Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-231-2012.pdf
PDF · 111.15 KB
Case nature
Subarea
12P/231/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky: O. N., narodená XX.X.XXXX bytom Z. X. XX , zastúpená advokátkou V.. Z. B., B.., so sídlom F. Z. X. X proti odporcovi: L. N., narodený X.X.XXXX bytom H. Q. , zastúpený splnomocneným zástupcom V.. W. B. Z. M. M. XX , o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej: M. N., narodená XX.X.XXXX , zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, takto
rozhodol:
Súd manželstvo L. N. , narodený XX.XX.XXXX a O. N., rodenej G. , narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z. - L., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Z. - L. , vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Súd zveruje maloletú M. N., narodenú XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. mesačne sumou 250,-eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Otec má právo stretávať sa s maloletou M. v čase:
- každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 15,00 ho do nedele do 18,00 hod.
- každú stredu v týždni v kalendárnom roku v čase od 15,00 hod. do štvrtka do 8,00 hod.
- každý kalendárny rok v čase od prvého dňa polročných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od 9,00 hod. do 18,00 hod.
- každý kalendárny rok počas jarných prázdnin od 1. dňa jarných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od 8,00 do posledného dňa jarných prázdnin do 18,00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných prázdnin v čase od 1. dňa Veľkonočných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od 8,00 do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 18,00 hod.
- každý kalendárny rok od 1.7. od 8,00 hod do 31.7. do 18,00 hod.
- každý kalendárny rok v čase od 23.12. od 8,00 hod. do 24.12. do 15,00 hod.
- každý kalendárny rok v čase od 25.12. od 9,00 hod. do 13,00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok v čase od 29.12. od 9,00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roku do 15,00 hod.
a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté dieťa prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloleté dieťa späť matke v jej byte.
Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť.
Otec je povinný matke vopred oznámiť dôvod, pre ktorý nemôže realizovať stretnutie s maloletou dcérou a to minimálne 24 hodín pred realizovaním stretnutia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.7.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletej M., ktorá sa narodila v manželstve jej rodičov. Svoj návrh odôvodnila tým, že uzavretiu manželstva predchádzal cca pol ročný vzťah, následne začali spolu bývať a navrhovateľka otehotnela, nebolo to plánované a už v tom čase navrhovateľka pozorovala niektoré vlastnosti odporcu ktoré jej vadili a stali sa problémom ich spolužitia. Odporca býval nevyspytateľný, náladový, často agresívny, bezdôvodne žiarlivý. Navrhovateľka sa vo všetkom prispôsobila odporcovi v záujme kľudu a rodinnej pohody. Navrhovateľka sa starala o chod domácnosti, venovala sa dcére, a odporca sa snažil zabezpečiť svoju rodinu po finančnej stránke. Manželia si zakúpil 4-izbový byt v ktorom bývali cca 5 rokov a po nástupe navrhovateľky do práce po rodičovskej dovolenke, manželia si kúpili rodinný dom v H. Q. do ktorého sa pred dvoma rokmi nasťahovali. Už v tom čase navrhovateľka pociťovala zo strany odporcu manipuláciu, neustále ponižovanie, odporca navrhovateľku urážal nielen v súkromí ale aj pred robotníkmi na stavbe, a hanlivo sa o nej vyjadroval aj pred ich maloletou dcérou. Dôsledku negatívneho správania sa odporcu zo navrhovateľka sa citovo odcudzila , odporca mal mimomanželské známosti, nikdy svoju ženu nebral za rovnocennú partnerku, vo všetkom rozhodoval sám, bez toho aby aspoň vypočul názor navrhovateľky. Toto správane odporcu malo veľmi zlý dopad na psychiku navrhovateľky a odzrkadlilo sa to aj v ich intímnom živote, odporca vytýkal manželke že je k nemu chladná, rozprával o tom aj v kruhu blízkej rodiny a priateľov. Navrhovateľka bola už v čase vianočných sviatkov v roku 2011 rozhodnutá že sa s odporcom rozvedie, toto rozhodnutie v nej rezonovalo už dlhšiu dobu. Od apríla 2012 si navrhovateľka zabezpečila prenájom bytu a od tejto doby spolu s maloletou žijú mimo spoločnej domácnosti s odporcom. Manželstvo účastníkov konania je iba formálne, pre záchranu manželstva sa nedá už nič urobiť, ďalšie zotrvávanie v tomto zväzku by spôsobovalo citovú a psychickú frustráciu pre všetkých rodinných príslušníkov vrátane maloletej dcéry. Navrhovateľka žiada súd aby ich manželstvo rozviedol, zveril maloletú M. do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 250 eur a upravil stretávanie sa dcéry s otcom každý týždeň v stredu od 16,00 hod do 18,30 hod a každý párny víkend od piatku 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod.
