Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-7-2023.pdf
PDF · 80.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/7/2023
Uznesenie
Číslo konania: 2C/7/2023-20 Identifikačné číslo spisu: 8623200309
U Z N E S E N I E
Okresný súd Svidník v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo súkromných majiteľov lesa Chotča so sídlom Hrnčiarska 1597/26, 091 01 Stropkov, IČO: 35 529 962, proti žalovaným: X/ Marián Hamersky, nar. XX. XX. XXXX, bytom Chotča XX, XXX XX Chotča a X/ Podielnické družstvo ONDAVA Stropkov so sídlom Šarišská ulica XXX/X, XXX XX Stropkov, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o. so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 53 156 871, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca dňa 14. 04. 2023 podal tunajšiemu súdu žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalobcovi, vklad ktorej bol povolený pod č. V XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v katastrálnom území Chotča. Súčasne sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, aby žalovanému X/ uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k. ú. Chotča. .2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je dobrovoľná organizácia, združujúca súkromných majiteľov spoločne užívaných lesných pozemkov, ktorej cieľom je obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv bývalých súkromníkov obce Chotča na ich právnych nástupcov k lesným pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Chotča a Bukovce. Kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený pod č. V 357/2020 zo dňa 17. 04. 2020, uzatvorenou medzi žalovanými 1/ a 2/, došlo zo strany žalovaných k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalovaného v 1. rade, na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. 540 nachádzajúcich sa v k. ú. Chotča, na žalovaného v 2. rade. Z ustanovenia § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení je zrejmé, že na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, platí osobitný právny režim - vlastník je povinný ponúknuť ho ostatným vlastníkom podielov, a môže tak urobiť prostredníctvom výboru. Podiel môže previesť tretej osobe až v prípade, ak oň neprejavia záujem ostatní vlastníci alebo spoločenstvo. Žalovaný v 1. rade v rozpore s uvedeným ustanovením previedol vlastníctvo k svojim podielom bez oslovenia ostatných vlastníkov podielov, resp. spoločenstva. Následkom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by došlo k znemožneniu nápravy nezákonného stavu spôsobeného žalovanými 1/ a 2/. Z uvedeného dôvodu má preto dôvodnú obavu, s ohľadom na doterajšie správanie sa žalovaných,
že do vydania rozhodnutia súdu prevedú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretie osoby, čím mu prakticky znemožnia uplatnenie jeho nároku na prípadné odkúpenie spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom k skutočnosti, že predloženými listinnými dôkazmi osvedčil svoj nárok a rovnako potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, považuje za potrebné, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej žalovaný 2/ nenakladal s nehnuteľným majetkom v jeho vlastníctve. Obmedzenie žalovaného v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami považuje za nevyhnutné za účelom zabezpečenia primeranej istoty dosiahnutia účelu konania vo veci samej a zároveň má za to, že takáto dočasná úprava pomerov nespôsobí závažný zásah do jeho vlastníckych práv.
3. Dňa 20. 03. 2023 sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia a žaloba o neúčinnosť právneho úkonu je zjavne neopodstatneným až nezmyselným podaním. Nároky uplatnené žalobcom nemajú oporu v hmotnom práve a preto žalobca nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie takýchto nárokov. Pozemky, ktoré žalobca uvádza nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. V bode I. žaloby žalobca sám uvádza, že pozemkové spoločenstvo združuje súkromných majiteľov spoločne užívaných lesov. Žalobca nerozlišuje medzi Spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá je vždy v podielovom spoluvlastníctve a spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, keď sa vlastníci dohodnú na spoločnom obhospodarovaní. Žalovaný v 2. rade odkúpil od žalovaného v 1. rade žalované pozemky v podiele 1/1. Žalovaný v 1. rade nebol podielovým spoluvlastníkom, ale výlučným vlastníkom žalovaných pozemkov. Žalovaný v 1. rade ako predávajúci nemal povinnosť ponúknuť svoj výlučný majetok (nemal komu lebo nemal podielových spoluvlastníkov). Táto povinnosť sa vzťahuje iba na podielových spoluvlastníkov v prípade spoločnej nehnuteľnosti t. j. v prípade keď pozemok vlastnia viacerí podieloví spoluvlastníci. Je logické, že výlučný vlastník ako bol žalovaný v 1. rade a terajší vlastník žalovaný v 2. rade nie sú v spoluvlastníckom vzťahu a preto sa nich tzv. predkupné právo ostatných spoluvlastníkov nemôže vzťahovať. Ako dôkaz, že žalovaný v 1. rade bol výlučným vlastníkom a nič ho nemohlo obmedzovať v predaji jeho výlučného vlastníctva, tak ako nemôže nič obmedzovať v nakladaní s uvedenými pozemkami nového vlastníka, predkladá list vlastníctva, kde je zapísaný ako výlučný vlastník pôvodný vlastník žalovaný v 1. rade. Povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom sa vzťahuje iba na tzv. spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je vždy v podielovom spoluvlastníctve. V tomto prípade sa nejedná o spoločnú nehnuteľnosť a pozemky nie sú v podielovom spoluvlastníctve. Výlučný vlastník nemá povinnosť ponúknuť svoj výlučný majetok (nemá podielových spoluvlastníkov) a preto mu súd nemôže zakázať nakladať s nehnuteľnosťami, porušil by tak jeho ústavné právo vlastniť majetok.
