Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/129/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného D. W., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2014 odvolanie obžalovaného ako aj okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 04.06.2013 sp.zn. a takto

rozhodol:

I. Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp.zn. zo 04.06.2013 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc podľa sa obžalovaný D. W. o d s u d z u j e podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výroku o náhrade škody zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

II. Podľa odvolanie obžalovaného D. W. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 04.06.2013 sp.zn. bol obžalovaný D. W. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 27.08.2011 asi o 18.30 h v Rimavskej Bani pred pohostinstvom SUJA počas hádky V. R. s inými osobami, pribehol zozadu k V. R., ktorého udrel dreveným drúkom dlhým približne 1 meter a hrubým 10 - 15 cm do chrbta a druhýkrát do temena hlavy tak, že poškodený spadol na zem, kde zostal ležať v bezvedomí, čím mu spôsobil otvorenú trieštivú zlomeninu temennej kosti hlavy s vpáčením úlomkov, tržne zmliaždenú ranu v tejto oblasti dĺžky 10 cm, vnútrolebečné krvácanie pred i pod tvrdou mozgovou plenou s opuchom a útlakom mozgu, krvnú podliatinu pravej ušnice a pravej očnice a drobné

pomliaždenie mozgovej kôry o priemere 22 mm, následkom čoho je liečený a práceneschopný aj v súčasnej dobe, čo malo za následok liečebné náklady vo výške 2.010,51 Eur pre Union zdravotnú poisťovňu, a.s. Bratislava a bolestné bolo vyčíslené na 3.729,65 Eur ku škode V. R..

Za to mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1,2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov spolu aj s probačným dohľadom počas celej skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť počas skúšobnej doby celú spôsobenú škodu.

Podľa súd obžalovanému uložil nahradiť poškodenej strane Union - zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, škodu vo výške 2.010,51 Eur a poškodenému V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A., D. XXX-XX, okres T. B., škodu vo výške 3.729,65 Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak obžalovaný D. W. ako aj okresný prokurátor.

Obžalovaný D. W. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje, nakoľko on sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil. Ďalej dodal, že podľa jeho názoru vo veci vykonaným dokazovaním nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná jeho vina, práve naopak, ohľadne skutku vznikli také pochybnosti, ktoré ho zo spáchania skutku vylučujú. Zranenia, ktoré utrpel V. R., on mu nespôsobil, tieto mu mala spôsobiť jemu neznáma osoba. Zdôraznil, že na mieste samom sa v čase incidentu nachádzalo až niekoľko desiatok osôb, z ktorých však v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní len jedna svedkyňa, a to P. T. tvrdila, že videla, že to bol práve on, ktorý mal udrieť poškodeného dreveným drúkom po hlave. Žiaden z ďalších vo veci vypočutých svedkov však uvedenú skutočnosť nepotvrdil. K vyššie uvedenej svedkyni uviedol, že ide o družku poškodeného, ktorá podľa jeho dostupných informácii nebola očitou svedkyňou konfliktu. Poznamenal, že ak súd poukázal na výpoveď svedkyne Q. T., ktorá mala byť tiež očitou svedkyňu toho, ako ho on mal udrieť dreveným drúkom po hlave, tak v skutočnosti táto svedkyňa sa v čase ublíženia na zdraví V. R. nenachádzala v blízkosti Pohostinstva SUJA, pretože tam prišla až po incidente. Túto okolnosť potvrdila P. T., ktorá výslovne uviedla, že v čase, keď prišla Q. T., už v pohostinstve jeho majiteľ pán B. nebol. Zdôraznil, že on potom, ako vznikol ešte v priestoroch pohostinstva konflikt medzi poškodeným R. a X. ml. z tejto prevádzky odišiel a pred pohostinstvo sa vrátil až v čase, keď už poškodený R. ležal na zemi. Záverom poznamenal, že z výpovedí svedkov prítomných na mieste činu jednoznačne vyplynulo, že poškodený R. mal pred ublížením mu na zdraví konflikt s cca šiestimi až deviatimi osobami, s ktorými sa navzájom napádali a spôsobovali si menšie zranenia, pričom tohto konfliktu on účastný nebol. Pokiaľ ho teda účastníci konfliktu neoznačili za páchateľa skutku, pri ktorom bolo poškodenému R. ublížené na zdraví a počas ktorého utrpel zranenia, spôsobenie ktorých sa práve jemu kladie za vinu, rozhodne potom nemožno uveriť výpovediam družky poškodeného, resp. ďalšej rodine spriaznenej osoby, ktorá navyše v čase konfliktu ani nebola na mieste samom, že on spôsobil poškodenému akékoľvek zranenie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby prvostupňový rozsudok zrušil a jeho spod obžaloby oslobodil v zmysle , poprípade, aby podľa vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namietal výrok prvostupňového súdu, týkajúceho sa uloženého trestu. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri výmere trestu nedostatočne prihliadol na okolnosti spáchania trestného činu, ako aj závažný následok, ktorý spôsobil obžalovaný W. svojím konaním. Vykonaním vyšetrovaním bolo zistené, že obžalovaný D. W. použil hrubé násilie voči poškodenému V. R. i napriek tomu, že na to nemal závažný dôvod, lebo poškodený v tej dobe mal spor s inou osobou. Napriek tomu dreveným drúkom o hrúbke 10 až 15 cm a približne 1 m dlhým udrel poškodeného R. najskôr do chrbta a druhýkrát do temena hlavy tak, že následkom úderu spadol na zem, kde zostal ležať v bezvedomí, pričom okamžite krvácal.

Zdôraznil, že zo znaleckého posudku ako aj lekárskej správy vyplynulo, že týmto konaním spôsobil poškodenému otvorenú trieštivú zlomeninu temennej kosti hlavy s vpáčením úlomkov, tržne zmliaždenú ranu v dĺžke 10 cm, vnútrolebečné krvácanie pred i pod tvrdou mozgovou plenou s opuchom a útlakom mozgu, krvnú podliatinu pravej ušnice a pravej očnice a drobné pomliaždenie mozgovej kôry o priemere 22 mm. Ide pritom o veľmi závažné zranenie, pričom len vďaka rýchlej zdravotnej pomoci a okamžitému prevezeniu leteckou záchrannou službou do Banskej Bystrici sa podarilo zachrániť život poškodeného. Obžalovaný spôsobil zranenie takého rázu, že poškodený V. R. je aj v súčasnej dobe liečený a práceneschopný.

Konanie obžalovaného teda bolo takého charakteru s prihliadnutím na intenzitu úderu a použitý predmet útoku, že by bolo možné uvažovať i o nepriamom úmysle usmrtiť poškodeného. Nebyť rýchlej zdravotnej pomoci zrejme by bolo došlo vzhľadom na závažné zranenia k jeho úmrtiu a teda i k prísnejšej kvalifikácii.

Záverom poznamenal, že aj keď doposiaľ obžalovaný W. nebol súdne trestaný, s prihliadnutím na horeuvedené okolnosti, nemalo byť použité zmierňujúce ustanovenie, ktoré malo za následok uloženie úhrnného podmienečného trestu odňatia slobody spojené s probačným dohľadom, ale mal mu byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uloženie podmienečného trestu je podľa jeho názoru nie postačujúce na nápravu obžalovaného.

Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému D. W. uložiť úhrnný nepodmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného, ako aj sám obžalovaný, na verejnom zasadnutí navrhli ich odvolaniu vyhovieť, pričom v prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku a spáchal ho aj obžalovaný, navrhli odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol, aby jeho odvolaniu odvolací súd vyhovel a odvolanie obžalovaného aby bolo zamietnuté.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa , preto postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného dôvodné nie je, naproti tomu odvolanie okresného prokurátora možno v plnej miere akceptovať.

Úvodom treba uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok v odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku sa stal spôsobom popísaným v rozsudku, že ho spáchal obžalovaný D. W. a že z jeho konania nastal tam uvedený následok. Nepochybne bola preukázaná aj subjektívna stránka žalovaného zločinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa Tr. zák. ako aj ich zákonné znaky, a preto v tomto smere vznesené odvolacie námietky obžalovaného sú neopodstatnené.

Odvolacie námietky obžalovaného D. W. v tom zmysle, že zo spáchania žalovanej trestnej činnosti sa necíti byť vinným, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko takáto jeho obhajoba bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že skutok tak, ako

je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, obžalovaný spáchal. Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd totiž vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a nevyhnutné dôkazy v súlade s ust. , ktoré potreboval pre svoje rozhodnutie. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to ukladá ust.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd veľmi podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom vyložil v súlade s ust. , ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a podrobne vyložil aj svoje právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a právnej kvalifikácii zisteného skutku. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je tiež zrejmé, ako sa vyrovnal jednak s obhajobou obžalovaného, ako aj so zmenenými výpoveďami svedkov V. H. a W. F. oproti ich výpovediam z prípravného konania. S týmto postupom sa odvolací súd plne stotožnil a keďže prvostupňovému súdu v tomto smere nie je čo vytknúť, v podrobnostiach poukazuje na jeho priliehavé a aj vyčerpávajúce odôvodnenie.

K odvolacím námietkam obžalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť iba toľko, že obžalovaný v podstate v dôvodoch odvolania zopakoval obhajobnú argumentáciu z predchádzajúceho štádia trestného konania, pričom súd prvého stupňa na jeho obranu v súlade so stavom veci a zákonom reagoval a s touto sa aj vysporiadal.

Aj keď obžalovaný sa v obhajobnom tvrdení zameral na nedôveryhodnosť výpovede svedkyne P. T., v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že uvedená svedkyňa po zákonnom poučení v zmysle jednoznačne z protiprávneho konania obžalovaného usvedčila, a to nielen v prípravnom konaní, ale aj vo výpovedi uskutočnenej na hlavnom pojednávaní. Obsah jej výpovede ďalej logicky zapadá do výpovede ďalšej svedkyni Q. T., ktorá taktiež potvrdila protiprávne konanie zo strany obžalovaného voči telesnej integrite poškodeného.

Hoci svedkovia V. H. a W. F. na hlavnom pojednávaní podstatným spôsobom zmenili svoje výpovede, a to v prospech obžalovaného, správne súd prvého stupňa na to reagoval tak, že tieto rozdielnosti neakceptoval, pretože obaja svedkovia hodnoverným spôsobom nepresvedčili súd o reálnosti takéhoto konania z ich strany. Obaja svedkovia totiž v prípravnom konaní taktiež ako svedkyňa P. T. a svedkyňa Q. T. podrobne opísali priebeh skutku, ktorý je totožný so skutkom uvedeným v obžalobnom návrhu, spracovaného okresným prokurátorom.

Do všetkých vyššie uvedených dôkazov zapadajú aj obsahy listinných dôkazov, prebratých na hlavnom pojednávaní, a to najmä znalecký posudok V.. P. K., z odboru zdravotníctvo a farmácia, chirurgia, traumatológia, z ktorého možno zistiť, že poškodený V. R. utrpel otvorenú trieštivú zlomeninu temennej kosti a hlavy vpáčením úlomkov, tržne zmliaždenú ranu v tejto oblasti v dĺžke 10 cm, vnútrolebečné krvácanie pred i pod tvrdou mozgovou plenou s opuchom a útlakom mozgu, ďalej krvnú podliatinu pravej ušnice a v oblasti pravej očnice bez poškodenia zraku a sluchu, ako aj drobné pomliaždenie kôry mozgovej o priemere 22 mm, pričom ide o úraz ťažký, ktorý spôsobil funkčné i anatomické zmeny, nevylučujúc trvalé následky (postihnutie dôležitého orgánu - mozgu). Predmetné zranenie bolo poškodenému spôsobené hrubšou pevnou palicou zozadu do hlavy, pričom k uvedenému zraneniu nemohlo dôjsť údermi päsťou ani pádom. Odvolaciemu súdu tiež v tejto súvislosti neuniklo ani to, že poškodený aj v čase konania hlavného pojednávania na okresnom súde mal značné zdravotné problémy, ktoré majú súvis s útokom, ktorý voči nemu použil obžalovaný.

V súhrne možno bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že obžalovaný dňa 27.08.2011 jednak na mieste prístupnom verejnosti sa dopustil výtržnosti tým, že napadol V. R., pričom mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal v priamom úmysle jednak prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda možno konštatovať, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu ku konaniu obžalovaného zo strany súdu prvého stupňa je nutné vyhodnotiť ako správne a plne akceptovateľné.

Súd prvého stupňa výrok, ktorým obžalovanému D. W. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov spolu aj s probačným dohľadom počas celej skúšobnej doby v súvislosti s použitím ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., ktorý sa týka mimoriadneho zníženia trestu, v podstate neodôvodnil. Len konštatoval, že trest uložený obžalovanému v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, ktorá je za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v rozmedzí štyroch až desať rokov, a to vzhľadom na pomery obžalovaného, bol by neprimerane prísny.

Podľa Tr. zák., ktorý sa týka mimoriadneho zníženia trestu, je možné postupovať vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V takomto prípade možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pod pojmom okolnosti prípadu treba rozumieť také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne skutočnosti, spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu môžu byť i zákonné znaky skutkovej podstaty, ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov.

Na to, aby súd všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., treba mať za preukázané viaceré, nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie (pozri aj R 49/1978).

Za daných okolností pri ukladaní trestu obžalovanému teda v súvislosti s okolnosťami prípadu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je možné postupovať.

U obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestného činu nepriznal, existuje len jedna poľahčujúca okolnosť, a to v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zák., teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, naproti tomu existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov.

Obžalovaný podľa hodnotenia z miesta bydliska je bez zamestnania, v priestupkovom konaní bol jedenkrát postihnutý a z odpisu z registra trestov vyplýva, že súdom trestaný nebol. Jeho pomery v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. možno charakterizovať ako bežné, teda také, ako existujú u väčšiny občanov našej spoločnosti. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb a pod.

V súhrne teda možno skonštatovať, že u obžalovaného pri ukladaní trestu reálne neexistujú podmienky pre postup v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd berúc v úvahu všetky okolnosti, uvedené v § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák., teda prihliadajúc najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov nepodmienečne. Tento trest nezohľadňuje len individuálnu a generálnu prevenciu, ale aj skutočnosť, že obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému ťažké zdravotné následky s reálnou možnosťou trvalej invalidity. Ak by poškodenému

nebola včas a riadne poskytnutá komplikovaná zdravotná starostlivosť, následok konania obžalovaného pre poškodeného mohol byť fatálny.

Za daného stavu trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov, teda na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ako je už vyššie uvedené, je v danom prípade správny a zákonný.

Keďže obžalovaný doposiaľ trestaný nebol, pre výkon nepodmienečného trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, čo je v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Správny bol aj výrok prvostupňového súdu, týkajúci sa náhrady škody v zmysle ust. , a preto odvolací súd v tomto smere uvedený výrok nezmenil.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd odvolaniu okresného prokurátora vyhovel. Naproti tomu odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.