Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/338/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti povinnému: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, W., o vymoženie pohľadávky vo výške 3.489,11 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 06.05.2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 2815/2013 zamietol.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.02.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 3.489,11 Eur s prísl. a trov exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2012-2718 zo dňa 07.09.2012.

Dňa 06.03.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, ktorú oprávnený podaním súdu doručenom dňa 04.04.2013 doplnil o zmluvu o splátkovom úvere a o Všeobecné obchodné podmienky.

Súd prvého stupňa preskúmal predloženú Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2006 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, pričom zistil, že právny predchodca oprávneného (U. U., H..U..) sa touto zmluvou zaviazala poskytnúť povinnému úver vo výške 1.659,69 Eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60,97 Eur vždy k 20 dňu v mesiaci. Následne bola pohľadávka na základe zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 a zo dňa 01.12.2010 voči povinnému postúpená na spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o., oprávneného v tomto exekučnom konaní.

Ako súd prvého stupňa ďalej uviedol, preskúmal Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, pričom zistil, že v bode 18 je upravená rozhodcovská doložka nasledovného znenia:

Podľa bodu 18.1 VOP banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi:

a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov,

b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom,

ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle dikcie ustanovení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), a nasl. (ďalej len ) a uviedol, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je svojím charakterom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovskú doložku považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam. Zároveň vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Tým bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je neplatná. Súd prvého stupňa s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že udelí poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu alebo aby zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak by Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, splnomocnený zástupca oprávneného navrhol, aby súd zároveň pripustil dovolacie otázky.

V odvolaní proti uzneseniu oprávnený uviedol, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom [ ] a že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to neprijateľnosti rozhodcovskej doložky [ ]. Oprávnený ďalej citoval ustanovenia , ZoRK, ods. l, ods. l, ods. l a Exekučného poriadku s tým, že platným právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách, pričom tiež poukázal na účel rozhodcovského konania a uviedol, že ak by mal zákonodarca úmysel vylúčiť dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách, tak by to v ZoRK výslovne uviedol. Poukázal na rovnocennosť rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na nesprávny preklad Smernice 93/13/EHS do slovenského jazyka. Uviedol, že ustanovenie bolo zavedené novelou až s účinnosťou od 01.01.2008, a teda rozhodcovskú doložku je možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku len podľa generálnej klauzuly- ods. l . Oprávnený zároveň poukázal na ustanovenie ods. l o bankách, ktoré právnemu predchodcovi oprávneného ukladalo povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený ďalej uviedol, že pod výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v , pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, v ktorých je zdôraznená potreba rešpektovať zásadu

rovnocennosti ako aj na § 45 ods. l písm. c) ZoRK. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok možno napadnúť iba z taxatívne vymenovaných dôvodov a všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí môže byť prelomená, avšak len výnimočne na základe osobitnej, respektíve špeciálnej právnej úpravy, pričom ZoRK obmedzenie účinkov materiálnej právoplatnosti nepozná, preto zaväzuje všetky orgány. Pri skúmaní, či exekučný titul ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, je súd oprávnený skúmať iba to, či uložené plnenie tomu zodpovedá. Z uvedeného oprávnený vyvodil, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou, je v súlade s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, s judikatúrou európskych ako aj národných súdov a s dobrými mravmi. V závere odvolania oprávnený navrhol, aby v prípade, ak odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdí, v rozhodnutí pripustil nasledovné dovolacie otázky:

„1. Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia , keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2008 a v zmysle ustanovenia sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava?

2. Je možné pod ustanovením rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?

3. Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané? “

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa a k odvolaniu uvádza nasledovné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok ako aj že rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 11.01.2006 nemožno posudzovať podľa ustanovení a nasledujúcich , účinných od 1.1.2008.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2012-2718 zo dňa 07.09.2012, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, a to rozhodcom Mgr. Michalom Hollým, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2013 a vykonateľnosť dňa 03.02.2013. Pohľadávka oprávneného vznikla na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2006. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok oprávneného poskytnúť povinnému úver vo výške 1.659,69 Eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60,97 Eur vždy k 20 dňu v mesiaci. Následne bola pohľadávka na základe zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 a zo dňa 01.12.2010 voči povinnému postúpená na spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o., oprávneného v tomto exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK, a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napríklad aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 24.02.2011, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, respektíve či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t. j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Odvolací súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdením oprávneného, podľa ktorého z európskeho práva a rozhodnutí Súdneho dvora nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a že by tým bola porušená zásada rovnocennosti účastníkov konania. Rovnako ako oprávnený, poukazuje odvolací súd na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach OCEÁNO a Asturcom, z ktorých vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov, je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami, za ktoré odvolací súd považuje aj vydanie rozhodcovského rozsudku na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, respektíve doložky.

So zreteľom na uvedené sa odvolací súd ďalej zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanom prípade sa Rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré boli súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2006.

Podľa čl. 18 VOP, banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi:

a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov,

b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, príp. iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom,

ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

V zmysle ustanovenia veta prvá účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

síce až od 01.01.2008 v ustanovení za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy, riešil výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných predpisov, s ktorými povinný ani nebol oboznámený. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Slovenskou sporiteľňou a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú veľmi rozsiahle, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam. Aj obchodné podmienky v danej veci sú v rozsahu 13 husto písaných strán.

K námietke oprávneného, že zákonná úprava ( o bankách) dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale k tomu uvádza, že pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s oprávneným, ako dodávateľom, bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ako aj podľa absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o splátkovom úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2011).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Návrhu oprávneného na pripustenie možnosti podania dovolania v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu odvolací súd nevyhovel, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa aj rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto konaní nie je ojedinelým rozhodnutím súdov v Slovenskej republike, čo vyplýva aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a preto nie sú dané dôvody pre pripustenie dovolania proti tomuto rozhodnutiu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení novely uskutočnenej účinnej od 1.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.