4. Dňa 22. 03. 2023 sa k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril žalovaný 1/, ktorý k veci uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku.
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. 540, k. ú. Chotča, obec Chotča, okres Stropkov vyplýva, že toho času vlastníckom nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva je žalovaný 2/.
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. 540, k. ú. Chotča, obec Chotča, okres Stropkov s dátum vyhotovenia 12. 03. 2020 (pred zápisom zmeny vlastníckeho práva v katastri) vyplýva, že v čase pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva bol žalovaný 1/.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP"/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.
13. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.
14. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
15. V danom prípade žalobca navrhuje nariadiť žalovanému 2/, do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej - do určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č. V 357/2020 zo dňa 17. 04. 2020, zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 540, k. ú. Chotča. Tvrdí, že žalovaný 1/ v rozpore s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách previedol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/ bez toho, aby ich ponúkol na predaj žalobcovi, nakoľko na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti platí tento osobitný režim, ktorý žalovaný 1/ nedodržal. Žalovaný 1/ a 2/ tvrdia, že nakoľko bol žalovaný 1/ výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností ako predávajúci nemal povinnosť ponúknuť svoj výlučný majetok nikomu, lebo nemal podielových spoluvlastníkov. Súčasne namietajú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko sporné pozemky, ktoré boli predmetom predaja medzi žalovanými nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Pozemkové spoločenstvo združuje súkromných majiteľov spoločne užívaných lesov, pričom spoločná nehnuteľnosť je vždy v podielovom spoluvlastníctve. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného 2/ a má za preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. 540, k. ú. Chotča, že tieto sporné nehnuteľností boli pred predajom vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ a preto žalovaný mal právo predať svoj majetok v jeho výlučnom vlastníctve žalovanému 2/. Rovnako z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. 540, k. ú. Chotča, ale aj z listu vlastníctva č. 540, k. ú. Chotča ku dňu vyhotovenia 12. 03. 2020 (pred predajom nehnuteľností) vyplýva, že pozemky zapísané na uvedenom liste vlastníctva nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Informácia o tom, že určitý pozemok je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti by mala byť obsiahnutá na príslušnom liste vlastníctva, a to uvedením kódu spoločnej nehnuteľnosti. V danom prípade sa uvedený kód nachádza na liste vlastníctva v časti spoločná nehnuteľnosť ako kód 1, pričom podľa legendy to znamená, že pozemky zapísané na predmetnom liste vlastníctva nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Listiny, ktoré je potrebné predložiť, aby bol na list vlastníctva vyznačený kód spoločnej nehnuteľnosti a zapísaná informácia, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, sú žiadosť pozemkového spoločenstva, zmluva o pozemkovom spoločenstve a výpis z registra pozemkových spoločenstiev (resp. potvrdenie), ktorý vydá príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor. Z
hľadiska zápisov do katastra nehnuteľností možno zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti považovať za poznámku. Navyše ak by sporné pozemky boli spoločnou nehnuteľnosťou, okresný úrad, katastrálny odbor by v takomto prípade žalovaným vklad vlastníckeho práva nepovolil. Samotný žalobca na podloženie svojho tvrdenia, že sporné nehnuteľnosti sú spoločnými nehnuteľnosťami uvedené nijakým spôsobom nepreukázal.
16. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, keď súd mal za preukázané, že sporné nehnuteľnosti, o ktoré v tomto konaní ide, nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Preto súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. Čo sa týka trov konania, súd o nároku na náhradu trov konania pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nerozhodoval, nakoľko o tomto súd rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej podľa výsledku konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Svidník na krajský súd v Prešove.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo Svidníku dňa 19. 04. 2023
JUDr. Mária Tvrdíková
s u d k y ň a