Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-182-2013.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa FÁBIAN s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 625 507, zastúpeného BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261 proti odporcovi P.S.ENERGO - Factoring s.r.o., Tematínska 23, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 45 296 847, o zaplatenie 1.122,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60 Cb 133/2012-74 zo dňa 22. marca 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60 Cb 133/2012-74 zo dňa 22. marca 2013 potvrdzuje.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,06 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.122,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 354,96 Eur od 13.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 240,-Eur od 27.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 180,-Eur od 27.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 348,- Eur od 27.8.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 67,- Eur. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 166,12,- Eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal pre odporcu geodetické práce, ktoré odporca od navrhovateľa riadne prevzal. Navrhovateľ za dodané služby vystavil odporcovi faktúry, a to č. 31036021 zo dňa 12.4.2011, splatnú dňa 12. 5.2011 vo výške 354,96 Eur, č. 31086044 zo dňa 27.7.2011, splatnú dňa 26.8.2011 vo výške 180,-Eur a č. 31056042 zo dňa 27.7.2011, splatnú dňa 26.8. 2011 vo výške 348,-Eur. Odporca predmetné faktúry navrhovateľovi neuhradil, a to aj napriek upomienkam zo dňa 16.11. 2011 a zo dňa 30.1.2012. Odporca na výzvy navrhovateľa reagoval prostredníctvom e-mailovej správy, a to s prísľubom skorej úhrady predmetných pohľadávok. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ popri istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti faktúr až do ich zaplatenia. Odporca v priebehu konania písomne vo vyjadrení uviedol, že právo navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.122,96 Eur nerobí sporným, svoj záväzok voči navrhovateľovi má záujem splniť, ale má finančné problémy, ktoré sú spôsobené neplnením si povinností jeho odberateľmi riadne a včas a táto skutočnosť dostáva odporcu do stavu druhotnej platobnej neschopnosti. Nie je však schopný zaplatiť žalovanú sumu 1.122,96 Eur jednorázovo, lebo by mu to spôsobilo vážne problémy v ohrození fungovania spoločnosti odporcu, a preto navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní v
zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. vydal rozsudok, ktorým by zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.122,96 Eur vo forme piatich mesačných splátok po 200,-Eur so splatnosťou prvej splátky do 15.5.2013 a piatej splátky do 15.9.2013 a šieštej mesačnej splátky vo výške 122,96 Eur do 15.10.2013, pričom neuhradením čo i len jednej z týchto splátok v lehote zročnosti sa stáva zročným celý neuhradený záväzok odporcu, pričom v takom prípade je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi tak isto úrok z omeškania vo výške 9 % počítaný ročne zo sumy 354,96 Eur od 13.5.2011 až do zaplatenia, zo sumy 240,-Eur odo dňa 27.8.2011 až do zaplatenia, zo sumy 180,-Eur odo dňa 27.8.2011 až do zaplatenia a zo sumy 348,-Eur odo dňa 27.8.2011 až do zaplatenia. Navrhovateľ nesúhlasil s návrhom odporcu, aby súd rozhodol o zaplatení žalovanej sumy v splátkach, nakoľko odporca navrhovateľovi neuhradil z dlžnej sumy žiadnu čiastku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zaplatenie sumy 1.122,96 Eur nie je sporným, pričom záväzok odporca voči navrhovateľovi mal záujem splniť a tento aj splní. Súd sa zaoberal aj návrhom odporcu na zaplatenie svojho dlhu v navrhnutých mesačných splátkach, avšak dospel k záveru, že jeho návrhu nemohol vyhovieť, keďže navrhovateľ so splátkami nesúhlasil a odporca svoj návrh splácať dlh v mesačných splátkach žiadnym právnym relevantným spôsobom nepreukázal. Podľa názoru súdu nepostačovalo na určenie vykonať peňažné plnenie v splátkach len všeobecné konštatovanie odporcu v jeho písomnom vyjadrení k žalobe o nepriaznivej hospodárskej ekonomickej situácii odporcu, druhotnej platobnej neschopnosti a v ohrození fungovania spoločnosti odporcu. Odporca svoje tvrdenia nepreukázal bližšie špecifikovanými okolnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu o určení vykonať peňažné plnenie v splátkach. Vychádzajúc zo skutkového stavu, že predmet sporu nebol medzi účastníkmi konania sporný, ale aj vzhľadom na to, že odporca právne relevantným spôsobom nepreukázal súdu svoj návrh splácať dlh v mesačných splátkach, považoval súd návrh za dôvodný, a preto mu vyhovel. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti až do zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s plnením dlhu. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, t.j. 1 % + 8 % ročne. S poukazom na nesúhlasné stanovisko navrhovateľa, ako aj s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. súd neumožnil odporcovi splniť si svoju povinnosť voči navrhovateľovi v splátkach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ako v spore úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 67 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 166,12 Eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.122,96 Eur vo forme mesačných splátok, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca v odvolaní uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 1.122, 96 Eur nerobí sporným. Záväzok voči navrhovateľovi má záujem splniť a tento aj splní. Opakovane tak, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení k samotnému návrhu zdôvodnil svoju druhotnú platobnú neschopnosť a poukázal na to, že pokiaľ by mal zaplatiť žalovanú sumu spolu s jej príslušenstvom jednorázovo a bezodkladne, spôsobilo by to jeho spoločnosti vážne problémy. S prihliadnutím na uvedené okolnosti navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v napadnutých výrokoch rozsudok zmenil tak, že vydá vlastný rozsudok, v ktorom bude odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.122,96 Eur vo forme mesačných splátok vo výške 200,-Eur so splatnosťou vždy k 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, pričom neuhradením čo i len jednej z týchto splátok v lehote zročnosti sa stáva zročným celý neuhradený záväzok odporcu, pričom v takom prípade je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi takisto úrok z omeškania vo výške 9 % počítaný ročne zo sumy 354,96 Eur od 13.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 240,-Eur od 27.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 180,-Eur od 27.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 348,-Eur od 27.8.2011 do zaplatenia. Zároveň navrhol, aby bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 67,-Eur a o trovách právneho zastúpenia aby rozhodol tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa.