Odporca v písomnom vyjadrení sa k návrhu navrhovateľky s návrhom na rozvod nesúhlasil, tvrdil že ich manželstvo nie je trvalo a dlhodobo rozvrátené, je názoru že rodina sa dá zachrániť a to najmä kvôli maloletej dcére, a navrhol návštevu poradne. Na pojednávaní odporca uviedol že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí , nesúhlasí s dôvodmi rozpadu manželstva tak ako ich uvádza navrhovateľka, taktiež nesúhlasí s tým aby bola maloletá Simona zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, žiada aby súd maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a aby súd výživné neurčoval. V priebehu súdneho konania po tom ako súd oboznámil odporcu s vyjadrením maloletej M. pred kolíznym opatrovníkom že si nevie predstaviť striedavú osobnú starostlivosť, s otcom sa chce stretávať vtedy keď bude chcieť ona po predchádzajúcej dohode s otcom, otec uviedol že netrvá
na striedavej osobnej starostlivosti a súhlasí aby bola maloletá Simona zverená do osobnej starostlivosti matky, žiada aby súd upravil jeho stretávanie sa s dcérou avšak s výškou výživného ktorú požaduje matke nesúhlasí, čo odôvodnil tým že v podnikaní sa mu nedarí, prijatím legislatívnych zmien v tomto roku má problémy s prevádzkovaním taxi služby a licenciami preto žiada súd aby ho zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150 eur.
Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M., oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej, rozpisom výdavkov na strane matky, daňovými priznaniami rodičov, potvrdením o príjme matky, písomnými vyjadreniami k návrhu oboch účastníkov konania, potvrdením o návšteve školy, písomnými správami kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode tunajšieho súdu, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z manželstva účastníkov sa narodila M. N., nar. XX.X.XXXX. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do apríla 2012, kedy sa navrhovateľka spolu s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tej doby žijú účastníci konania oddelene.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo od apríla 2012 neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý.
Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania či výchovy detí, nedostatočná úcta a tolerancia odporcu voči navrhovateľke a to všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od nich požadovať adekvátnu
obnovu ich manželského spolužitia .Súd vytvoril účastníkom konania dostatočne dlhý časový priestor, odporučil ich absolvovať pohovor u psychológa či už k otázkam obnovenia spolužitia a komunikácie ohľadne maloletého dieťaťa, obidvaja účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli, Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy , nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa Čl.1 a 2 Zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. l O.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Z manželstva rodičov sa narodila maloletá M. N., nar.XX.X.XXXX, ktorá je vo veku necelých X rokov, je žiačkou X ročníka ZŠ, je zdravá , učí sa dobre, stravuje sa v škole - 30 eur mesačne, školský klub 15 eur mesačne, navštevuje výtvarný krúžok E. - 130 eur ročne, športové hry - 5 eur mesačne, záchranársky krúžok 5 eur mesačne, gymnastika 15 eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 527 eur, v tejto sume sú započítané aj náklady na bývanie.
Čo sa týka stretávanie sa otca s dcérou, matka uviedla, že nikdy nebránila ich stretávaniu a poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu že Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX nariadil predbežné opatrenie v rámci ktorého má otec právo stretávať sa s maloletou Simonou každý tretí týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9,00 hod do nasledujúcej nedele do 17,00 hod a každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15,30 hod do 18,00 hod a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,00 hod. , otec toto právo nevyužíva, vyhráža sa že dcéru nechá pred domom, že som jej matka ich stretávanie sa nerealizuje tak ako určil súd z dôvodu že otec neprejavuje dostatočný záujem.
Matka je zamestnaná ako asistentka v M..L. Z., jej priemerný mesačný netto príjem je 1 021,50 eur, iný príjem nemá, nepodniká., spolu s maloletou dcérou bývajú v prenajatom 3-izbovom byte , mesačný nájom aj s energiami 500 eur, je vlastníčkou osobného motorového vozidla E..B. XXX ktorý jej zakúpili jej rodičia, ostatný majetok ktorý matka vlastní je v BSM.
Otec maloletej je podnikateľ majiteľ M..M..L..T.. X. E. M. B.-G..
