Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoP-50-2013.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R. XXXX, C. Z., zastúpená: Mgr. Róbert Bános, advokát so sídlom Mierové nám. 2, Galanta, proti odporkyni: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 1, H. R., o určenie vyživovacej povinnosti, na odvolania navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/372/2012 - 78 zo dňa 29. októbra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 60,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. v napadnutom rozsudku nerozhodol. Po právnej stránke súd prvého stupňa rozhodol vo veci aplikujúc ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ktoré za základnú hmotnoprávnu podmienku existencie nároku na výživné stanovujú potreby oprávnenej osoby, spojené s nedostatkom jej schopnosti sama sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa prihliadol k schopnostiam a možnostiam odporkyne ako povinnej. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, nakoľko je študentkou prvého ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia na vysokej škole a pripravuje sa teda na svoje povolanie. Okrem nákladov bezprostredne súvisiacich so štúdiom na vysokej škole navrhovateľka mesačne vynakladá ďalšie prostriedky na cestovné, stravu, ošatenie, návštevu lekára, kultúrne a športové vyžitie. V danom prípade považoval súd povinnosť odporkyne prispievať na výživu navrhovateľky za jednoznačnú, nakoľko navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Zohľadňujúc zároveň skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti striedavo býva u otca ako aj u odporkyne (matky), súd prvého stupňa považoval určenie rozsahu vyživovacej povinnosti v sume 60,- eur mesačne za primerané, vychádzajúc z celkových majetkových a zárobkových pomerov odporkyne, ktoré považoval za oveľa nižšie než príjmy otca navrhovateľky, ako aj z odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súd prvého stupňa v zmysle návrhu navrhovateľky určil vyživovaciu povinnosť odporkyne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, keď prihliadol na jej predchádzajúce čiastočné dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa i navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Odporkyňa v odvolaní žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v predmetnej veci zamietne. Podľa názoru odporkyne súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporkyňa sa taktiež domnieva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke stanovenia vyživovacej povinnosti pri striedavej výchove navrhovateľky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že v zmysle vyjadrenia navrhovateľky jej podstatné výdavky v súčasnosti spočívajú v úhrade cestovného z miesta bydliska do školy a späť a v úhrade stravy počas návštevy školy, pričom nakoľko navrhovateľka je v striedavej osobnej starostlivosti, tieto výdavky jej hradí ten z rodičov, u ktorého sa práve zdržiava. Navrhovateľka by mala právo dožadovať sa v prípade striedavej osobnej starostlivosti určenia výživného iba v prípade, ak by si odporkyňa vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnila, ale nakoľko odporkyňa si túto povinnosť riadne plní, podľa jej názoru nemá návrh navrhovateľky žiadne opodstatnenie. Odporkyňa ďalej zdôraznila, že okrem navrhovateľky sa stará aj o jej sestru, ktorá je v súčasnosti študentkou strednej školy a na ktorú poberá výživné vo výške nezodpovedajúcej aktuálnym pomerom, keď jeho rozsah súd určil ešte v čase, keď sestra navrhovateľky navštevovala základnú školu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má odporkyňa za to, že riadne prispieva na východu a výživu svojich dvoch detí. Na záver odporkyňa poukázala na to, že za sumu 20.696,76 eur, ktorú jej vyplatil otec navrhovateľky pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, si nemôže zabezpečiť ani vlastné bývanie, zatiaľ čo otcovi navrhovateľky ostal poschodový dom s priľahlým pozemkom. Po odpočítaní všetkých nákladov a vyživovacích povinností odporkyni neostáva ani na zabezpečenie vlastných potrieb, v dôsledku čoho je odkázaná na materiálnu pomoc svojej matky. Vychádzajúc z nadštandardného majetku, ktorým disponuje otec navrhovateľky, by mal tento podľa názoru odporkyne prispievať na výživu navrhovateľky vo väčšom rozsahu než odporkyňa.
