Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-72-2011.pdf
PDF · 121.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5P/72/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. P., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátne občianstvo SR, dieťa zastúpené: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka: F.. D. U.Á., J.. XX.XX.XXXX, bytom X.. N. Č.. XXXX/XX, XXX XX N., štátne občianstvo SR, zastúpená advokátom JUDr. Ján Pekar, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, otec: S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XX, XXX XX G., štátne občianstvo SR, zastúpený opatrovníkom: I. H., zamestnanec Okresného súdu Senica, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca S. P., J.. XX.XX.XXXX, voči maloletému Y.Á. P., J.. XX.XX.XXXX zo sumy 4.000 Sk ( 132,77 eur ) mesačne na sumu 60 eur mesačne odo dňa 22.12.2011, ktoré výživné je povinný platiť otec S. P., J.. XX.XX.XXXX, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého Y. P.. Vo zvyšku súd návrh otca S. P. z a m i e t a . Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/111/2005 - 69 zo dňa 08.12.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/14/2006 - 100 zo dňa 14.03.2006, v časti určenia výšky výživného otca S.M. P. na maloletého Y. P.. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého podal dňa 22.12.2011 na Okresnom súde Skalica návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletého Y. P. od 7.9.2009 naďalej a to zo sumy 4000 Sk na sumu 30 eur mesačne so splatnosťou mesačného výživného do 20. dňa v mesiaci ( č. l. 64 spisu ). Návrh odôvodnil tým, že pôvodné výživné bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/111/2005 vo výške 4.000 Sk. Od 7.9.2009 mu bol priznaný starobný dôchodok za rok 2009 v sume 311,90 eur mesačne, za rok 2010 v sume 321,50 eur mesačne a za rok 2011 v sume 327,30 eur mesačne. Už vyplatené výživné si nebude žiadať vrátiť. Na syna prispieval vždy nadštandardne preto, že to tak cítil. Matka maloletého ho obvinila, že neplatil výživné od 1.6.2010 do 31.3.2011, čo on odmieta. Matka maloletého sa mu takto chcela pomstiť. V rámci exekúcie mu bol zadržaný vodičský preukaz, ktorý potrebuje v podnikaní. Synovi Y. bude naďalej pomáhať, chce začať ďalšie podnikateľské aktivity. Nevlastní žiadny byt, dom, resp. iné nehnuteľnosti. Vlastní dve staršie motorové vozidlá, ktoré dá vyradiť z evidencie. Nemá našetrené žiadne finančné prostriedky. V doplnení návrhu zo dňa 6.2.2012 uviedol, že termín platby výživného žiada upraviť vzhľadom k termínu výplaty dôchodku. So synom sa nemôže stretávať napriek rozhodnutiu súdu o úprave stretávania sa otca so synom. Ďalej opisuje zlé vzťahy so svokrou, ktorá proti nemu použila čiernu mágiu a tak ho chcela pripraviť o život ( č. l. 62 spisu ). Ak sa matke výška výživného nebude pozdávať, požiada o zmenu - zverenie syna do svojej výchovy.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Matka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že mal. Y. navštevuje X. ročník Základnej školy. Matka platí poplatky za obedy a za školskú družinu 25 až 27 eur mesačne. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k dvom deťom, a to O. U. J.. XX.X.XXXX a Y. U. J.. X.X.XXXX, ktoré deti pochádzajú z manželstva s F. U.. Matka poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami vo výške 262 eur mesačne. Od roku 2005 sa podstatne zvýšili náklady na zabezpečenie potrieb mal. Y., t.j. na zabezpečovanie jeho školských potrieb a osobných potrieb. Mesačné výdavky má na nájom 250 eur, plyn 20 eur, životné poistenie mal. Y. 17,47 eur, životné poistenie matky 27 eur, náklady na škôlku mal. O. 45 eur, mobilný telefón 20 eur, internet 18 eur. Na mal. Y. má zvýšené náklady najmä na plienky, dojčenskú stravu v sume 50 eur. Taktiež má náklady na mal. Y. za korčule a hokejku na hokej a členský príspevok hokejovému klubu 100 eur za rok.
Kolízny opatrovník uviedol, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o mal. Y.. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom mal. Y.Á. nastúpil do Základnej školy, hráva hokej, jeho zdravotný stav je dobrý, máva len bežné ochorenia. Od posledného rozhodovania súdu sa u mal. Y. zvýšili náklady na pokrytie výdavkov na jeho výživu a školskú dochádzku. Matka je na materskej dovolenke a stará sa ešte o ďalšie dve maloleté deti. Návrh otca žiadal zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca dožiadaným súdom, výsluchom zástupcu kolízneho opatrovníka, písomnými podaniami otca, oboznámením sa s rozsudkami Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/111/2005 - 69 zo dňa 08.12.2005, Okresného súdu Malacky č. k. 8P/158/2008-323 zo dňa 20.1.2009, Okresného súdu Skalica č. k. 3P/58/2009 - 1589 zo dňa 16.9.2013, Okresného súdu Skalica č. k. 6P/31/2010 - 841 zo dňa 24.10.2013, oboznámením sa s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, s exekučným príkazom na zadržanie vodičského preukazu zo dňa 17.9.2009, s rozhodnutím o priestupku zo dňa 13.12.2011, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica o príjme matky, oznámením Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených matke maloletého, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica o vyplácaní prídavkov na deti, daňovými priznaniami otca, oznámením Základnej školy N. zo dňa 14.2.2013, a s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletého Y. P. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletého uzavrela dňa X.X.XXXX manželstvo s F. U., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Matka má celkovo tri maloleté deti, okrem mal. Y. má matka v starostlivosti maloletú O. U., nar. XX.X.XXXX a maloletú Y. U., nar. X.X.XXXX. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s mal. Y. U.. Matka býva s manželom F. U. a maloletými deťmi v 3-izbovom byte v N., ktorý je vo vlastníctve jej manžela a jeho matky. Manžel matky od júla 2012 pracuje v M.. Maloletý Y. navštevuje aktuálne X. ročník základnej školy v N., je výborným žiakom. Maloletý je zdravým dieťaťom, aktívne sa venuje hokeju. Otec maloletého Y. v súčasnosti býva u svojho brata v 3-izbovom byte, ktorého vlastníkom je jeho brat. Otec je živnostníkom, živnosť momentálne nevykonáva, poberá starobný dôchodok. Naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov k mal. Y. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/111/2005-69 zo dňa 8.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/14/2006 zo dňa 14.3.2006, ktorým bol maloletý Y. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené platiť na mal. Y. výživné vo výške 4.000,- Sk mesačne, zároveň bol otcovi upravený styk s maloletým Y.. V čase posledného rozhodnutia týkajúceho sa osobnej starostlivosti o maloleté dieťa Okresný súd Bratislava II vyhodnotil, že starostlivosť o maloletého matka zabezpečuje riadne, dieťa u matky prospieva, matka sa o dieťa vzorne stará. Naopak otec v priebehu konania nepreukázal tvrdenia o zanedbávaní maloletého Y. matkou, jeho námietky ohľadom týrania dieťaťa súd neakceptoval. Súd konštatoval, že nebolo možné vyvodiť závery o týraní dieťaťa, matka dieťa nezanedbávala, naopak poskytovala mu riadnu starostlivosť vo vhodných podmienkach, čím prispievala k jeho zdravému rastu. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu otca z vykonávanej živnosti netto 19.997 Sk ( 663,80 eur ). Otec mal v tom čase ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére H. P., nar. X.X.XXXX, ktorá ešte študovala. Otec býval v trojizbovom byte so svojou bývalou manželkou, ktorej prispieval na domácnosť 8.000 Sk až 10.000 Sk mesačne. Matka maloletého Y. v čase rozhodovania súdu bola na materskej dovolenke, poberala materský príspevok 4.230 Sk ( 140,41 eur ) a prídavky na dieťa 540 Sk ( 17,92 eur ). Inú vyživovaciu povinnosť nemala, bývala v dvojizbovom byte, ktorý patril jej matke. Výdavky na bývanie mala 4.000 Sk. Dieťa malo tráviace ťažkosti v dôsledku, ktorých bolo liečené. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/158/2008-323 zo dňa 20.1.2009 súd schválil rodičovskú dohodu s tým, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým Y. v nepárnom týždni v roku v stredu v
čase od 9:00 hod do 18:00 hod., v párnom týždni v roku od štvrtka v čase od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od piatku 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v nepárnom roku od pondelka od 9:00 hod do 18:00 hod., počas letných prázdnin od 15. augusta od 9:00 hod. do 31. augusta do 19:00 hod., počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 24. decembra od 9:00 hod do 26. decembra do 18:00 hod. a v nepárnom roku od 31. decembra od 9:00 hod do 2. januára nasledujúceho roku do 18:00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme a odovzdá v určený čas vždy v mieste bydliska matky dieťaťa. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/111/2005-69 zo dňa 8.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/14/2006 zo dňa 14.3.2006 v časti výroku o úprave styku otca s mal. Y.. Konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s mal. Y. bolo zastavené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.2.2009. V čase začatia uvedeného konania dňa 11.6.2007 matka bývala v S., v novembri 2008 sa presťahovala do N., kde žila so svojim manželom F. U. a dcérou. V starostlivosti matky o mal. Y. neboli zistené nedostatky. Mal. Y. matku poslúchal, rešpektoval a nespôsoboval výchovné problémy.
Na Okresnom súde Skalica prebieha aj konanie pod sp. zn. 3P/58/2009 ktoré začalo dňa 16.7.2008, o návrhu otca na zmenu starostlivosti o mal. Y. a jeho zverenie do starostlivosti otca. Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. 3P/58/2009 - 1589 zo dňa 16.9.2013 zamietol návrh otca na zverenie mal. Y. do jeho osobnej starostlivosti. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, otec proti rozsudku podal odvolanie. Spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na konanie o odvolaní otca. Uvedený rozsudok súd odôvodnil tak, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov nedospel k záveru, že by sa zmenili pomery spôsobom odôvodňujúcim rozhodnúť o zmene zverenia maloletého z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. Matka sa o maloletého riadne stará, neboli zistené žiadne neprimerané výchovné prostriedky, neboli zistené žiadne nedostatky, naopak maloletý vyrastá v stabilnom rodinnom prostredí, je zabezpečený jeho riadny, zdravý a prospešný vývin. Matke v starostlivosti o maloletého pomáhal a na jeho výchove sa podieľal aj jej manžel, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný či citový vývoj maloletého. Nepotvrdili sa tvrdenia otca o zlom zaobchádzaní s maloletým, či dokonca týraní alebo sexuálnom zneužívaní maloletého, pričom súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým i na názor maloletého. Súd nezistil takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, a preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. V uvedenom konaní vzhľadom na závažné tvrdenia otca, že maloletý Y. je v domácnosti matky týraný a otec má podozrenie aj zo sexuálneho zneužívania maloletého, súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 15/2011 zo dňa 5.8.2011 vyhotoveného súdom ustanovenou znaleckou organizáciou Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela, Pezinok, týkajúci sa starostlivosti o maloletého Y., súd zistil, že psychologickým vyšetrením mal. Y. neboli zistené žiadne prejavy v emočnej alebo behaviorálnej sfére, ktoré by svedčili pre syndróm týraného alebo zanedbaného dieťaťa. U maloletého sa jedná o detskú osobnosť vo vývine, bez známok psychickej poruchy, bez príznakov syndrómu týraného dieťaťa, bez príznakov syndrómu sexuálne zneužívaného dieťaťa. Zistená bolo zvýšená emocionálna záťaž podmienená stretávaním sa s biologickým otcom, jeho správaním a vplyvom počas styku s ním. U maloletého sa nezistili žiadne príznaky syndrómu týraného dieťaťa, ani žiadne príznaky, ktoré by poukazovali na sexuálne zneužívanie dieťaťa. Osobnostný vývin poukazuje jasne na kvalitnú emocionálnu saturáciu a výchovnú stimuláciu dieťaťa v rodinnom prostredí u matky a jej manžela, v ktorom je maloletý plne integrovaný, prežíva v plnom rozsahu pocity istoty a bezpečia v rodinnej konštelácii. Zároveň bol vyhodnotený na základe vyšetrenia maloletého Y. jeho vzťah k otcovi ako aktuálne negatívny. Emocionalita maloletého je čiastočne labilizovaná negatívnym prežívaním stretávania s biologickým otcom, jeho správaním a vplyvom počas styku s ním, čo predstavuje pre dieťa zvýšenú psychickú záťaž, vedie k rozladám, nespokojnosti, zníženiu jeho psychického komfortu. U otca bola zistená závažná psychická porucha, ktorá indikuje zákaz styku s dieťaťom. Znalecká organizácia vyhodnotila citové vzťahy mal. Y. k matke, k jej manželovi a aj k sestre, ktorej biologickým otcom je manžel matky mal. Y., a k obidvom starým matkám ako bezprostredný, pozitívny, od týchto osôb maloletý Y. vníma množstvo pozitívnych interakcií a prežívanie vzťahov maloletého Y. k matke a k otčimovi poukazuje na zdravú, takzvanú bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá je podmienkou zdravého psychického vývinu dieťaťa. Citový vzťah maloletého k matke a jej manželovi je pozitívny, bezprostredný, cíti sa byť súčasťou rodiny, prežíva v prostredí u matky a jej manžela pocit spolupatričnosti, istoty a bezpečia. Uznesením zo dňa 28.8.2010 bolo v konaní sp. zn. 3P/58/2009 nariadené tiež znalecké dokazovanie na skúmanie duševného stavu otca - S. P.. Keďže otec sa odmietal podrobiť znaleckému dokazovaniu
