Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/661/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Skalica, Skalica, Námestie slobody 10, proti povinným: 1/ X. W., nar. XX. U. XXXX, bytom O.-Y., P. XXXX/XX, 2/ H. E., nar. XX. X. XXXX, bytom S., O. XX a 3/ B. G., nar. XX. W. XXXX, bytom W., Q. XXXX/X, o 33,19 eur s príslušenstvom, za účasti súdnej exekútorky: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Skalica, Ružová 10, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo 6. júna 2013 č. k. - 20, EX 558/2003 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie v časti o zastavení exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napádaným uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný vyššou súdnou úradníčkou) 1/ exekúciu zastavil a 2/ povinným uložil povinnosť „nahradiť“ (správne „zaplatiť“) spoločne a nerozdielne súdnej exekútorke trovy (správne „náhradu trov“) exekúcie v sume 26,78 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie právne odôvodnil ustanoveniami E. p. ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení), o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení, O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení) a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom konštatovaním úmrtia pôvodnej povinnej Margity Zeleňákovej v priebehu exekúcie, čím došlo k právnemu nástupníctvu jej dedičov do jej práv a záväzkov, pokračovaním v exekúcii s dedičmi (dnešnými povinnými 1/-3/) a názorom o strate účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia 3-ročnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne bolo odôvodnené ust. , a E. p. a , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom a účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej tiež len „exekútorská tarifa“) a vecne nezavinením zastavenia exekúcie oprávneným, ktoré návrh na vykonanie exekúcie podalo pred stratou účinnosti exekučného titulu, uložením z tohto dôvodu povinnosti na náhradu trov exekúcie povinným a priznaním súdnej exekútorke oproti ňou vyčíslenej sume 53,06 eur len sumy 26,78 eur.

Proti tomuto uzneseniu podala včas v celom rozsahu odvolanie iba súdna exekútorka s návrhom na jeho zrušenie (uznesenia) a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V časti o zastavení exekúcie tak urobila pre názor o nezaniknutí exekučného titulu z dôvodu vymáhania pohľadávky podľa E. p., ktorý nepozná prekluzívnu lehotu; v časti o trovách exekúcie potom majúc za to, že súd prvého stupňa jej mal priznať trovy (i tu správne „náhradu trov“) v ňou požadovanej výške, ktoré správne vyčíslila.

Oprávnené ani povinní 1/-3/odvolacie návrhy nepodali.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (ktorým je na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu práve E. p. - poznámka odvolacieho súdu)

sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 37 ods. 1 E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa potom odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolaním môže napadnúť výlučne rozhodnutie súdu prvého stupňa len účastník konania a to ešte za podmienky, že zákon prípustnosť odvolania výslovne nevylúčil. Takáto zásada (uplatňovaná v konaniach riadiacich sa výlučne ) je pri rozhodnutiach vydávaných v exekučných konaniach (riadiacich sa primárne E. p. a len podporne úpravou v ) obrátená do polohy zásadnej neprípustnosti odvolaní a potreby výslovného vymedzenia opaku (prípustnosti odvolania). Hoci o taký prípad (prípustnosti odvolania) ide aj u uznesenia zastavujúceho exekúciu v zmysle E. p. (tu por. aj ust. E. p. v aktuálnom znení), exekučný poriadok napriek pojatiu do okruhu účastníkov exekučných konaní aj poverených súdnych exekútorov týmto osobám status účastníka (na rozdiel od tzv. plnoprávnych účastníkov v osobách oprávneného a povinného) obmedzil. Okrem toho, že priame vymedzenie okruhu účastníkov exekučného konania v E. p. spôsobuje aj nepoužiteľnosť ktorejkoľvek definície účastníka konania podľa , obmedzenie statusu exekútora ako účastníka konania vyplýva priamo z ust. vety druhej E. p., ktoré priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania len v tých prípadoch, v ktorých sa rozhoduje o trovách exekúcie a úlohou súdu je preto vždy skúmanie, či ide o takéto rozhodnutie.

V prejednávanej veci tak muselo byť zrejmé, že odvolanie súdnej exekútorky smerujúce aj voči zastaveniu exekúcie akceptovať nemožno a odvolaciemu súdu tak neostalo iné, než odvolanie v takejto časti (proti výroku 1/ uznesenia súdu prvého stupňa) po prejednaní veci bez pojednávania podľa , a (nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní) odmietnuť.

V zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. potom odvolací súd nemohol vydať rozhodnutie o odvolaní oprávneného voči trovám exekúcie.

Podľa odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn. odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je aj tu na základe poznámky č. 31 v E. p.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa vety tretej ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v aktuálnom znení proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Ako vyplýva z práve uvedeného, novelou E. p., vykonanou s účinnosťou od 1. novembra 2013 () bola zákonodarcom vylúčená skôr uzákonená prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa E. p.

Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Keďže aj rozhodnutie, o ktoré tu ide, bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou (Mgr. Andreou Poliakovou) a v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním osoby na túto oprávnenej, podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto dátumu. Tie prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa E. p. vylučujú, čo má za následok i nutnosť aplikácie vety tretej

So zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia tak podanie včasného odvolania oprávnenej osoby, o ktorom nebolo do 31. októbra 2013 vrátane rozhodnuté sudcom (rozumej samosudcom súdu prvého stupňa alebo senátom súdu odvolacieho), spôsobilo po nadobudnutí účinnosti zrušenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie (zo zákona). V čase možnosti rozhodovania odvolacieho súdu (t. j. po 1. novembri 2013) preto nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnankyne súdu prvého stupňa už a naopak z pohľadu prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie (o náhrade trov exekúcie), ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať, z ktorého dôvodu je nutné, aby súd prvého stupňa opätovne rozhodol o tejto otázke, tentoraz však už v inom zákonom predpokladanom obsadení (sudcom).

O trovách odvolacieho konania potom rozhodnuté nebolo, keďže absencia rozhodnutia o trovách konania súdom prvého stupňa je aj dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením ( per analogiam).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa a viazaný a opätovne rozhodnúť o otázke trov exekúcie, ako aj o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.