Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-138-2010.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/138/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: L. P., bytom B., ul. V. XXXX/X, zastúpená Mgr. Andreou Šutovskou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, ul. A. Dubčeka 17, proti odporcom: 1. ZEOTOP, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Zlatovská 32, IČO: 34 105 042, 2. X. G., bytom K., ul. H. XXXX/XX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu v 1. rade zo dňa 20.04.2010 j e n e p l a t n é .
II. Súd u r č u j e , že pracovný pomer vzniknutý medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade dňa 02.09.2008, sa skončil dňom 30.06.2010.
III. Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade z a m i e t a .
IV. Odporcovi v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
V. Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 37 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Dňa 15.06.2010 bolo Okresnému súdu Trenčín doručené podanie navrhovateľky zo dňa 14.06.2010. Navrhovateľka v ňom okrem iného uviedla, že navrhuje, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť jej výplatu mzdy za odpracované obdobie od 01.04.2010 do 20.04.2010, vrátane stravných lístkov za toto obdobie, ďalej náhradu mzdy za dobu výpovednej doby od 01.05.2010 do 30.06.2010, odstupné v sume dvojnásobku priemerného zárobku, s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Vo zvyšnej časti podania sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.04.2010 a určenia, že pracovný pomer vzniknutý medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade sa skončil uplynutím výpovednej doby, t.j. dňom 30.06.2010. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2010 súd pripustil rozšírenie tohto žalobného návrhu o zaplatenie mzdy za obdobie od 01.03.2010 do 31.03.2010. Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX - 61 zo dňa XX.XX.XXXX súd podanie v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáha výplaty mzdy za odpracované obdobie od 01.03.2010 do 20.04.2010, vrátane stravných lístkov za toto obdobie, výplaty náhrady mzdy za dobu výpovednej doby od 01.05.2010 do 30.06.2010 a výplaty odstupného, odmietol. Podanie, resp. návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.04.2010 a určenia, že pracovný pomer vzniknutý medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade sa skončil uplynutím výpovednej doby, t.j. dňom 30.06.2010 zostal nedotknutý a
súd o ňom ďalej konal. Tento návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že pracovala u odporcu v 1. rade ako zamestnanec na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2008, pričom pracovný pomer vznikol dňom 02.09.2008 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Pracovala na pozícii predavačka. Dňa 20.04.2010 obdržala od odporcu v 1. rade list s názvom "Ukončenie pracovného pomeru" zo dňa 20.04.2010, podpísaný odporcom v 2. rade ako vtedajším konateľom odporcu v 1. rade. Zároveň bola upovedomená, že nasledujúci deň, t.j. dňa 21.04.2010 nemá nastupovať do zamestnania. Nasledujúci deň bola predajňa zatvorená. Navrhovateľka ďalej netrvala na tom, aby ju odporca v 1. rade zamestnával. S odporcom v 2. rade ako konateľom odporcu v 1. rade sa pokúšala skontaktovať aj písomne aj prostredníctvom vedúcej predajne, avšak bezúspešne. Písomnosti adresované odporcovi v 1. rade sa vracali na poštu späť, z dôvodu neznámeho adresáta. Nasledujúci deň, t.j. dňa 21.04.2010 zanikla odporcovi v 2. rade funkcia konateľa odporcu v 1. rade. Do tejto funkcie bol následne vymenovaný občan Maďarskej republiky. Výpoveď považuje za neplatnú, pretože v nej nie je vymedzený skutkový dôvod skončenia pracovného pomeru, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a takisto v nej nie je uvedené, na základe akej organizačnej zmeny, resp. rozhodnutia sa stala navrhovateľka nadbytočnou. Vo výpovedi sa uvádza, že pracovný pomer končí dňom 20.04.2010, teda bez plynutia 2 mesačnej výpovednej doby. Vzhľadom k tomu, že predpokladá, že jej pohľadávka nebude uspokojená z majetku odporcu v 1. rade, uplatňuje si proti odporcovi v 2. rade nárok na náhradu škody, ako konateľovi odporcu v 1. rade.
Odporcovi v 1. rade bol návrh doručený v zmysle § 48 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril. Odporcovi v 2. rade bol návrh doručený dňa 21.07.2010. V celom priebehu konania sa zásielky adresované odporcovi v 1. rade vrátili súdu späť s uvedením, že odporca v 1. rade je na adrese svojho sídla uvedeného v Obchodnom registri neznámy. Odporca v 2. rade sa k návrhu nevyjadril, iba požiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca odporcu v 2. rade, ktorého oprávnenie na jeho zastupovanie v priebehu konania zaniklo, uviedol, že návrh je voči odporcovi v 2. rade nedôvodný, nakoľko medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade nie je žiadny právny vzťah.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že u odporcu v 1. rade pracovala ako predavačka v potravinách od 02.09.2008 do 20.04.2010. V termíne od 12.04.2010 do 19.04.2010 čerpala dovolenku. Po vyčerpaní dovolenky riadne nastúpila do zamestnania. Dňa 20.04.2010 im vedúca oznámila, že je potrebné urobiť inventúru. Inventúra sa robila nasledujúci deň, pri ktorej pomáhala. Výsledky inventúry jej nie sú známe. Nasledujúci deň jej volala kolegyňa, aby prišla do práce, kde ich už čakala vedúca a každej z nich odovzdala ich pracovné zmluvy. Všetok tovar v obchode sa balil, tovar sa nakladal do áut a odvážal sa preč. S pracovnými zmluvami išli na úrad práce. Čo sa týka výpovede, túto obdržala poštou, pričom ju prevzala niekedy v dňoch 23.04.2010 alebo 24.04.2010. Po vykonaní inventúry chodila do potravín už len vedúca, priestory boli uzavreté, predavačky tam už nechodili. Vedúca im výslovne povedala, aby po vykonaní inventúry už do potravín nechodili. Čo sa týka výplaty, túto jej odporca riadne vyplatil do februára 2010. Čo sa týka mzdy za mesiac marec a apríl 2010, teda do 20.04.2010 tieto nedostala.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka sa pridržiava podaného návrhu a v prípade úspechu si navrhovateľka uplatňuje právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: pracovnou zmluvou zo dňa 02.09.2008 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, listom odporcu v 1.rade o ukončení pracovného pomeru zo dňa 20.04.2010, výpisom odporcu v 1. rade z obchodného registra. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav.