- vyšetreniu u znalca ( č. l. 290 spisu ), znalecký posudok č. 22/2010 zo dňa 5.9.2011 bol vypracovaný na základe jednorazového kontaktu s posudzovaným a na základe písomných prejavov otca zo
spisu sp. zn. 3P/58/2009 ( č. l. 289 spisu ). Z uvedeného znaleckého posudku vyhotoveného súdom ustanovenou znaleckou organizáciou Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela, Pezinok vyplynulo, že otec trpí závažnou duševnou poruchou v zmysle psychózy, a jedná sa o trvalú poruchu s bludmi so zdĺhavým a komplikovaným liečením. Vzhľadom na zistenú psychickú poruchu nie je otec schopný mať v starostlivosti maloleté dieťa. Aj keby otec bol schopný zabezpečiť maloletému dieťaťu základnú celodennú starostlivosť, nie je schopný mu zabezpečiť podmienky pre zdravý a harmonický duševný vývin dieťaťa ( č. l. 305 - 306 spisu ).
Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd uznesením č. k. 5P/72/2011 - 90 zo dňa 26.4.2012 ustanovil otcovi v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v prebiehajúcom konaní opatrovníka. Uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 6P/31/2010 - 403 zo dňa 24.4.2012 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal styk otca s mal. Y.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2012.
Na Okresnom súde Skalica prebieha aj konanie pod sp. zn. 6P/31/2010 ktoré začalo dňa 31.8.2010, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým Y.. Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. 6P/31/2010 - 841 zo dňa 24.10.2013 zakázal styk otca s maloletým Y.Š.. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, otec proti rozsudku podal odvolanie. Spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na konanie o odvolaní otca. Matka pri svojom výsluchu dňa 23.4.2013 uviedla, že od augusta 2008 je na materskej dovolenke, dňa 27.08.2008 sa jej narodila dcéra O. U., a dňa 04.03.2011 dcéra Y. U.. Dňa 1.3.2008 uzatvorila manželstvo s F. U.. V roku 2012 bol jej príjem rodičovský príspevok mesačne 190 eur + rodinné prídavky na tri deti po 22 eur celkovo to bolo 262 eur. Od januára 2013 má celkovo príjem okolo 268 eur nakoľko rodičovský príspevok sa zvýšil na 199,60 eur a prídavok na deti 23,10 eur. Brigádnicky nepracuje. Tak isto nemá príjem zo živnosti, nepodniká. Celodenne sa stará o deti. Dcéra O. chodí do materskej školy v N., za škôlku platia spolu 46 eur mesačne, vrátane stravy. Y. je doma v jej starostlivosti. Spolu s manželom a deťmi bývajú v spoločnej domácnosti na ulici X.. N. XX I. N.. Nemá žiadny prechodný pobyt mimo N. a to ani v G.. Nie je pravdou, že by mala bývať v G. na N. Č.. X, na tejto adrese býva jej matka F.. G.. Na tejto adrese sa ani v poslednej dobe nezdržiavala. Mal. syn Y. P., chodí stále na ZŠ na I. ulicu v N.. Do školy v G. nikdy nechodil. Bývajú v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej manžela a jeho matky. Za správu bytu platia 250 eur mesačne, za elektriku neplatia, keďže v tomto byte býva aj manželova matka G. U., táto na základe dohody platí elektriku. Plyn nemajú. Syn Y. má zatiaľ samostatnú jednu izbu - detskú izbu, z dôvodu riešenia situácie s ostanými deťmi uvažujú, že v tejto jeho izbe bude spávať aj dcéra O., zatiaľ sa v tejto izbe spolu len hrávajú. Zdravotný stav matky je dobrý. Zdravotný stav O. a Y. je dobrý. Stravujú sa spoločne v rámci spoločnej domácnosti aj s matkou jej manžela. Náklady na stravu majú okolo 200 eur mesačne. O nákladoch na oblečenie pre dcéry sa nevedela vyjadriť. Mal. Y. chodí