Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-525-2013.pdf
PDF · 74.73 KB
Case nature
Subarea
8CoP/525/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. X. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov X.. N. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na W. ul. č. XX zast. JUDr. Mariánom Lenhardom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ul. Gorkého č. 1 a E.. F. N. nar. X.X.XXXX bývajúceho v V. na N. ul. č. XXX/XX zast. advokátom JUDr. Martinom Kostrejom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku 8 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolací otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 6.11.2013 č.k. 2P 301/2013-10 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. X., nar. XX.X.XXXX každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 14:30 hod. do 17:00 hod..
Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, otec je povinný v stanovenom čase dieťa od matky prevziať v aktuálnom bydlisku matky maloletej a po skončení styku maloletú na tom istom mieste matke odovzdať.
Matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s dieťaťom.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením z 6.11.2013 č.k. 21P 301/2013-10 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia s odôvodnením, že z návrhu nevyplýva bezprostredné ohrozenie zdravia maloletého dieťaťa, jeho života, alebo iná hroziaca bezprostredná ujma.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Vytkol konajúcemu súdu, že žiadnym spôsobom neprihliadol a nezohľadnil reálnu skutočnosť, že matka maloletej zamedzuje tak ocovi, ako aj dieťaťu právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a týmto jej nezákonným konaním dochádza k zamedzeniu práva dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Vyslovil presvedčenie, že matka svojím konaním porušuje ustanovenie zákona č. 36/2005 Z.z., nakoľko opakovanie bezdôvodne, zámerne a účelovo neumožňuje ocovi styk s dieťaťom a súčasne si neuvedomuje naliehavú potrebu maloletej stýkať sa so svojim otcom ako rodičom. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd preto pochybil, ak napadnutým uznesením zamietol jeho návrh na úpravu styku a už vôbec sa nestotožnil s názorom súdu, že len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, alebo osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. Konštatoval, že na príslušnom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 2P 163/2013, avšak skončenie tohto konania nie je možné reálne posúdiť, nakoľko v danej veci nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu o nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom vyhovel.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Vyslovila presvedčenie, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak návrh otca o úpravu styku nariadením predbežného opatrenia zamietol. Konštatovala, že otec o maloletú X. po prerušení spolužitia neprejavoval žiaden záujem a tento začal prejavovať až po podaní návrhu. Súčasne uviedla, že otec od prerušenia spolužitia neprispel na výživu maloletej žiadnou finančnou sumou a neprejavil snahu o platenie aspoň minimálneho výživného. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdil.
Podľa §-u 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel v záveru, že odvolanie otca je opodstatnené.
Predbežné opatrenie nariadené, či už pred začatím konania vo veci samej podľa §-u 74 ods. 1 O.s.p. alebo po jeho začatí podľa §-u 102 ods. 1 O.s.p. je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočností, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava ( § 115 ods. 1 O.s.p. a kontrário, § 75 ods. 7 O.s.p.), sledujúc tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie, vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohlo by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie" vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a z vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že v tejto právnej veci bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom maloletého dieťaťa na vytvorení a udržaní prirodzenej väzbe k otcovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Napriek tomu, že z preskúmavaného spisu nie je zrejmé, že by matka bránila otcovi stretávať sa s maloletým dieťaťom a dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia spravidla nie je ani nezhoda vôle rodičov o rozsahu styku, bola osvedčená danosť práva, t.j. naliehavosť predbežnej úpravy styku otca s maloletou so zreteľom na to, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, nevedia sa o styku dohodnúť a tiež preto, že eventuálne zlyhanie komunikácie (dohody medzi rodičmi) by mohlo zvýšiť riziko ich vzájomných konfliktov, ktoré sú v absolútnom rozpore so záujmom dieťaťa. Z písomných podaní oboch rodičov je zrejmé, že ich vzťahy sú problematické, odlišne hodnotia situácie a dôsledné skúmanie ich vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení predbežného opatrenia. Práve preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu, v jeho odvolaní a tiež vo vyjadrení matky k odvolaniu, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. a upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Rozhodol tak predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, ktoré napriek rozchodu rodičov, má právo udržiavať si kontakt nielen s matkou, u ktorej v osobnej starostlivosti sa v súčasnej dobe nachádza, ale aj s otcom, ktorý v spoločnej domácnosti nežije. Preto upravil nariadením predbežného opatrenia styk otca s dieťaťom s presvedčením, že takto upravený styk zodpovedá charakteru dočasnosti a primeranosti inštitútu predbežného opatrenia, osobitostiam rodinných vzťahov medzi účastníkmi a tiež režimu maloletého dieťaťa a jeho veku a súčasne prihliadol na silnú väzbu na matku, preto určil styk tak, aby matka mohla byť pri styku otca s maloletým dieťaťom prítomná. Odvolací súd poznamenáva, že dieťa má právo na vytvorenie, resp. zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o jednotný výchovný postup rešpektujúc pokyny matky v otázkach starostlivosti o dieťa, súvisiacich s jeho stravovaním, hygienickými návykmi, spánkom a oblečením, pretože práve matka najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície. Odvolací súd dospel k záveru, že zistené okolnosti osvedčujú potrebu predbežnej úpravy styku otca sa maloletým dieťaťom, preto upravil styk v rozsahu zodpovedajúcom účelu predbežného opatrenia tak, ako je to uvedené na výrokovej časti tohto rozhodnutia so zreteľom na to, že nariadením predbežného opatrenia ide o ingerenciu súdu len dočasnú a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§3 ods.9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.