Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/454/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného N. Q., s miestom podnikania C. XX, XXX XX W. B., IČO: 33 025 851, zastúpeného spoločnosťou Právny dom - advokáti, s.r.o. so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti povinnému 1/ STAVING AM, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 649 597 a povinnej 2/ Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX H. H., zast. spoločnosťou Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o. so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, so sídlom exekútorského úradu Koceľova 17, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 582/2009, na vymoženie pohľadávky vo výške 22.620,37 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinnej 2/ na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinnej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -320 zo dňa 13. marca 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -320 zo dňa 13. marca 2013 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že pohľadávka oprávneného vyplýva z uznania záväzku č. 533/2008 uzavretého dňa 28. 01. 2009 (ďalej len „Uznanie“) medzi oprávneným, ako veriteľom a povinným 1/, ako dlžníkom (v mene ktorého koná povinná 2/ ako štatutárny orgán), v ktorom povinný 1/ uznal tam špecifikovaný záväzok, pričom zmluvné strany sa dohodli o jeho splatnosti v splátkach. V čl. VI Uznania je obsiahnutý ručiteľský záväzok povinnej 2/ oprávnenému za splatenie pohľadávky povinným 1/ v tom znení, že štatutárny orgán a/alebo spoločník dlžníka ako fyzická osoba veriteľovi vo vlastnom mene vyhlasuje, že ak dlžník riadne a včas nesplní ktorúkoľvek svoju povinnosť, vyplývajúcu z Uznania, v zmysle v plnej výške uspokojí tento veriteľov nárok. Okresný súd ďalej uviedol, že uznanie nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko ide o dohodu medzi oprávneným a povinným 1/ (spoločnosť s ručením obmedzeným) v rámci ich podnikateľskej činnosti, predmetom ktorej je uznanie záväzku vyplývajúceho z predložených nesplatených faktúr, ďalej dohoda o splátkach uznaného záväzku a dohodnutie sankcií pre prípad omeškania dlžníka s úhradou splátok. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že celý vzťah medzi oprávneným a povinným 1/ sa spravuje podľa ustanovení v platnom znení a v zmysle ust. , aj vzťahy vznikajúce pri zabezpečení plnenia záväzkov (vrátane ručenia) sa budú spravovať . S ohľadom na uvedené skutočnosti okresný súd považoval za irelevantné argumenty povinnej 2/ o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nemožnosti meniť obsah zmluvy z jej strany z dôvodu, že táto je vytlačená na štandardizovanom formulári a že je uzatváraná vo viacerých prípadoch,.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná 2/. Dohodu o zmluvnej pokute v bode IV. Uznania označila za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumieľnosti. Poukázala na to, že exekučným titulom jej bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému zmluvnú pokutu vo výške 0,4%

denne zo sumy 22.620,37 Eur od 01.10.2007 do zaplatenia, ale zmluvná pokuta nebola dohodnutá, ako opakujúci sa záväzok, ktorý by mal byť platený za každý deň omeškania s platením dlhu. Exekučným titulom priznaná výška zmluvnej pokuty predstavuje 146% ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľka tiež namietala výšku trov rozhodcovského konania, konkrétne výšku súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia priznaných rozhodcovským rozsudkom, ktoré sú vypočítané nesprávne, pretože súdny poplatok by mal byť v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu 5%, čo predstavuje zo sumy 22.620,37 Eur sumu 1.131,02 Eur a trovy právneho zastúpenia majú byť počítané len z istiny a mali byť priznané len vo výške 787,38 Eur. Odvolateľka naďalej zastáva názor, že ide o spotrebiteľský vzťah, preto má ona v tomto vzťahu postavenie spotrebiteľa. Argumentuje tým, že oprávnený sa od nej domáha plnenia zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú si osobitne nevyjednala, exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a povinná 2/ si osobitne nevyjednala ani rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku a podľa znenia rozhodcovskej doložky, ide o výhradnú rozhodcovskú doložku. S poukazom na ust. a nasl. a Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“) odvolateľka tvrdila, že ide o spotrebiteľský vzťah, preto je potrebné na prebiehajúcu exekúciu aplikovať ustanovenia upravujúce postavenie spotrebiteľov. Rozhodcovskú doložku označila za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že dojednanie spôsobuje nerovnováhu v postavení zmluvných strán, pretože zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu. S ohľadom na uvedenú skutočnosť označila rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V závere poukázala na námietky proti exekúcii podané dňa 07.12.2009 a 18.01.2010, s ktorými sa okresný súd nevysporiadal, a to že pri podpise zmluvy nemala žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ani sa riadne oboznámiť s jej obsahom, pretože bol na ňu vyvíjaný nátlak. Opätovne poukázala na neurčité a nezrozumiteľné dojednanie o povinnosti platiť zmluvnú pokutu a plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom označila za právom nedovolené a rozporné s dobrými mravmi. Tiež poukázala na Zmluvu o usporiadaní vzťahov uzavretú medzi oprávneným a povinnými dňa 21.12.2009, na základe ktorej došlo k zániku povinnej 2/ zaplatiť oprávnenému úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Rovnako došlo aj k zániku pohľadávky oprávneného, a to na základe listu zo dňa 08.02.2010 vzájomným započítaním pohľadávok. Odvolateľka si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 722,18 Eur.

Dňa 21.05.2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávneného k podanému odvolaniu, v ktorom označil za nesprávne tvrdenie odvolateľky, že rozhodcovským súdom priznaná zmluvná pokuta odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský súd priznal zmluvnú pokutu vo výške dojednanej zmluvnými stranami rešpektujúc autonómiu zmluvných strán. Povinní aj vo vyjadrení k žalobe podanej na rozhodcovský súd uviedli, že sú si vedomí záväzku voči oprávnenému, vyjadrili snahu záväzok zaplatiť, pričom nenamietali ani výšku zmluvnej pokuty, ani nepožiadali súd o jej zníženie. Podľa oprávneného je dojednanie o zmluvnej pokute jasné, s konkrétnym spôsobom jej výpočtu za porušenie povinnosti s plnením splátok o viac, ako 3 kalendárne dni, pričom spôsob výpočtu je určený, ako súčin a x b x c, kde každá veličina je presne určená. Pokiaľ bola rozhodcovským súdom priznaná zmluvná pokuta vo výške 0,4% denne, tak oprávnený poukazuje na to, že „denne“ sa odvádza od písmena „b“, kde je uvedené, že ide o počet dní omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Tvrdenie odvolateľky o nesprávnosti výpočtu trov oprávnený označil za účelové, o čom svedčí aj fakt, že tieto napáda len v exekučnom konaní. Oprávnený sa domnieva, že týmto spôsobom sa povinná 2/ len snaží oddialiť uspokojenie záväzku. Oprávnený nesúhlasí ani s názorom odvolateľky, ktorá označil zmluvný vzťah, ako spotrebiteľský. Podľa oprávneného povinný 1/ pri uzatváraní zmluvy vystupoval, ako právnická osoba, v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná 2/ síce nie je účastníčkou rámcovej zmluvy, ale ručiteľské vyhlásenie má vo vzťahu k hlavnému záväzku akcesorickú povahu, teda kopíruje právny režim pôvodného záväzku, preto nie je možné ani ručiteľský záväzok, sám o sebe , považovať za spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinnou 2/. Naopak,, medzi oprávneným a povinným 1/ je podnikateľský vzťah, preto aj ručiteľské vyhlásenie povinnej 2/ podľa ust. má obchodnoprávnu povahu. Vzhľadom na to, že nejde o spotrebiteľský vzťah, vylučuje sa aj aplikácia ustanovení o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Pokiaľ ide o čiastočné uspokojenie pohľadávky, uvádzané povinnou 2/, oprávnený túto skutočnosť nepoprel, ale uviedol, že túto skutočnosť už oznámil súdnemu exekútorovi listom zo dňa 20.07.2010 označenom ako „Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov“. K Zmluve o usporiadaní vzťahov, na ktorú poukázala odvolateľka v závere odvolania, oprávnený uviedol, že táto zmluva bola riadne doručená aj povinným, aj ich právnej zástupkyni a vzhľadom na to, že povinní neplnili podmienky tejto zmluvy, oprávnený od nej odstúpil. Záverom si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 271,30 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa (ďalej len „“), bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa , potvrdil.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 17.08.2009 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku č.k. OS 10/2009 zo dňa 03.07.2009, ktorý vydal rozhodca Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchdoný súd s.r.o., Námestie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 22.620,37 Eur, úroky z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 22.620,37 Eur od 04.03.2009 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,4% denne zo sumy 22.620,37 Eur od 01.10.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. ďalej boli zaviazaní zaplatiť právnemu zástupcovi oprávneného trovy právneho zastúpenia vo výške 4.698,97 Eur a rozhodcovskému súdu 116,20 Eur. Účastníci rozhodcovského konania boli poučení o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z obsahu rozhodcovského spisu odvolací súd zistil, že žaloba bola povinnej 2/ doručená dňa 01.06.2009 spolu so žiadosťou o zaslanie žalobnej odpovede, na základe ktorej bolo rozhodcovskému súdu doručenie oznámenia, že povinní sú si vedomí svojho záväzku a je ich snahou, aby dlžnú čiastku uhradili. Rozhodcovský rozsudok bol povinnej 2/ doručený dňa 09.07.2009. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná nebola. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, okresný súd vydal dňa 11.09.2009 poverenie na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie sumy 22.620,37 Eur s prísl.. Obsahom spisu je aj Uznanie záväzku č. 533/2008 (ďalej len „Uznanie“) uzatvorené, ako dohoda podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „“). V bode V. Uznania je obsiahnutá rozhodcovská doložka a v bode VI. je vyhlásenie štatutárneho spoločníka, ktorý vo vlastnom mene vyhlásil, že ak dlžník nesplní ktorúkoľvek svoju povinnosť vyplývajúcu z Uznania, riadne a včas, v zmysle ust. sám uspokojí v plnej výške celý nárok dlžníka.