Navrhovateľka uzavrela spolu s odporcom v 1. rade dňa 02.09.2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi pracovný pomer dňom 02.09.2008, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovnou náplňou navrhovateľky bolo pracovať ako predavačka. Dňa 23.04.2010 alebo 24.04.2010 bol navrhovateľke doručený list odporcu v 1. rade v zastúpení odporcom v 2. rade ako konateľom odporcu v 1. rade, označený ako ukončenie pracovného pomeru a datovaný dňom 20.04.2010. V ňom odporca v 1. rade uviedol, že "Dávame Vám výpoveď podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce. Pracovný pomer končí dňa 20.04.2010. Odstupné podľa § 76 ods.1, 2 Zákonníka
práce Vám bude vyplatené po ukončení mesiaca vo výplatnom termíne." Ako adresát je uvedená navrhovateľka. Iné, pre toto konanie významné skutočnosti, v ňom nie sú uvedené. Navrhovateľka odporcu v 1. rade po doručení tohto listu nepožiadala, aby ju ďalej zamestnával. Následne sa s konateľom odporcu v 1. rade nedalo skontaktovať, pričom dňom 21.04.2010 zanikla odporcovi v 2. rade funkcia konateľa odporcu v 1. rade. Od 22.04.2010 je konateľom odporcu v 1. rade U. Q., bytom F. republika, B., B. D. R. XXX.
Podľa § 59 ods. 1 písm.c/ Zákonníka práce, účinného v rozhodnom čase, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 61 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce, účinného v rozhodnom čase, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce, účinného v rozhodnom čase, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, účinného v rozhodnom čase, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 77 Zákonníka práce, účinného v rozhodnom čase, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, účinného v rozhodnom čase, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby.
Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd právne posúdil vec takto:
V tomto konaní, po tom, čo súd právoplatne rozhodol o odmietnutí časti podania, sa navrhovateľka domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru, aj keď v žalobnom návrhu uviedla okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo urobené výpoveďou, je neplatné. Zároveň sa domáha určenia, že neplatne skončený pracovný pomer trval do 30.06.2010. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľke bola doručená písomná výpoveď z pracovného pomeru, avšak táto pre nedodržanie kogentných ustanovení Zákonníka práce je neplatná. V písomnej výpovedi zo dňa 20.04.2010, ktorá bola navrhovateľke doručená, a to najneskôr dňa 24.04.2010, odporca porušil ustanovenie § 61 ods.2 Zákonníka práce, pretože v nej neuviedol dôvod výpovede skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom s touto skutočnosťou Zákonník práce spája následok neplatnosti výpovede. Odporca v 1. rade v ňom takisto v rozpore so zákonom určil skončenie pracovného pomeru dňom 20.04.2010 nerešpektujúc skutočnosť, že v tom čase výpoveď nebola navrhovateľke ani doručená ani týmto dňom neuplynula výpovedná doba, v danom prípade dvoch
mesiacov. V konaní takisto nebolo preukázané, že odporca v 1. rade alebo jeho príslušný orgán vydal písomné rozhodnutie o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách podľa § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce. Táto skutočnosť takisto nebola uvedená v neplatnej výpovedi. Navrhovateľka návrh na súd podala dňa 15.06.2010, preto v zmysle § 77 Zákonníka práce uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu v 1. rade zo dňa 20.04.2010 je neplatné.
Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade, teda zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a navrhovateľka ako jeho zamestnanec netrvala na tom, aby ju ďalej zamestnával, platí podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, že sa jej pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby. V zmysle § 62 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce, je výpovedná doba najmenej dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V zmysle uvedeného výpovedná doba v trvaní dvoch mesiacov začala plynúť 01.05.2010 a uplynula dňom 30.06.2010. Preto súd určil, že pracovný pomer vzniknutý medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade sa skončil dňom 30.06.2010.
Vzhľadom k tomu, že odporca v 2. rade ako bývalý konateľ odporcu v 1. rade nie je pasívne legitimovaným v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenia do kedy trval pracovný pomer, ktorý bol neplatne skončený, súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zamietol. Medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade neexistuje pracovnoprávny vzťah založený predmetnou pracovnou zmluvou.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu v 1. rade súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s 151 ods.1., ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka bola vo vzťahu k odporcovi v 1. rade plne úspešná, ale vzhľadom k tomu, že v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia si nevyčíslila trovy konania, súd jej priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Týmito trovami vyplývajúcimi zo spisu je súdny poplatok vo výške 37 eur zaplatený za návrh.
O náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu v 2. rade súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca v 2. rade si právo na náhradu trov konania neuplatnil, teda nepodal návrh na náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu spisu odporcovi v 2. rade žiadne trovy ani nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.