Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-27-2013.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: T. S., Q.. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, E., zast. JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, Advokátska kancelária M.R.Štefánika 2393/29, Trebišov, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie rozsahu dedičstva t a k t o
rozhodol:
I. U r č u j e, že nehnuteľnosti parcely registra „ C“ č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo výmere XXXX m2, zakreslené v geometrickom pláce B. N. č. plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 4.2.2012, ktoré sú vytvorené z parcely registra „ E“ č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXXX m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. K. H. C.,
p a t r i a do zaniknutého BSM A. E., zomr. X.XX.XXXX a B. E., Q.. E.Á., zomr. XX.X.XXXX.
II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti citované vo výroku tohto rozhodnutia patria do zaniknutého BSM jej právnych predchodcov rodičov A. E. a B. E., Q.. E., lebo ich získali prídelom od štátu, neskôr si na nich postavili na základe stavebného povolenia rodinný dom, ktorý už je majetkoprávne vysporiadaný a bol v dedičskom konaní po nich prejednaný. Pozemok, na ktorom rodinný dom postavili, nebol predmetom dedičstva a keďže k ním získali vlastnícke právo vydržaním žiadala, aby súd túto skutočnosť skonštatoval, vyhovel návrhu, aby bolo možné v novoobjavenom dedičskom konaní po nich prejednať aj tie nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ prejednané neboli.
Odporca žiadal, aby súd v konaní zistil či boli u právnych predchodcov navrhovateľky splnené podmienky týkajúcej sa oprávnenej držby, spôsobilého predmetu vydržania a uplynutia zákonom stanovenej vydržacej doby a preskúmal aj titul - prídelovú listinu, o ktorú opiera navrhovateľka vlastnícke právo jej právnych predchodcov, aby bolo jednoznačne preukázané, či rodinný dom, ktorý je už vo vlastníctve navrhovateľky, stojí skutočne na pozemku získanom jej právnymi predchodcami v minulosti prídelom od štátu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd určil, že sporná nehnuteľnosť citovaná vo výroku tohto rozsudku patrí do zaniknutého BSM rodičov navrhovateľky titulom vydržania. Návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosť im bola pridelená v r. 1941 vtedajšími maďarskými orgánmi, lebo Obec K. H. C. v tom čase patrila Maďarskej republike. Nasvedčuje tomu doklad vydaný v Budapešti dňa 24.7.1941, na základe ktorého neskôr bolo pre nich vydané stavebné povolenie a postavili rodinný dom, ktorý užívali počas svojho života až do svojej smrti. Dom je t.č. vo vlastníctve navrhovateľky, ktorá v ňom aj býva spolu so svojim synom, lebo ho zdedila po svojich rodičov. Listinné dôkazy, ktoré predložili preukazujú, že cena za pridelenú nehnuteľnosť bola právnymi predchodcami navrhovateľky vyplatená v plnom rozsahu. Inou prídelovou listinou alebo iným listinným dôkazom navrhovateľka nedisponuje, ale to čo v konaní predložili, korešponduje jej tvrdeniu. Poukázal na stavebné povolenie, ktoré bolo vydané rodičom navrhovateľky dňa 28.7.1958 tvrdiac, že ak by neboli vlastníkmi pozemku, takéto stavebné povolenie by im v tom čase vydané nemohlo byť. Poukázal na potvrdenie obce o tom, že všetky roky spätne právnymi predchodcovia navrhovateľky platili z týchto nehnuteľností (a posledných rokoch aj navrhovateľka po ich smrti ) všetky dane. Oprávnenosť držby je konštatovaná už samotným vydaním stavebného povolenia, ale potvrdila to aj obec, že právni predchodcovia navrhovateľky od vybudovania nehnuteľnosti túto užívali sústavne, nikým nerušene, nepretržite počas svojho života.
Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že sporná nehnuteľnosť patrila jej neb. rodičom A. E., zomr. X.XX.XXXX a B. E., rod. E., zomr. XX.X.XXXX, pretože ho získal prídelom neb. starý otec po matke A. E.Á. a kúpnu cenu v maďarských peniazoch vyplatil v tom čase Maďarskému štátu s tým úmyslom, že pozemok bude patriť jeho synovi P. O., ktorý odišiel do vojny a tam aj zomrel. Jej rodičia sa zosobášili a keďže matka chcela postaviť dom, neb. starý otec jej daroval pozemok a následne požiadali o vydanie stavebného povolenia na tento pozemok. Prídelová cena za nehnuteľnosť bola neb. starým otcom vyplatená, vysporiadaná, čo vyplýva z listinných dôkazov ňou predložených. Inú prídelovú listinu nemá, lebo sa nezachovala. Z jej tvrdenia vyplynulo, že k darovaniu nehnuteľnosti starým otcom pre je rodičov došlo v minulosti ústnou formou. V tomto rodinnom dome, ktorý rodičia postavili na základe stavebného povolenia z r. 1958, žili počas celého svojho života nikým nerušene a nepretržite. Rodinné okolnosti však jej rodičov donútili kúpiť si neskôr byt v Košiciach, lebo má postihnutého brata, ktorý tam chodil do školy a matka sa väčšiu časť roka zdržiavala s bratom v Košiciach. V dome však nepretržite býval otec až do svojej smrti. Po ich smrti bola v dedičskom konaní nehnuteľnosť prejednaná a vysporiadaná. Nevysporiadaný ostal iba pozemok. Rodičia počas svojho života boli zaťažení bratovou chorobou a vlastnými zdravotnými problémami, preto sa tomu nedokázali dostatočne venovať a tak to chce dať do poriadku po ich smrti ona. Tvrdila, že rodinný dom, ktorý stojí na spornej nehnuteľnosti po smrti rodičov zdedila spolu s bratom v polovičnom rozsahu, momentálne sa dom rekonštruuje, lebo tam bude bývať jej syn. Navrhovateľka sa presne nepamätala kedy došlo k darovaniu tohto pozemku starým otcom pre jej rodičov ale tvrdila, že to mohlo byť niekedy v r. 1952, pretože v tom roku sa rodičia sobášili a chceli vybudovať rodinný dom. Poukázala na záznam napísaný 6.12.1965 jej matkou, sťažovateľkou B. E. na Odbor poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva Vychodoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach, v ktorej sťažnosti sa ohradzuje voči tomu, že sa začala exekúcia zo mzdy jej manžela na vyrovnanie úhrady prídelovej ceny stavebného pozemku vo výške 1800 Kčs od 1.10.1965 až do úplného vyrovnania. Poukazuje na to, že finančný odbor ONV nebol oprávnený nariadiť exekúciu, lebo býv. ONV v Kráľovskom Chlmci rozhodnutím zo dňa 20.2.1960 č. 1710/1960 konštatuje, že prídelová cena tohto stavebného pozemku už bola vyrovnaná počas okupácie v maďarskej mene a súčasne navrhli Štátnej sporiteľni v Bratislave, aby predpísanú prídelovú cenu vo výške 1800 Kčs odpísala. Na túto sťažnosť odpovedá Východoslovenský Krajský národný výbor v Košiciach listom zo dňa 17.12.1965, kde po prešetrení oznamujú sťažovateľke, že prídelová cena za pridelený stavebný pozemok v rozlohe 0,18 ha bola vyrovnaná dňa 19.4.1944 Š. O.. Zistili, že odbor poľnohospodárstva bývalého ONV v Kráľovskom Chlmec urobil príslušné opatrenia na odpis pohľadávky v sume 1800 Kčs, súčasne prijali opatrenie na zastavenie výkonu rozhodnutia a na prevedenie upustenia od vymáhania pohľadávky. Na vysvetlenie rodinných pomerov uviedla, že stará matka po matke sa volala Z. O. a narodila sa v Poľsku. Jej druh, s ktorým nebola zosobášená sa volal Š. E.. S druhom mala syna Štefana, ale keďže sa nenarodil počas manželstva používal priezvisko po matke volal sa Štefan / P. O.. Druh jej matky Š. E. zomrel vo vojne, vtedy sa matka vydala druhýkrát za jej starého otca A. E., s ktorým mala jednu dcéru, a to jej matku B. E.. Keďže Š. / P. O. zomrel vo vojne / jeho manželka tak isto zomrela, volala sa Z. K. ich dcéru vychovávali jej starí rodičia. Prídel, ktorý bol realizovaný v prospech P. O. vo forme pozemku, na ktorom stojí ich rodinný dom dnes, ostal k dispozícií starých rodičov, ktorí sa rozhodli,
že ho darujú svojej dcére, teda matke za trvania manželstva s jej otcom. Na tomto pozemku sa neskôr postavil rodinný dom, v ktorom žili až do svojej smrti.
Právny zástupca navrhovateľky v tejto súvislosti poukázal na list Rady ONV v Kr. Chlmci zo dňa 20.2.1960, v ktorom a konštatuje, že pozemok, ktorý bol prídelom v minulosti pridelený Š. /. O. sa znovu prideľuje starým rodičom navrhovateľky, a to Alžbete a Jánovi Krátkemu aj napriek tomu, že stará matka sa nevolala O. ale E. ide zrejme o chybu v písaní ale je evidentné, že ide o tých istých ľudí, ktorým bol ten istý pozemok „znovu pridelený“ čím sa opravilo to čo bolo v minulosti evidenčne nesprávne zaznamenané.
Výsluchom zástupcu odporcu súd zistil, že nemajú výhrady voči návrhu ak sa preukáže, že sporná nehnuteľnosť, na ktorom stojí momentálne rodinný dom navrhovateľky zdedený po rodičoch, stojí na parcele, ktorý im bol v minulosti pridelený na základe prídelovej listiny, ktorej originál v konaní predložiť nevedela. Odporca žiadal vykonať dokazovanie na Správe katastra zaslaním rozhodnutia odboru výstavby ONV Kr. Chlmec o povolenie výstavby rodinného domu zo dňa 28.7.1958 a požiadať o identifikáciu parcely č. XXX/XX uvedenú v tomto rozhodnutí na pozemnoknižný stav a na súčasný stav C-KN a E-KN. Žiadali preveriť či pozemok pod rodinnom domom navrhovateľky t.j. parc.č. reg. C č. XXX/ X a parc.č. XXX/X vytvorené z parc. reg. E č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Streda nad Bodrogom je totožná s tou, ktorá je uvedená v stavebnom povolení zo dňa 28.7.1958, ktorú právni predchodcovia navrhovateľky získali prídelom v minulosti od Maďarského štátu a za ktorú údajne zaplatila aj jeho cenu.
Zo správy Okresného úradu Trebišov, odboru katastrálneho vyplýva, že identifikácia na parc.č E- KN č. XXX/X, ktorá je už evidovaná na liste vlastníctva v k.ú. K. H. C. sa nevyhotovuje. Na parcelu je založený list vlastníctva č. XXXX v celosti, ktorý nahrádza identifikáciu. V danom katastrálnom území bol na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v súlade so zákonom č. 180/95 Z.z. spracovaný a schválený ROEP a na parcely boli založené listy vlastníctva. Z uvedeného dôvodu na majetkoprávne usporiadanie parciel je potrebné urobiť geometrický plán, ktorý nahrádza identifikáciu. Zároveň zaslali súdu pozemnoknižnú vložku č. XXX k.ú. K. H. C.. Uviedli, že E-KN parcela č. XXX/X pôvodne bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 248. Lustrovaním pozemnoknižnej vložky č. XXX bolo zistené, že parc.č. E-KN č. XXX/X bola prepísaná do pozemnoknižnej vložky č. XXX.
Zo správy Štátneho archívu v Košiciach, pobočka Trebišov súd konštatuje, že prídelová listina, od ktorej odvodzuje navrhovateľka právo svojich právnych predchodcov z r. 1941, sa v archíve nenachádzala.
Súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní predložila ďalší listinný dôkaz v jazyku maďarskom, z ktorého vyplývajú skutočnosti vedené v rozhodnutí Rady ONV v Kr. Chlmci zo dňa 20.2.1960, teda že jej starí rodičia Š. O. a Z. R. vyplatili v dvoch splátkach prídelovú cenu za pridelený pozemok vo výmere 500 siah v Obci K. H. C.. Predložila súdu aj prevodovú tabuľku, v zmysle ktorej 500 siah predstavovalo XXXX m2. Podľa predloženého geometrického plánu v tomto konaní kde ja zameraný užívací stav, užíva XXXX m2. Táto výmera je zapísaná aj na LV č. XXXX, k.ú. K. H. C. pri parc. reg. E č. XXX/X. To znamená, že v skutočnosti užíva o niekoľko m2 menej, než malo byť jej rodičom pridelené. Iné doklady o prídele k dispozícií nemá.
Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115 - 116 ods. 1 v spojení s § 145) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú t.j. tri roky hnuteľnú a desať rokov nehnuteľnú vec.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe ( proti cirkvi a štátu sa vyžadovala ešte dlhšia vydržacia lehota a to 100 a 40 rokov). Bolo tomu tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol
ako vlastník uvedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napr. vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej podľa obyčajového práva / často stratenej/ nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Preto vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.
V tomto konkrétnom prípade došlo k prideleniu spornej nehnuteľnosti v r. 1941 právnym predchodcom navrhovateľky počas platnosti obyčajového práva na Slovensku. Prídelová listina je titulom, na základe ktorej sa oni ujali držby, ktorú treba považovať za oprávnenú ale vlastnícke právo na základe nej nenadobudli lebo nedošlo k zápisu tejto skutočnosti do pozemkovej knihy ale že ich držba bola oprávnená sa dôvodne predpokladá nakoľko neskôr došlo k darovaniu spornej nehnuteľnosti rodičom navrhovateľky, ktorým sa následne ten istý pozemok štátom pridelil znovu do vlastníctva hoci sa to v pozemkovej knihe opäť nezaznamenalo ale za vlastníkov sa považovali lebo im bolo v r. 1958 vydané stavebné povolenie, na základe ktorého si na spornej parcele postavili rodinný dom, ktorý až do smrti užívali a v užívaní ktorého neboli nikdy nikým rušení, t.j ich držba bola opäť oprávnená.
Súd teda konštatuje, že u rodičov navrhovateľky boli splnené všetky zákonné predpoklady podľa § 115 a násl. stredného občianskeho zákonníka z r. 1950 k tomu, aby nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním a to, že vydržanie sa týka tej parcely, na ktorej si neskôr postavili rodinný dom a ktorý bol vytvorený geometrickým plánom citovaným vo výroku tohto rozsudku vyplýva aj zo správy Okresného úradu Trebišov, odboru katastrálneho, ktorý túto skutočnosť potvrdil. Listinné dôkazy predložené navrhovateľkou v konaní preukázali bez pochýb jej tvrdenie o tom, že jej rodičia získali spornú nehnuteľnosť prídelom od štátu a hoci v konaní nevedela predložiť prídelovú listinu / lebo za nezachovala/ ale pravdivosť jej tvrdenia vyplýva z ďalších dôkazov, ktoré súd vykonal, a to listín z obsahu ktorých možno nesporne dospieť k záveru, že získali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním titulom prídelovej listiny, ktorá zakladala ich dobromyseľnosť v čase, keď sa ujali držby nehnuteľnosti, na ktorej si neskôr postavili rodinný dom. To, že k prídelu pre nich došlo vyplýva priamo aj z listu Rady ONV v Kráľovskom Chlmci zo dňa 20.2.1960, v ktorom sa konštatuje, že pozemok, ktorý bol v minulosti prídelom od štátu pridelený P. / Š. O. za znovu prideľuje starým rodičom navrhovateľky. Aj keď sa v tomto liste omylom uviedlo nesprávne priezvisko starej matky navrhovateľky tak, že namiesto E.E. sa nesprávne uviedlo O. je nesporné, že ide o tých istých ľudí a týka so to tej istej nehnuteľnosti, teda je nesporné, že titul pridelením v ich prospech v minulosti existoval. Po tomto zistení súd návrhu navrhovateľky vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol, že sporná nehnuteľnosť patrí do zaniknutého BSM jej rodičov lebo k nej v minulosti nadobudli vlastnícke právo vydržaním.
Navrhovateľka mala v konaní úspech, trovy konania nežiadala, odporcovi trovy nevznikli preto súd účastníkom trovy konania nepriznal / § 142 ods. 1 v spojitosti s § 151 ods. 1 OSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.