Podľa ust. , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Právna úprava ručenia je v určitom zmysle slova komplexnou a relatívne uzavretou oblasťou upravenou osobitne v , existujúca paralelne popri taktiež ucelenej úprave ručenia, obsiahnutej v ( až ). Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vznikajúci z titulu ručenia, je vo vzťahu k hlavnému obligačnému vzťahu existujúcemu medzi veriteľom a dlžníkom vzťahom akcesorickým. Akcesorita vyjadruje závislosť zabezpečovacieho záväzku na záväzku hlavnom, teda znamená, že vznik a trvanie zabezpečovaného záväzku je priamo podmienené existenciou hlavného záväzku. Funkciou ručenia, rovnako ako záložného práva a zmluvnej pokuty (príp. ďalších foriem zabezpečenia záväzkov), je jednak deklarovať existenciu a reálnu podobu zabezpečovaného záväzku (s prihliadnutím aj na požiadavky právnej prevencie), a jednak kreovať náhradný zdroj, z ktorého potenciálne môžu byť uspokojené nároky veriteľa (hoci len v suplovanej forme). Povinná 2/ pri podpise Uznania nevystupovala len ako štatutárny orgán konajúci za povinného 1/, ale aj ako štatutárny orgán fyzická osoba. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hlavný záväzok medzi oprávneným a povinným 1/ je evidentne obchodnoprávnym vzťahom, pretože tak, ako oprávnený, aj povinný 1/ vystupovali v právnom vzťahu ako podnikatelia pri podnikateľskej činnosti, čo vyplýva aj z jednotlivých podaní a vyjadrení, ktoré sú obsahom spisu.

Podľa ust. , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa ust. , pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Z vyššie citovaných ustanovení, ako aj zo samotnej zmluvy, resp. Uznania vyplýva, že medzi oprávneným a povinným 1/ ide o obchodnoprávny vzťah, a teda aj ručiteľský záväzok obsiahnutý v Uznaní je obchodnoprávnym vzťahom. Tvrdenia povinnej 2/, že tento vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľský, odvolací súd považuje za nesprávne, ktorých účelom je pravdepodobne dosiahnuť len posúdenie rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo by malo za následok nevykovateľnosť rozhodcovského rozsudku. Toto však považoval odvolací súd len za účelové tvrdenia, na ktoré začala povinná 2/ poukazovať až v priebehu exekučného konania. Ani povinný 1/, ani povinná 2 nenamietali v priebehu rozhodcovského konania, dokonca ani po ňom, že by rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil, prípadne, že niektoré zo zmluvných dojednaní je neplatné, ako sa to pokúša povinná 2/ v tomto, vykonávacom konaní.

Súd je povinný dôsledne skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu ( a nasl. o rozhodcovskom konaní, ďalej len „ZoRK“), teda predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučného titulu (pri rozhodnutiach súdu najmä ust. ZoRK, a ) a požiadavky kladené na exekučný titul spočívajúce v jednoznačnom určení oprávneného a povinného, presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať hmotnoprávny základ exekučného titulu vrátane platnosti rozhodcovskej doložky, ale popri formálnej vykonateľnosti skúmať materiálnu vykonateľnosť v rozsahu označenia oprávneného a povinných, vymedzenia rozsahu uloženej povinnosti, určenie lehoty na plnenie a podmienku prípustnosti niektorého zo spôsobov vymoženia nepeňažného plnenia v zmysle ust. a nasl. Exekučného poriadku. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že keďže z Uznania vyplýva, že celý vzťah medzi oprávneným a povinným 1/ sa spravuje podľa ustanovení , v zmysle ust. aj vzťahy vznikajúce pri zabezpečení plnenia záväzkov (vrátane ručenia) sa budú spravovať . Nie je teda dôvod, aby súd na vzťah medzi oprávneným a povinnou 2/ nahliadal, ako na vzťah spotrebiteľský. Rovnako okresný súd správne posúdil aj otázku plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, keď rešpektoval autonómiu zmluvných strán pri dohode o zmluvnej pokute, s prihliadnutím na skutočnosť, že nielenže dohoda o zmluvnej pokute má všetky zákonné náležitosti, ale aj na to, že ani dlžník (povinný 1/), ani ručiteľ (povinná 2/) nenamietali neplatnosť dojednaní Uznania, ani nepodali žalobu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne aj právne správne, preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia , potvrdil.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách, ktoré si oprávnený uplatnil v odvolaní, pretože v exekučnom konaní súd rozhoduje výlučne o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (ust. § 196 až § 203 Exekučného poriadku).

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.