Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-93-2013.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, Agiou Nikolaou 67-69, 1 st floor, Flat/Office 103, Egkomi 2408, Nikózia, Cyprus, reg. číslo: HE 308237 zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 713 066 proti odporkyni: W.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, P., o zaplatenie 232,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 21,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 26.06.2013, doručeným súdu dňa 28.06.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 232,39 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia povoleného prečerpania a taktiež sa domáhal, aby bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 26.08.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 25Rob/36/2013-49, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení odporkyňa uviedla, že právny predchodca jej napriek jej žiadosti odmietol predmetný účet zrušiť z interných dôvodov. Ak by právny predchodca akceptoval požiadavku na zrušenie účtu, predišlo by sa zbytočným nákladom za vedenie účtu, na ktorom nebol uskutočnený žiaden pohyb a to od jeho založenia. Odporkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že v marci 2009 bola osobne žiadať o zrušenie účtu a návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný až 28.06.2013.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu k tvrdeniu odporkyne, že v marci 2009 mala žiadať o zrušenie účtu vo VÚB, a.s. uviedol, že odporkyňa bola v marci 2009 kontaktovaná ohľadom nedoplatku na účte, ktorý sa zaviazala vyrovnať, čo ale nesplnila. Zostatok na účte odporcu ku dňu 01.03.2009 predstavoval -20,39 eur. Účet nemohol byť zrušený ako namieta odporckyňa a to z dôvodu, že podmienkou jeho zrušenia je vyrovnanie debetného zostatku na účte, k čomu nedošlo.
Súd v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý z dôvodu hospodárnosti požiadal o prejednanie a rozhodnutie vo veci v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu, s prehľadom histórie transakcií na bežnom účte, so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre depozitné produkty, so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, so zoznamom pohľadávok, s výpisom so živnostenského registra ohľadom odporcu a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že ako živnostníčka si založila vo VÚB banke účet za účelom realizácie obchodu. Spoločnosť, s ktorou mala obchodovať jej však oznámila, že z dôvodov finančnej hospodárskej krízy nemôže tento obchod realizovať. Následne išla účet vedený vo VÚB banke zrušiť na čo jej pracovníčka vo VÚB banke oznámila, že sa niečo na danom účte spracováva. Neskôr zistila, že ohľadom účtu bolo vedené exekučné konanie a následne opätovne žiadala o zrušenie účtu, nakoľko na ňom nenachádzali žiadne finančné prostriedky a neboli vykonávané žiadane transakcie. Pracovníčka banky jej opätovne oznámila, že uvedený účet nie je možné zrušiť, nakoľko je blokovaný exekúciou a postupuje podľa interných predpisov a skutočnosť, že na uvedenom účte nič nie je, nič nemení. Následne dňa 29.05.2009 napísala písomnú žiadosť o zrušenie predmetného účtu. Dňa 23.08.2012 bola zo strany navrhovateľa doručená výzva na úhradu dlžnej sumy a k uvedenej výzve bolo doložené oznámenie VÚB, a.s. o postúpení pohľadávky. Navrhovateľovi oznámila, že nesúhlasí uvedenou výzvou, nakoľko uvedený účet bol zrušený. Odporkyňa ďalej uviedla, že debet, ktorý tam vznikol, nevznikol tak ako tvrdí navrhovateľ, teda že mala možnosť ísť do debetu, ale vznikol tým, že ohľadom tohto účtu boli vyúčtovávané poplatky za evidenciu. Banka jej neoznámila, že spĺňa podmienky pre povolené prečerpanie. Nemohla jej to oznámiť, nakoľko na uvedenom účte nerobila žiadne transakcie, na uvedený účet neboli nikdy uložené peniaze. Tiež jej nebola oznámená výška resp. limit povoleného prečerpania. Odporkyňa zároveň uviedla, že zotrváva na vznesenej námietke premlčania.
Z doložených listín súd zistil, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa (VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava) uzatvorila dňa 17.12.2008 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu. Predmetom tejto zmluvy bolo okrem iného aj povolenie povoleného prečerpania na bežnom účte a to v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pričom časť obsahu zmluvy je nimi určená a Cenník.
Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 31.12.2008 do 22.08.2012 vyplýva, že k 31.12.2008 bol vykazovaný zostatok účtu mínus 84 Sk, na účte bol trikrát vyúčtovaný poplatok za vedenie konta flexibiznis každý v sume 10.09 eur, zinkasovaný debetný úrok v sume 0,21 eur, v sume 0,65 eur, v sume 68,46 eur a 22,27 eur, vyúčtovaný poplatok za upomienku 16,60 eur, ďalej boli vyúčtované poplatky za spracovanie exekúcie a to 7 krát po 16,60 eur. K 22.08.2012 je evidované nepovolené prečerpanie a zostatok účtu mínus 254,66 eur.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 a zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že navrhovateľ nadobudol od Všeobecnej úverovej banky, a.s. pohľadávky v objeme celkovo 19 961 602 eur, vrátane pohľadávky voči odporcovi.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona, súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať alebo uznať.
Pred posudzovaním dôvodnosti pohľadávky a jej výšky súd v prvom rade skúmal dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany odporkyne, nakoľko v prípade jej dôvodnosti súd nemôže právo veriteľovi priznať v zmysle ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd dospel k záveru,
že nárok uplatnený v návrhu je premlčaný. Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte vyplýva, že na tento nikdy neboli vložené finančné prostriedky zo strany odporkyne a teda tým, že pre prípad bankového inkasa nebolo na účte dostatok finančných prostriedkov jednalo sa o stav nepovoleného debetu. Z uvedeného prehľadu ďalej vyplýva, že ku dňu 11.03.2009 právny predchodca navrhovateľa zaúčtoval na ťarchu účtu poplatok za upomienku z čoho možno usudzovať, že vyzval odporkyňu na zaplatenie dlhu. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2013. Nakoľko navrhovateľ nepredložil predmetnú upomienku, ani dôkaz o tom aké mala odporkyňa povolené prečerpanie na bežnom účte a aké podmienky musela splniť, aby mohla čerpať tieto prostriedky, súd vychádzal pri otázke lehoty na vrátenie dlhu z ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne z ustanovenia § 504, podľa ktorého je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca, odo dňa, keď o ich vrátenie veriteľ požiadal. Odporca bol teda povinný splatiť dlh najneskôr v apríli 2009. Nakoľko však odporca neuhradil pohľadávku navrhovateľa, táto sa stala s poukazom na bod 4.11.3.Všeobecných obchodným podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty okamžite splatnou vrátane príslušenstva. Keďže návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súde 28.06.2013 t.j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby plynúcej odo dňa, kedy si mohol peňažnú pohľadávku uplatniť, tak sa jedná o pohľadávku premlčanú. S poukazom na uvedené súd návrh na zaplatenie uplatnenej pohľadávky v prejednávanej veci zamietol.
Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak by aj uplatnený nárok nebol premlčaný, súd by návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že odporkyňa dlhuje navrhovateľom požadovanú sumu. Zo samotnej Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu nevyplýva, v akej výške mala odporkyňa povolené prečerpanie a aké podmienky musela splniť, aby mohla čerpať finančné prostriedky, pričom v zmluve je iba odkaz na splnenie podmienok stanovených právnym predchodcom navrhovateľa. Rovnako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorými je určená časť Zmluvy o bežnom účte sa iba všeobecne uvádza, že je možné k bežnému účtu zriadiť povolené prečerpanie po splnení stanovených kritérií, ktoré závisia od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte a ich pravidelnosti. Navrhovateľ však podmienky, za ktorých toto povolené prečerpanie malo byť odporkyni poskytnuté vôbec nepredložil. Súdu tiež neboli doložené dôkazy preukazujúce oprávnenosť navrhovateľom požadovanej sumy, oprávnenosť zinkasovaných debetných úrokov, taktiež nebol doložený dôkaz o výške dohodnutých debetných úrokov, dôkaz preukazujúci oprávnenosť vyúčtovaných poplatkov a o výške jednotlivých poplatkov (za vedenie účtu, vedenie konta flexibiznis účet, poplatok za upomienku, poplatok za spracovanie exekúcie).
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v súdnom poplatku za odpor vo výške 16,50 eur a hotových výdavkoch vo výške 5,40 eur predstavujúcich náklady vynaložené na doručenie podaní súdu. Súd na rozdiel od návrhu odporkyne, nepriznal odporkyni trovy konania za spísanie odporu voči platobnému rozkazu vo výške 45 eur, nakoľko odporkyňa nepreukázala, že by jej v súvislosti s podaným odporom takého výdavky vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.