Navrhovateľka v odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporkyni určí povinnosť prispievať jej mesačne na výživu sumou vo výške 80 Eur, prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Navrhovateľka odvolanie s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci, keď súd prvého stupňa v konaní nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené listinné dôkazy a vyjadrenia účastníkov konania, následne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovane zdôraznila, že je s vyživovacou povinnosťou odkázaná na svojich rodičov, keďže je študentkou dennej formy vysokoškolského štúdia a nedisponuje žiadnymi príjmami, pričom jej mesačné náklady na opodstatnené potreby sa pohybujú na úrovni najmenej 200 Eur, nehovoriac o ostatných odôvodnených jednorazových, resp. opakujúcich sa nákladoch na zabezpečenie najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý vývoj. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporkyňa na jej výživu neprispieva vôbec alebo len minimálne, čo platilo aj pre obdobie, kedy bola navrhovateľka maloletá. Na výživu jej prispieval výlučne otec, ktorý uhrádzal výdavky gymnaziálneho i vysokoškolského štúdia, vrátane ďalších odôvodnených potrieb navrhovateľky, čo spolu predstavovalo približne 163,30 eur mesačne. Okrem uvedeného otec navrhovateľke uhrádzal aj nepravidelné hotové výdavky v nezanedbateľnej výške. Už v čase striedavej osobnej starostlivosti o vtedy ešte maloletú navrhovateľku táto trávila viac času u otca ako u odporkyne, pričom od 01. novembra 2013 býva už len u otca, ktorý tak obstaráva výživu navrhovateľky úplne sám. V súvislosti so zahájením vysokoškolského štúdia možno pritom odôvodnene očakávať nárast výdavkov na strane navrhovateľky, zohľadniac predovšetkým nevyhnutnosť nájsť si v meste, v ktorom navštevuje vysokú školu, privátne bývanie, keď internátové jej nebolo pridelené. Navrhovateľka ďalej opakovane poukázala na skutočnosť, že odporkyňa s využitím psychického nátlaku donútila navrhovateľku vybrať z pre ňu zriadeného účtu nasporenú sumu 800,- eur, ktorú jej následne nevydala, ale spotrebovala výhradne na svoje účely. Výdavky odporkyne na navrhovateľku predstavovali v čase striedavej starostlivosti sumu vo výške okolo 20,- až 30,- eur mesačne, pričom od podania návrhu na súd v novembri 2012 jej navrhovateľka prispieva už len sumou 20,- eur raz za dva mesiace. Odporkyňa podľa názoru navrhovateľky reálne disponovala a disponuje finančnými prostriedkami, napriek tomu však neprispievala a ani neprispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov tak, ako jej to ukladá zákon. S rozsahom vyživovacej povinnosti vo výške 60,- eur mesačne, stanovenom súdom prvého stupňa v nadväznosti na nedostatočné vyhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane odporkyne, navrhovateľka nesúhlasí. S prihliadnutím na príjem odporkyne zo závislej činnosti vo výške 458,- eur mesačne, rodičovský príspevok vo výške 23,10 eur mesačne, finančné prostriedky získané v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov vo výške 20.696,76 eur a sumu finančných prostriedkov vo výške 800,- eur, o ktoré odporkyňa pripravila navrhovateľku, sa navrhovateľka domnieva, že odporkyňa disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov,
aby bola navrhovateľka schopná poskytovať výživné vo výške 80,- eur mesačne. Na záver navrhovateľka zdôraznila, že nenavrhovala určiť odporkyni vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku tak, ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, ale žiadala zaviazať odporkyňu povinnosťou platiť výživné počnúc dňom podania návrhu, a to práve z toho dôvodu, že odporkyňa si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke aj v období pred podaním návrhu plnila len v obmedzenom rozsahu.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá formou čestného prehlásenia uviedla, že od podania návrhu na určenie výživného až po dobu rozhodnutia súdu od odporkyne dostala tri až štyrikrát prostriedky potrebné na cestovné, čo spolu predstavovalo maximálne 100,- eur. Okrem uvedeného poukázala na to, že po rozhodnutí súdu o určení výživného ju odporkyňa neustále ohovárala medzi rodinnými príslušníkmi a vymýšľala si rôzne nezmysly, v dôsledku čoho navrhovateľka v súčasnosti býva už len u otca. Navrhovateľka nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne, že otec navrhovateľky si kúpil nové auto za 16.000,- eur, býva v poschodovom dome s veľkým priľahlým pozemkom a zarába 1.000,- eur mesačne. Ako uviedla vo svojom vyjadrení, má za to, že odporkyňa sa snaží vzbudiť dojem, aký je otec navrhovateľky bohatý a odporkyňa chudobná, zatiaľ čo opak je pravdou.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa, ktorá opätovne poukázala na skutočnosť, že ešte pred rozvodom ju otec navrhovateľky vyhodil spolu s navrhovateľkou z domu v bezpodielovom spoluvlastníctve, preto spomenutú finančnú náhradu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov vo výške 20.696,76 eur považuje len za zlomok majetku, ktorý ostal vo vlastníctve otca navrhovateľky. Pokiaľ ide o rodičovský príspevok vo výške 23,10 eur mesačne, poberateľom tejto dávky je podľa vyjadrenia odporkyne otec navrhovateľky. Zdôraznila, že pôvodne boli obe deti z manželstva zverené do jej starostlivosti. Počas tohto obdobia, rovnako ako aj v čase, keď sa navrhovateľka u odporkyne zdržiavala počas striedavej osobnej starostlivosti, jej odporkyňa logicky musela prispievať na výživu. Pokiaľ ide o nasporenú sumu 800,- eur, ktorú mala navrhovateľka vybrať z vkladnej knižky a odovzdať odporkyni, tieto prostriedky boli podľa vyjadrenia odporkyne zrážané jej zamestnávateľom z platu, preto oprávnenou osobou na rozhodovanie o ich použití bola v konečnom dôsledku výlučne odporkyňa. Ďalej odporkyňa zdôraznila, že popri riadnom plnení vyživovacej povinnosti aj ona navrhovateľke hradila niektoré mimoriadne jednorazové výdavky (stužková slávnosť, výmenný pobyt vo Francúzsku, pohonné hmoty a údržba motorového vozidla). Zotrvala na svojom návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a návrh navrhovateľky zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p a zistil, že tento napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti v súlade ust. § 62 ods. 1 až 5 v súlade s ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V prejednávanej veci tak súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na výživné zo strany odporkyne je daný, nakoľko navrhovateľka je stále v štádiu prípravy na povolanie, vlastným príjmom nedisponuje a preto nie je schopná sama sa živiť.
V záujme stanovenia primeraného rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi so zameraním sa na preskúmanie odôvodnených potrieb navrhovateľky ako oprávnenej, a schopností, možností a majetkových pomerov na strane odporkyne ako povinnej. Takto zistil, že navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 9C/294/2002 - 42 zo dňa 24. júna 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. augusta 2003. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/309/2010 - 30 zo dňa 17. októbra 2011 bola schválená rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti tak, že odporkyňa bola povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o navrhovateľku každý párny mesiac, otec navrhovateľky každý nepárny mesiac, pričom výživné na navrhovateľku (v tom čase ešte maloletú) sa neurčilo. Navrhovateľka aj po dosiahnutí plnoletosti (krátko pred podaním návrhu na začatie konania) naďalej nie je schopná sama sa živiť, keď v súčasnosti študuje dennou formou v prvom ročníku vysokej školy, v dôsledku čoho je svojou výživou odkázaná na svojich rodičov. Jej celkové mesačné náklady (cestovné, stravné, ošatenie, školské
pomôcky a pod.), ktorých zvýšenie možno v nadväznosti na absolvovanie denného vysokoškolského štúdia v inom meste odôvodnene očakávať, sa pohybujú na úrovni najmenej 200,- eur, v súčasnosti hradených výlučne otcom navrhovateľky. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov odporkyne súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa je rozvedená, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, na výživu ktorej jej zároveň prispieva otec navrhovateľky sumou vo výške 66,- eur mesačne. Odporkyňa je zamestnaná, jej mesačný príjem je vo výške 458,- eur v čistom a spolu so svojou maloletou dcérou žije v spoločnej domácnosti s jej bratom a ich matkou, ktorej prispieva mesačne na bývanie sumou vo výške 100,- eur. Z jej ďalších mesačných výdavkov treba spomenúť najmä náklady na pohonné hmoty spotrebované cestou do práce vo výške okolo 70,- eur mesačne, ako aj náklady na poistenie seba aj svojich detí v celkovej výške okolo 100,- eur mesačne.
Rozsah vyživovacej povinnosti, stanovený súdom prvého stupňa na 60,- eur mesačne, považuje odvolací súd za primeraný, avšak najmä s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia, ktoré odporkyňa na rozdiel od iných vyjadrení navrhovateľky nespochybnila, v súčasnosti (od 01. novembra 2013) napriek súdom schválenej dohode o striedavej starostlivosti býva výlučne u svojho otca, ktorý sa tak v rozhodujúcej miere podieľa na úhrade jej životných nákladov. Vychádzajúc z toho, že otec navrhovateľky poberá podstatne väčší mesačný príjem než odporkyňa, ktorá sa okrem uvedeného osobne stará o ich ďalšiu maloletú dcéru, je spravodlivé, aby sa aj väčšou sumou podieľal na hradení životných nákladov navrhovateľky, čo je v danom prípade splnené. Pri zohľadnení skutočnosti, že mesačné výdavky navrhovateľky sa pohybujú na úrovni okolo 200 Eur, odvolací súd považuje rozdelenie zvyšnej časti životných nákladov navrhovateľky medzi jej rodičov, po odpočte rodičovského príspevku a s prihladnutím na ich aktuálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery, za primerané.
Odvolací súd sa preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil s názorom navrhovateľky, že odporkyňa je vzhľadom k svojim aktuálnym pomerom schopná prispievať jej mesačne na výživu sumou 80,- eur. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov na strane odporkyne ako povinnej odvolací súd nevzal do úvahy finančné prostriedky vyplatené odporkyni v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode jej manželstva s otcom navrhovateľky, nakoľko tieto prostriedky považuje za kompenzáciu toho, že odporkyňa po rozdelení majetku na rozdiel od otca navrhovateľky nedisponovala vlastnou nehnuteľnosťou, v ktorej by mohla bývať. Rovnako ako neodôvodnené vyhodnotil odvolací súd odvolanie navrhovateľky v časti, v ktorej namietala začiatok účinnosti súdom prvého stupňa určenej vyživovacej povinnosti. S prihliadnutím na to, že odvolací súd pri potvrdení rozsahu vyživovacej povinnosti stanovenej napadnutým rozsudkom vychádzal predovšetkým z toho, že navrhovateľka býva len u svojho otca, za týchto predpokladov je toho názoru, že účinnosť vyživovacej povinnosti, nárok na ktorú odôvodňuje v súčasnosti najmä faktická zmena striedavej osobnej staroslivosti, má byť určená právoplatnosťou rozsudku.
Na záver odvolací súd poukazuje na to, že sa nemohol stotožniť ani s návrhom odporkyne, ktorá žiadala návrh navrhovateľky ako neopodstatnený zamietnuť, a okrem vyššie uvedeného odôvodnenia poukazuje na tomto mieste aj na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 29.10.2013 pred súdom prvého stupňa (t. j. ešte v čase faktickej striedavej osobnej starostlivosti) sa samotná odporkyňa vyjadrila, že súhlasí s platením výživného na navrhovateľku vo výške 50,- eur mesačne. Vychádzajúc z týchto okolností možno len ťažko akceptovať zmenu názoru odporkyne, obzvlášť pri zohľadnení toho, že od novembra 2013 býva navrhovateľka výlučne u svojho otca.
V samostanom rozhodnutí o trovách rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania s prihliadnutím na § 224 ods. 4 v spojední s § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .