Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-63-2013.pdf
PDF · 68.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/63/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanej P. M., nar. XX.XX.XXXX v F. N. N., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.03.2013, sp. zn. 2T/202/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej P. M. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.03.2013, sp. zn. 2T/202/2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/202/2012 zo dňa 23.05.2013, bola obžalovaná P. M. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 23.02.2012 okolo 23:00 hod. v chodbe rodinného domu číslo 139 v F. nad N., okres Prievidza napadla bývalého manžela poškodeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho teflónovou panvicou udrela do tváre, v dôsledku čoho poškodený utrpel zranenie - zlomeninu nosovej kosti, tržnú ranu v oblasti koreňa nosa, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného počas 14 dní.
Za to bola odsúdená podľa § 156 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Súčasne bolo podľa § 287 ods.1 Tr.por. rozhodnuté, že obžalovaná P. M. je povinná uhradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Krajská pobočka Trenčín, Partizánska 2315, Trenčín, IČO:35937874, škodu 91,94, -€.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadla obžalovaná odvolaním podaným proti výroku o vine aj treste, ktoré bližšie neodôvodnila.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaná svoje odvolanie zdôvodnila tým, že sa cíti nevinná a jej bývalý manžel si to celé vymyslel a práve naopak on napadol ju po tom, ako mu išla naproti.
Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaná žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a spod obžaloby ju oslobodil.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú, poškodeného Q. M., svedkov Bc. T. T., Q. V., znalca MUDr. Babiaka a oboznámil odborné vyjadrenie a ďalšie listinné dôkazy, pričom odvolací súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, podrobne sa zaoberajúc dôkazmi tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.por. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na jeho objasnenie a zistenie, že skutok spáchala obžalovaná. Tá je usvedčovaná priamo výpoveďou poškodeného Q. M., ale nepriamo tiež výpoveďami svedkov - príslušníkov polície Bc. T. T. a Q. V., ktorí okrem iného vypovedali, že poškodený na linku 158 nahlásil, že bol napadnutý a po ich príchode bolo na ňom vidno zranenie koreňa nosa na čo poškodený uvádzal, že ho obžalovaná udrela panvicou do nosa a ukazoval im prasknuté okuliare. Zranenia poškodeného v rozsahu uvedenom v skutkovej vete rozsudku boli preukázané tak lekárskou správou z ošetrenia, ako aj odborným vyjadrením a výpoveďou znalca MUDr. Babjaka. K mechanizmu vzniku zranenia poškodeného znalec uviedol, že bolo spôsobené úderom tupým predmetom a mohlo sa jednať o teflónovú panvicu. Vznik takéhoto zranenia pádom na zem je nepravdepodobný, nakoľko by muselo ísť o pád na nejakú prekážku, napr. zárubňu. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa považoval obranu obžalovanej za účelovú a odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že jej obrana bola vykonanými dôkazmi vyvrátená. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré odvolací súd považoval nutné poukázať z hľadiska podaného odvolania, pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením týkajúceho sa jednotlivých vykonaných dôkazov, celkového vyhodnotenia dôkaznej situácie a ustálenia skutkových zistení v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovanej prvostupňový súd postupoval správne, keď skutok kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. e) Tr. zák., nakoľko obžalovaná tým, že inému úmyselne ublížila na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, naplnila znaky tohto trestného činu.
Čo sa týka uloženého trestu, v tomto smere prvostupňový súd správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zák. a účelu trestu a prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovanej bolo zistené, že z miesta bydliska k jej chovaniu nie sú negatívne pripomienky, za priestupok nebola postihovaná. Hľadí sa na ňu ako by nebola odsúdená, preto jej bola priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu trest uložený podľa § 156 ods. 2, s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na úplne spodnej hranici v trvaní 12 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel.
V súlade so zákonom je napokon aj výrok o náhrade škody. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si riadne a včas uplatnila náhradu škody voči obžalovanej vo výške 91,94,- €, ktorá predstavovala náklady liečenia poškodeného a ani odvolací súd nemal pochybnosti o takomto nároku. Preto bola obžalovaná zaviazaná správne podľa § 287 ods.1 Tr.por. k náhrade tejto spôsobenej škody.
Z uvedených dôvodov odvolanie obžalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.