Uvedená spoločnosť rozšírila svoje pôsobenie o ďalšie služby, začala spolupracovať so zdravotníckymi zariadeniami na prevoz chodiacich a ležiacich pacientov, vykonávala prevozy krvných derivátov. Spoločnosť sa rozšírila o predaj sanitných vozidiel zdravotnej techniky a výstražnej svetelnej signalizácie, čím sa stala obchodným zastúpením spoločnosti M. M..L..T. . V daňovom priznaní za rok 2012 uvedená spoločnosť vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením -134413,17 eur. Na svojej internetovej stránke majiteľ spoločnosti - otec maloletej konštatuje že vďaka pozitívnemu rastu spoločnosti sa v roku 2005 stali spoločnosťou s ručením obmedzeným - Dopravný záchranný systém B.-G. M..L..T.. Pod týmto názvom pôsobíme na trhu až do dnes, ich spoločnosť založila divíziu orientovanú na predaj víriviek a bazénov, súd výhradný zástupcovia spoločnosti B. M..L..T.. pre Slovenskú republiku. Otec býva v rodinnom dome ktorý je v BSM a na pojednávaní uviedol, že jeho obchodná spoločnosť vykonáva činnosť pre 40 živnostníkov, prenajímajú 74 rádiostaníc (130 eur mesačne prenájom rádiostanice), zamestnáva 4 dispečerov , ktorých priemerný plat je cca 800 eur mesačne, on sám z uvedenej spoločnosti poberá plat za činnosť dispečera , vo výške minimálnej
mzdy, finančne mu vypomáhajú rodičia, nakoľko podnikanie momentálne je v útlme. Preto je ochotný prispievať na výživ u maloletej mesačne sumou 150 eur, viac mu to jeho finančná situácia nedovoľuje.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že v prípade že súd manželstvo rodičov maloletej rozvedie, odporúčajú sudu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na jej výživu mesačne 270 eur, ktorá suma predstavuje polovicu mesačne vynaložených nákladov zo strany matky.
Okresná prokuratúra s poukazom na vykonané dokazovanie odporučila súdu aby zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, aby obaja rodičia zastupovali maloletú a spravovali jej majetok a upravil styk otca s maloletou dcérou tak ako navrhla matka , a aby súd zaviazal odporcu a by v prípade akýchkoľvek dôvodov pre ktoré si odporca nemôže maloletú vyzdvihnúť, aby s dostatočným predstihom v túto skutočnosť oznámil matke. nemôže odporca.
Obaja rodičia maloletého nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.
Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa §-u 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané že osobná starostlivosť o maloletú zo strany matky je príkladná, matka sama a riadne vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú , čo potvrdil aj otec na pojednávaní a preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, s čím otec v závere pojednávania súhlasil, súd upravil stretávanie sa otca s maloletou dcéru v podstate tak ako navrhla matka a obaja rodičia s tou intenzitou stretávania sa otca s maloletou dcérou dohodli a na pojednávaní si obaja doladili detaily hlavne posuny hodinové. Súd konštatuje že rodičia maloletej Simony sa okrem výšky výživného na ostatných otázkach vo veciach starostlivosti o maloletú dokázali dohodnúť. Je pozitívne že otec sa s dcérou chce stretávať čo je v prospech maloletej, nakoľko vplyv otca na jej ďalší fyzický a psychický vývoj je dôležitý a tak isto je dôležitý aj kontakt maloletej so starými rodičmi zo strany otca .Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletej, školské aktivity, bohatú krúžkovú činnosť a priemerné mesačné výdavky na maloletú deklarované matkou. Súd zaviazal otca mesačne prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur, ktorá suma pokrýva ani nie polovicu týchto výdavkov, nakoľko pokiaľ otec sa bude s maloletou dcérou stretávať v zmysle širšej úpravy styku , vzniknú otcovi ďalšie výdavky s maloletou. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca že jeho príjmy z podnikania nedosahujú takú výšku aby bol schopný výživné v sume 250 eur poukazovať matke. Súd poukazuje na rozsiahle podnikateľské aktivity otca, jeho životnú úroveň, taktiež životnú úroveň maloletej keď žili v spoločnej domácnosti. Otcova argumentácia sa súdu javí ako účelová, nakoľko na pojednávaní tvrdil že v podnikaní sa mu nedarí a na dostupnej stránke jeho obchodnej spoločnosti sám konštatuje že uvedená spoločnosť má pozitívny rast a predmet podnikania sa rozširuje. Pokiaľ by súd otca zaviazal na výšku výživného ako navrhuje otec 150 eur mesačne, táto suma by pokrývala iba zlomok matkou skutočne vynaložených výdavkov, čím by bola ohrozená krúžková činnosť maloletej, ktorú doposiaľ uhrádza matka sama a tým by boli ohrozené práv a a právom chránené záujmy maloletej Simony. Je potrebné dodať, že otec svojim postojom v tomto konaní sťažoval postup súdu , nedostavoval sa na pojednávania, menil právnych zástupcov, listinné dôkazy ktoré od neho súd požadoval nepredložil riadne a včas. Súd ma za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zariadiť si všetky finančné záležitosti tak aby bol schopný súdom určené výživného uhrádzať, bez toho aby táto výška výživného mala negatívny dopad na jeho doterajšiu životnú úroveň.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba odporca (ostatní účastníci konania sa tohto práva výslovne vzdali, čo zahlásili do zápisnice tunajšieho súdu a vlastnoručne tento svoj prejav vôle podpísali), na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).