K odvolaniu odporcu podal vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok, ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Navrhovateľ má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je založený na dostatočne zistenom skutkovom stave veci a
na správnych skutkových zisteniach. Poukázal na to, že odporca v rámci odvolania neuvádza žiadne nové skutočnosti, ako tie, ktoré uviedol v písomnom vyhotovení svojho vyjadrenia voči uplatnenému návrhu. Taktiež poukázal na to, že globálna hospodárska finančná kríza, na ktorú poukazuje odporca, nemôže byť bez ďalšieho paušálnym dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie za nedôvodné, založené na takom tvrdení, s ktorým sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,41 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + DPH, t.j. 13,84 Eur, teda spolu 83,06 Eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.4.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia 1.122,96 Eur s príslušenstvom titulom úhrady ceny za vykonané geodetické práce, ktorú navrhovateľ vyfakturoval štyrmi faktúrami, ktorých súčet predstavuje žalovanú sumu.
Navrhovateľ súdu preukázal vykonanie prác protokolmi o odovzdaní a prebratí prác, ktoré sú podpísané zástupcom odporcu. Odporca v priebehu konania uplatnený žalobný návrh nepopieral, práve naopak tvrdil, že je ochotný ho zaplatiť, avšak z dôvodu krízy je v druhotnej platobnej neschopnosti, a preto žiadal, aby bol zaviazaný zaplatiť žalovanú istinu v splátkach po 200,-Eur mesačne. Navrhovateľ s navrhnutými splátkami nesúhlasil a prvostupňový súd nepovažoval za dostatočné, keď odporca síce tvrdil, že je ochotný zaplatiť dlh v splátkach, avšak hodnoverne túto skutočnosť nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu, ktorá spornou nebola, ako aj zákonný úrok z omeškania z vyfakturovaných súm od ich lehoty splatnosti až do zaplatenia, nakoľko mal za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so splatením svojho dlhu.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 veta a druhá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil svoje právo na súde oprávnene, nakoľko práce, ktorých zaplatenia sa domáha vykonal, čo je preukázané protokolmi o prevzatí a vykonaní diela potvrdené odporcom.
Jedinou obranou odporcu proti uplatnenému nároku je jeho druhotná platobná neschopnosť, následkom čoho požadoval priznanie žalovanej istiny v splátkach a upustenie od platenia úroku z omeškania a trov právneho zastúpenia. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ práce, ktorých zaplatenia sa domáha vykonal ešte v roku 2011, teda odporca mal dostatočný časový priestor do podania žaloby na súd, t.j. do 5.4.2012, ako aj do doby rozhodnutia prvostupňového súdu, t.j. do 22.3.2013, ako aj odvtedy doteraz, začať žalovanú istinu dobrovoľne navrhovateľovi splácať. Je nesporné , že odporca zo žalovanej sumy neuhradil žiadnu čiastku, čím sa odvolaciemu súdu javí vyjadrenie odporcu ako účelové, lebo pokiaľ by navrhovateľovi svoj dlh začať splácal po navrhovaných 200,-Eur mesačne, bol by jeho dlh voči navrhovateľovi dávno uhradený. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd dôvody návrhu odporcu na úhradu žalovanej istiny v splátkach, za výnimočný prípad, kedy súd môže rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Zároveň odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, okrem tých, ktoré namietal pred prvostupňovým súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odporca svojim nezaplatením splatných záväzkov môže spôsobiť u navrhovateľa tie isté finančné problémy, ktorými odporca odôvodňuje nemožnosť zaplatenia žalovanej sumy, t.j. druhotnou platobnou neschopnosťou . Z uvedeného dôvodu je namieste, že pokiaľ navrhovateľovi nezaplatil vyfakturované sumy v lehote splatnosti, vzniká navrhovateľovi nárok na zákonný úrok z omeškania tak, ako uviedol prvostupňový súd vo svojom rozsudku.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, a preto odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,06 Eur, t.j. jeden úkon právnej služby vo výške 61,41 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 14 ods. 1 písm.b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ), režijný paušál 7,81 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ) a DPH vo výške 13,84 Eur ( § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ).
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné