Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-24-2010.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/24/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, členov C.. K. M. R. U.. Z. Š., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému P. G., nar. XX.XX.XXXX X. Z., trestne stíhanému pre pre-čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. januára 2014 v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) sa
Obžalovaný: P. G., nar. XX.XX.XXXX X. Z., trvale bytom O. U.F.Z. O. X., F. Č.. XXXX/XX, na slobode,
trestne stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
1. v ranných hodinách dňa 16.12.2009 v rodinnom dome v obci P., Y. Č.. XXX sa vyhrážal poškodenej U. F. tým spôsobom, „že ju zabije, aj jej syna U. a tiež seba“, a následne 2. dňa 17.12.2009 v čase po 11,00 hod. na parkovisku pred kaviarňou „Lemon“ sa opakovane vyhrážal poškodenej tým spôsobom, „že pôjde do mesta, kde zoberie guľovnicu a že ju postrieľa aj malého a seba“, z čoho poškodená vzhľadom na vedomosť, že obvinený je držiteľom niekoľkých zbraní mala obavu o svoj život a zdravie a tiež o život ich spoločného syna U.,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv/1318/09 zo dňa 17.02.2010, doručenej súdu dňa 22.02.2010,
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 22.02.2010 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/1318/09 obžalobu na obvineného P. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. G., výsluchom poškodenej U. F., výsluchom svedkyne O. F., čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný P. G. spáchanie skutku poprel. Celú „záležitosť“ označil za vymyslenú. Pripustil, že s poškodenou sa stretli pred kaviarňou, kde sa rozprávali, ale nikomu sa tam ničím nevyhrážal. Keby sa jej vyhrážal, zrejme by mu poškodená v ten deň nedala ich maloletého syna, ktorého následne zaviezol do škôlky. Obžalovaný uviedol, že síce tuší, aký mohla mať poškodená motív uviesť v trestnom oznámení skutočnosti, ktorú ho kriminalizujú, avšak to nechcel s ňou rozoberať. S poškodenou v čase, kedy sa skutky mali stať, žili ako druh a družka. Majú spolu syna. Starali a starajú sa o neho spoločne, starostlivosť nie je upravená súdnym rozhodnutím. Ako v každom inom vzťahu, aj v tom ich dochádzalo k občasným hádkam. Predmetom týchto hádok boli bežné veci, banality. Či „kúpiť pečivo biele alebo grahamové“ a podobne. Obžalovaný však poškodenú nikdy neudrel, ani sa jej nevyhrážal zabitím alebo nejakou ujmou na zdraví. Poškodená v čase, kedy sa skutky mali stať, od neho po podaní trestného oznámenia odišla, zrejme preto, že mala iný vzťah. Obžalovaný bol držiteľom poľovnej zbrane a krátkej guľovej zbrane. Tieto zbrane nadobudol legálne, avšak neskôr mu zbrojný preukaz prepadol. Sám seba označil za tolerantného, rozhodne nie je žiarlivý.
Z výsluchu poškodenej U. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že si už detailne nepamätá na udalosti, pre ktoré podala na obžalovaného trestné oznámenie. Obdobie, do ktorého zapadajú skutky, ktoré sa podľa jej trestného oznámenia mali stať, označila pri svojom výsluchu opakovane za „ťažké.“ Neskôr uviedla, že to bolo „všetko také komplikované,“ resp. že to bolo „také zlé obdobie.“ Domnieva sa, že konala vtedy pod stresom. Vie, že sa s obžalovaným hádali, avšak v súčasnosti sa k tomu nevie bližšie vyjadriť. S obžalovaným žili ako druh a družka. K otázke, či obsah hádok s obžalovaným vzbudil v nej obavu o život a zdravie jej alebo ich syna, sa na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť. Obžalovaný ju nikdy nebil, ani sa jej nevyhrážal zabitím. Je si vedomá toho, že v trestnom oznámení uviedla, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, avšak na hlavnom pojednávaní uviedla, že si to vtedy „asi nejako zle vyhodnotila.“ Keď sa podľa nej partneri pohádajú, povedia si vtedy všeličo. Partnerské problémy, ktoré v tom čase mali, vyústili do jej odchodu zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti už zase spolu žijú a spolu vychovávajú syna. Majú normálny vzťah. O tomto prípade sa s obžalovaným nerozprávala. Už to nerieši. Už sa k tomu ani jeden z nich nevracia.
Nakoľko obsah výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní sa odchyľoval od jej výpovede v prípravnom konaní, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 08.02.2010 (č.l. 23 spisu), v ktorej uviedla: „K uvedenému dňu 17.12.2009 chcem uviesť, že v čase okolo 11.00, už si presne nepamätám, som spolu s mojou dcérou O. F. išla do podniku Lemon za účelom pracovných povinností, pričom sme si v uvedenom podniku objednali aj kávu. Ako sme sedeli za stolom, následne prišiel aj P. G. a sadol si k baru. Ja som mu nepovedala, kde som a ani s kým, a auto som mala zaparkované na parkovisku za podnikom Lemon, ktoré nie je vidno od cesty, teda jednoznačne ma musel sledovať s autom a aj on si svoje auto zaparkoval hneď vedľa mňa. Ako sme sedeli s dcérou v tom podniku, tak sa P. G. stále pozeral a sledoval nás. Ja som sa s ním a ani O. vôbec nerozprávala, no z obavy, aby sa niečo nestalo, som radšej hneď z podniku odišla, dcéra tam zostala sedieť. Vtom, ako som odchádzala, na mňa zavolal, že „Počkaj!“ a išiel hneď po mne von. Ja som prišla pri svoje auto a chcela som nastúpiť do auta, no vtom už bol P. G. pri mne, nakoľko mal auto odparkované hneď vedľa môjho. Následne sa začal so mnou rozprávať, pričom to vyústilo až do vyhrážok, ako som už vypovedala v zápisnici zo dňa 17.12.2009. Dcéra videla ako P. G. ide po mne von smerom k parkovisku. Ja som sa veľmi vyľakala a následne mi aj dcéra povedala, že to treba oznámiť na políciu. A tak som aj urobila. Ďalej chcem uviesť, že P. G. mi stále nechce dať pokoj, vadí mu, že som samostatná a že som sa osamostatnila, podnikám a jeho toto veľmi hnevá, je podráždený a snaží sa mi pomstiť.“
Po prečítaní výpovede z prípravného konania poškodená na vysvetlenie rozporov uviedla, že išlo o ťažké obdobie a že vzájomné hádky s obžalovaným zrejme zle vyhodnotila.
Ohľadne výpovede poškodenej zo dňa 17.12.2009 (č.l. 17-20 spisu), ktorú navrhol na hlavnom pojednávaní prečítať prokurátor, dospel súd na základe námietky obhajcu k záveru, že takýto postup nie je možný, nakoľko ide o výpoveď, ktorá bola realizovaná v rámci jej výsluchu pred vznesením obvinenia, ako vyplýva z porovnania času začiatku (22:15 hod.) a konca (23:00 hod.) jej výsluchu vo vzťahu k času začiatku výsluchu obvineného (23:45 hod.), pričom záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo P. G. doručené až pri jeho nočnom výsluchu dňa 17.12.2009, t.j. po výsluchu poškodenej, nebol v trestnom konaní vyvrátený. Súčasne neumožnil súd prečítať túto výpoveď ani ako listinný dôkaz, nakoľko by sa takýmto postupom obchádzala zásada rozhodovania o vine a treste len na základe dôkazov, ktoré boli nielen získané, ale aj vykonané zákonným spôsobom. Rovnaký prístup
uplatnil súd aj k návrhu prokurátora, aby bola poškodená počas jej výsluchu na hlavnom pojednávaní konfrontovaná s obsahom jej trestného oznámenia, keďže je súd toho názoru, že trestným oznámením nemožno nahrádzať nespôsobilosť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania na jej obsahovú konfrontáciu s výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní.
Na hlavné pojednávanie bola ako svedok predvolaná aj O. F.. Užila svoje právo podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku a odmietla vypovedať.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalej dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť, a to v oboch jej bodoch. Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Z obsahu výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní nebolo možné jednoznačne a bez rozumných pochybností ustáliť, že medzi ňou a obžalovaným došlo dňa 16.12.2009 a dňa 17.12.2009 k takej komunikácii, resp. k takej výmene názorov, obsahom ktorej by boli konkrétne vyhrážky obžalovaného, vzbudzujúce v poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie svoj alebo život a zdravie syna, ktorého má s obžalovaným. Nebolo to možné ustáliť ani na základe ostatných dôkazov, na ktoré súd mohol v zmysle Trestného poriadku prihliadať. Výpoveď poškodenej zo dňa 17.12.2009 bola procesne nepoužiteľná z dôvodov vysvetlených vyššie a jej výpoveď zo dňa 08.02.2010 neobsahuje žiadnu konkrétnu vyhrážku, ktorou sa jej či už dňa 16.12.2009 alebo dňa 17.12.2009 mal obžalovaný vyhrážať. Iba paušálny odkaz na procesne nepoužiteľnú výpoveď zo dňa 17.12.2009 nie je postačujúci. Rovnako tak poškodenou použité slovné spojenie „ja som sa veľmi vyľakala,“ ktoré použila vo výpovedi zo dňa 08.02.2010, nie je postačujúcim dôkazom na vyvodenie záveru o tom, že správanie obžalovaného vzbudilo v poškodenej dôvodnú obavu na kvalitatívnej úrovni vyžadovanej právnou normou ustanovenia § 360 ods. 1 Trestného zákona. Ohľadne záznamu policajta zo dňa 08.02.2010 (č.l. 24 spisu), vyhotoveného z vyžiadaného vysvetlenia podľa § 203 Trestného poriadku, ktorý bol ako listinný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní, je potrebné uviesť, že jeho obsahom nie je možné alternovať informácie, ktoré mali a aj mohli byť získané procesne korektnou výpoveďou svedkyne O. F.. Bolo zistené, že orgánom činným v trestnom konaní neboli kladené v ich procesnom postupe také prekážky, aby si túto svedkyňu nemohli predvolať a vykonať s ňou výsluch svedka v štádiu po vznesení obvinenia pri dodržaní ustanovení Trestného poriadku tak, aby aj v prípade využitia práva svedkyne podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku (čo sa napokon aj stalo) bolo možné takýto dôkaz pred súdom použiť. S poukazom na uvedené preto súd rozhodol tak, že podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv/1318/09 zo dňa 17.02.2010, doručenej súdu dňa 22.02.2010, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
V lehote na podanie odvolania podal prokurátor proti tomuto rozsudku odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.