia procesného ustanovenia Exekučného poriadku v platnom znení, ktorý je potrebné vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení aplikovať aj na predmetné exekučné konanie, vyplýva fakultatívna možnosť pre exekučný súd nariadiť pojednávanie v prípade rozhodovania súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. V danej veci preto súd prvého stupňa v čase jeho rozhodovania nebol podľa zákona povinný nariaďovať pojednávanie. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne na podklade v spise doložených listinných dôkazov ustálil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil a nariadenie pojednávania tak nebolo potrebné a nevyhnutné na objasnenie veci. Odvolací súd uvádza, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným a povinným, bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, išlo o typovú adhéznu zmluvu, ktorej obsah nebol individuálne dojednaný, keď jej obsah povinný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, resp. niektoré z ustanovení vylúčiť. Rovnaké zmluvy používal veriteľ vo vzťahu k neurčitému počtu svojich klientov, pričom povinný bol v postavení, že buď celú zmluvu, aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami, podpíše a úver dostane, alebo celú zmluvu odmietne a úver nedostane. Z uvedeného potom vyplýva, že samotného splnomocnenca, vopred stanoveného v predtlači zmluvy, si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Zmluvná voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej formulárovej zmluve. Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Navyše odvolací súd ma zo svojej rozhodovacej úradnej činnosti za preukázané, že uvedený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý konal v danej veci ako zástupca povinného, konal a vystupoval aj ako zástupca oprávneného pri právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle , splnomocnenie pre advokáta je absolútne neplatným právnym úkonom a každý jeho právny úkon urobený za povinného je rovnako neplatný v zmysle . Notárska zápisnica spísaná so zástupcom povinného na základe

neplatného splnomocnenia je preto nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, čo predstavuje dôvod pre vyhlásenie danej exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

Odvolací súd navyše zastáva právny názor, že predmetné ustanovenie zmluvy o splnomocnení je i neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa ( v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi vykazuje znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Na základe uvedeného v súlade a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v , bolo v súlade potrebné subsidiárne aplikovať na právny vzťah účastníkov ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v . Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle ustanovenia v príslušnom znení zo zákona absolútne neplatné. Z týchto dôvodov predloženú notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul a odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa , potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .