Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-452-2013.pdf
PDF · 98.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/452/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin 036 01 proti žalovanému: V. Č., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. XXX o zaplatenie sumy 624,29 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 624,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy 624,29 eur od 18.07.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 114,34 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie Gallo s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.08.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 624,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 624,29 eur od 18.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 30.05.2005 uzatvoril žalovaný s pôvodným veriteľom O. Ú. Z., F..M.., W. I. X, Z., R.: XX XXX XXX zmluvu na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebný úver vo výške 1.892,05 eur. Úver bol poskytnutý dňa 30.05.2005 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas aj so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť za dohodnutých podmienok a v lehote uvedenej v zmluve. Žalovaný sa zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok a v lehote tiež uvedenej v zmluve. Žalovaný sa zaviazal uhradiť aj poplatok za správu úveru. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil riadne a včas žalobca ho vyzval na splnenie neuhradenej splátky. Uviedol, že ku dňu 20.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému dlh vo výške 624,29 eur. Uviedol ďalej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.08.2012 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.
Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 30.05.2005, prehľadom transakcii, výzvou na úhradu zo dňa 23.08.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012, obchodnými podmienkami,
zmluvou o postúpení pohľadávky, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.10.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Postupca ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.05.2005 v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 57.000,-Sk, t.j. 1.892,05 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1.475,48 Sk, t.j. 48,98 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 30.06.2005 a posledná dňa 30.05.2010. RPMN bola 9,97 % ročne. Celková suma náklady dlžníka boli 91.678,80 Sk a suma úrokov z toho predstavovala sumu 34.91,678,80 Sk.
Listom zo dňa 23.08.2012 žalobca vyzval žalovaného na základe mandátnej zmluvy na úhradu dlhu vo výške 1250,37 eur z dôvodu nesplnenia záväzku z uzavretej zmluvy č.5001643721.
Listom zo dňa 23.08.2012 pôvodný veriteľ, O. Z., F..M.. oznámila žalovanému, že v zmysle zmluvy o postúpení postúpila celú pohľadávku voči nemu na žalobcu, postupníka. Doručením tohto oznámenia je žalovaný povinný plniť postupníkovi. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo zmluvy o postúpení.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 57.000,- Sk/1.892,05 eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 1.475,48 Sk/48,98 eur, celkový počet splátok bol 60, dátum prvej splátky bol 30.06.2005 a dátum poslednej splátky bol 30.05.2010. Všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky pod názvom Základné podmienky. Do dňa podania žalobného návrhu žalovaný uhradil na istine spolu sumu 1.267,76 eur, čo vyplýva aj z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte ( súčet položiek stĺpec „txn_suma_istina“), ktorý tvorí prílohu žalobného návrhu. Týmto podaním predložili prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej je uvedená výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu a to v sume 1.220,94 eur. Z uvedenej strany vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu a to v sume 1.220,94 eur. Z uvedenej strany vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny 624,29 eur t. j. výška úveru 1.892,05 eur mínus na istine uhradených 1.267,76 eur = 624,29 eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Žalobca ďalej uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, t. j. splátkový kalendár zanikol prirodzeným spôsobom a to splatnosťou poslednej podpísanej splátky. Uviedli, že spolu s návrhom bola predložená úplná história splácania.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 57.000,-Sk, t.j. 1.892,05 eur. Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1.475,48 Sk, t.j. 48,98 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 30.06.2005 a posledná dňa 30.05.2010. RPMN bola 9,97 % ročne. Celková suma náklady dlžníka boli 91.678,80 Sk a suma úrokov z toho predstavovala sumu 34.91,678,80 Sk. Žalovaný svoj dlh pravidelne neuhrádzal. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky na postupník, žalobcu, čim sa tento stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky vo výške 1.267,76 eur, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu.
Žalobca si podľa jeho vyjadrenia uplatnil žalobu sumu 624,29 eur, ktorá pozostáva z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a úhradami na istinu zo strany žalovaného. ( 1.892,05 - 1.267,76 eur).
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade nezaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, pretože žalobca žiadne úroky zo sumy poskytnutého úveru nežiadal, žiadal len istinu po odrátaní úhrad zo strany žalovaného, čo je v súlade so zákonom.
Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu ohľadom istiny dôvodná a preto jej vyhovel. Žalobca žiadal len zostatok nesplatenej istiny bez úrokov a poplatkov. Súd poukazuje, že žalovaná suma naozaj neobsahuje žiadne úroky, poplatky a iné neprimerané sankcie, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej splátky dostal do omeškania, nakoľko vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo v konaní preukázané a ani pôvodný veriteľ od zmluvy neodstúpil a nevyplýva to ani z vyjadrenia žalobcu. Posledná splátka bola splatná dňa 30.05.2010. Žalobcovi preto, keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou niektorých splátok vznikol nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Žalobca požadoval úroky odo dňa 18.07.2013, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní už s úhradou všetkých nezaplatených splátok.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, bola 0,50 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania bola teda 8,50 % ročne (8 % + 0,50%). Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,50 odo dňa 18.07.2013, čo je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam a preto súd vyhovel žalobe aj čo do úrokov z omeškania ako plne dôvodnej vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu v sume 37 eur a z trov právneho zastúpenia.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu v žalobe vyčíslené takto:
- odmena za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2013 je vo výške 7,81 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa hodnoty sporu je 39,83 eur.
– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................39,83 eur + RP 7,81 eur – písomné podanie na súd............................................................. 39,83eur + RP 7,81 eur Spolu.........................................................................................................95,28 eur
DPH z odmeny je 19,06 eur zo sumy 95,28 eur.
Trovy právneho zastúpenia u žalobcu sú tak spolu vo výške 114,34 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.