do F.. triedy ZŠ, na vysvedčení na pol roka mal samé jednotky a tieto bude mať zrejme aj na konci školského roka. Čo sa týka mimoškolských záujmov chodí na hokej do hokejového klubu v N.. V sezóne mali tréningy dvakrát do týždňa a to na ľade a jeden krát v telocvični. Mimo sezóny majú tréning jeden krát týždenne. Na tréningy syna vodievala ona, prípadne jej manžel. Syn má dobrý zdravotný stav, má len bežné ochorenia. K sestrám sa správa dobre, majú sa radi spolu sa hrávajú. K jej manželovi sa syn Y. správa veľmi pekne, manžel sa mu venuje pokiaľ sú spolu, chodievali na hokej, korčuľovať, chodievajú spolu na výlety. Mal. Y. sa stravuje v škole, mesačne uhrádza za stravu 20 eur. Veci na oblečenie mu kupuje príležitostne podľa potreby. Kupujú mu výstroj na hokej, korčule stoja okolo 60 eur, chrániče 20 eur, ostatné doplnky do 100 eur. Tieto veci mu musia dokupovať, nakoľko z nich vyrastá. Jej manžel od júla 2012 pracuje v M. ako robotník v továrni. Jeho príjem je do 2000 eur mesačne. Je tam aj ubytovaný a doma bol od vtedy dva razy, v prvom prípade na dva týždne a potom na tri. Okolo Vianoc celá rodina aj s Y. boli na tri týždne za manželom. Manžel má v M. prenajatú časť domu. Za ubytovanie platí 200 libier mesačne, na stravu 200 libier. Koncom roku 2011 ukončil živnosť a do júla 2012 pracoval len brigádnicky, nebol vedený na úrade práce. Spiatočná letenka domov ho stojí 100 eur. Otec - S. P. sa so synom Y. nestretol už asi rok, naposledy bol za synom na jarné prázdniny v r. 2012. Syn Y. bol v tom čase u jej matky v G.. Matka nie je v kontakte s otcom maloletého, ani telefonicky ani cez sms. Otec platí výživné pravidelne od augusta 2012 v sume 133 eur. Náklady na ošatenie, výživu a návštevu školy sa u mal. Y. zvýšili oproti predchádzajúcemu obdobiu. Otec mal. Y. sa napriek riadnemu predvolávaniu na pojednávania nezúčastnil žiadneho z pojednávaní, z toho dôvodu súd konal a rozhodol vo veci v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Súdu sa podarilo otca vypočuť aspoň v rámci dožiadania Okresným súdom Bratislava V, kde otec v rámci výsluchu dňa 7.5.2013 uviedol, že na základe krivého obvinenia matky mu bol zadržaný vodičský preukaz a od 17.9.2009 nemôže vykonávať svoje povolanie. Dostal sa do platobnej neschopnosti z čoho mu vznikli exekúcie, ktoré doteraz spláca. V roku 2011 mu bol priznaný starobný dôchodok. Vyživovacej
povinnosti sa nevyhýbal. Od roku 2013 má dôchodok 346 eur mesačne, z ktorého mu stŕhajú exekúcie, zostáva mu suma 226 eur. Má výdavky za xerokópie a kolky. Ktoré platí za podávanie sťažností. Zostáva mu mesačne 10 až 15 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, dcéra je už dospelá. Otec býva dočasne u brata F.. F. P., na domácnosť prispieva sumou ako mu to vychádza. Na stravu mu vychádza jeden rohlík na 3 dni, oblečenie si nekupuje. Keďže má stále nejaký súd, nemôže odísť do zahraničia a zarobiť si. Zdravotný stav má na 100 %, neberie žiadne lieky. Náklady na zdravotnú starostlivosť nemá žiadne. Nepracuje, nemôže podnikať, poberá len starobný dôchodok. Naposledy synovi kúpil kompletné oblečenie v roku 2010. Žiada znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 40 eur mesačne. V budúcnosti keď bude mať vyšší príjem, nebude mať problém platiť na výživu vyššiu sumu. Návrhy na doplnenie dokazovania neuviedol. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2011 ( č.l. 18 spisu ) súd zistil, že otcovi bol priznaný starobný dôchodok od 7.9.2009 v sume 311,90 eur, od 1.1.2010 v sume 321,50 eur a od 1.1.2011 v sume 327,30 eur mesačne. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.4.2013 ( č. l. 468 spisu ) súd zistil, že starobný dôchodok otca je v roku 2013 v sume 349,40 eur mesačne, z ktorého sa vykonávajú zrážky v dôsledku exekúcií, v dôsledku čoho mu je vyplácaná časť dôchodku v sume 226,72 eur po vykonaní zrážok. Z oznámení Daňového úradu Bratislava ( č. l. 278 - 293 a 302 ) súd zistil, že otec mal za rok 2010 čistý zisk 74 eur, za rok 2011 čistý zisk 108 eur a za rok 2012 čistý zisk 0 eur. Z exekučného príkazu č. EX 4566/2009 - 34 zo dňa 17.9.2009 súd zistil, že v uvedenom exekučnom konaní na zaplatenie zročného výživného na mal. Y. bol dňa 17.9.2009 otcovi zadržaný vodičský preukaz ( č. l. 23 - 27 spisu ). Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, č. ORP-P-1344/V-OBCP-2011 zo dňa 13.12.2011 súd zistil, že v rámci priestupkového konania bol otcovi okrem iného uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov ( č. l. 28 spisu ). Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil že matke je od septembra 2011 do teraz vyplácaný rodičovský príspevok na mal. Y. U. v sume 195,70 eur a prídavky na tri deti na každé 22,54 eur. Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že matke boli vyplácané materské dávky od januára 2011 do septembra 2011, a to v sume 255,10 eur za január 2011, 476,10 eur za február 2011, v sume 527,10 eur za marec až august 2011, za september 2011 v sume 187 eur. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. l Zák. č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zák. č. 36/2005 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zák. č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zák. č. 36/2005 Z.z. pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. rodič, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 65 ods. l Zák. č. 36/2005 Z.z. ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. l Zák. č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. l, ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Podľa § 78 ods. 1,3 Zák. č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloletého je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Pri rozhodovaní o znížení, resp. zvýšení výživného, súd bol povinný najskôr skúmať, či sa od posledného rozhodnutia súdu v roku 2005 zmenili pomery na strane rodičov, resp. na strane dieťaťa do takej miery, že by táto zmena pomerov mala mať za následok zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že od poslednej úpravy výživného v roku 2005 došlo k podstatnej zmene pomerov u otca mal. Y., keď u tohto sa znížil príjem zo sumy 663,80 eur ( podnikateľská činnosť ) na sumu 311,90 eur od septembra 2009, od 1.1.2010 na sumu 321,50 eur a od 1.1.2011 na sumu 327,30 eur mesačne, resp. za rok 2013 na sumu 349,40 eur mesačne ( zníženie o 314 eur až 352 eur ). Otcovi zanikla aj vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére H. P.. Na strane matky maloletého Y. sa zmenili pomery v tom, že v čase posledného rozhodovania súdu bola taktiež na materskej dovolenke, poberala materský príspevok 140,41 eur a prídavky na jedno dieťa 17,92 eur, materský príspevok sa však zvýšil na sumu 194 eur resp. 196 eur ( t.j. o sumu 50 až 56 eur mesačne ), avšak matke pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti ku dvom dcéram pochádzajúcim z manželstva s F. U.. Matka taktiež od posledného rozhodnutia uzatvorila manželstvo a žije s manželom v spoločnej domácnosti spolu s mal. Y. a dvomi spoločnými deťmi. Príjem domácnosti matky v dôsledku zárobku jej manžela je od júla 2012 okolo 1.300 eur ( 2000 eur - výdavky na ubytovanie vo I. G.Á. 200 libier a stravu 200 libier a náklady na cestu domov 100 eur ). U maloletého Y. sa zmenili pomery v tom, že začal chodiť na základnú školu a v súčasnosti sa popri škole venuje aj športu ( hokej ) v dôsledku, ktorých skutočností sa u neho zvýšili náklady na stravu, oblečenie, prípravu do školy a tiež šport. Z toho dôvodu je potrebné upraviť pôvodne platené výživné zo strany otca a to znížením pôvodne plateného výživného.
Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že samotný zárobok otca sa výrazne znížil a to takmer na jednu polovicu ( v súčasnosti 349 eur ). Aj keď mu zanikla jedna vyživovacia povinnosť, jeho príjem z dôchodku je značne malý. Súd pritom neprihliadal na skutočnosť, že z dôchodku sú otcovi ešte zrážané finančné čiastky v dôsledku exekúcie, nakoľko exekúcie sú v dôsledku nedodržania zmluvných a zákonných povinností otca, ktoré si mal plniť ( nejedná sa preto o výdavky ktoré boli u otca nevyhnutné § 62 ods. 5 Zák. č. 36/2005 Z.z. ). Súd však zároveň neprihliadal na skutočnosť namietanú matkou, že otec má možnosť dosahovať vyšší príjem v dôsledku podnikateľskej činnosti, nakoľko tento je v dôchodkovom veku a nie je možné od neho vyžadovať, aby sa v dôchodkovom veku zamestnal, resp. aby vykonával podnikateľskú činnosť. Otec sa odchodom do dôchodku nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku ( § 75 ods. l Zák. č. 36/2005 Z.z. ). Matka maloletého je od roku 2005 fakticky stále na materskej dovolenke a to postupne s jednotlivými deťmi, pribudla jej však vyživovacia povinnosť ku dvom deťom. Jej zvýšené výdavky na krytie ďalších dvoch vyživovacích povinností sú však kompenzované pomerne vysokým príjmom jej manžela, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Príjem jej rodiny je potom okolo 1300 eur ( manžel ) a 196 eur ( matka ) a 66 eur ( prídavky na deti ), spolu 1562 eur, z čoho vychádza 312 eur na jedného člena domácnosti. Prihliadajúc na všetky uvedené skutočnosti súd znížil výšku výživného na mal. Y. na sumu 60 eur mesačne odo dňa podania návrhu, nakoľko takto určené výživné je primerané súčasným možnostiam a schopnostiam otca maloletého Y.. Na nižšiu sumu súd výživné neznížil len z dôvodu nárastu životných potrieb mal. Y.. Z toho dôvodu súd zamietol vo zvyšku návrh otca na určenie výživného v sume 40 eur.
Súd taktiež zamietol návrh otca v časti určenia zníženého výživného spätne od 7.9.2009, nakoľko otec maloletého podal svoj návrh až dňa 22.12.2011 a v konaní nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o znížení výživného spätne od podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Otec mal. Y. mal možnosť uplatniť svoj nárok na zníženie výživného ihneď potom, ako sa mu dôvodne znížil príjem a v podaní návrhu skôr ako až fakticky po dvoch rokoch nebol ničím obmedzovaný. Takáto právna úprava bola zavedená z dôvodu právnej istoty a zamedzeniu účelového podávania žalôb. Súd upravil termín splatnosti výživného oproti pôvodnému rozhodnutiu na 20. deň v mesiaci z dôvodu otcom uvádzaného termínu vyplácania dôchodku. V dôsledku uvedeného súd taktiež rozhodol o zmene predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výživného na mal. Y..
O trovách súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)