Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-661-2013.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/661/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Skalica, Skalica, Námestie slobody 10, proti povinným: 1/ X. W., nar. XX. U. XXXX, bytom O.-Y., P. XXXX/XX, 2/ H. E., nar. XX. X. XXXX, bytom S., O. XX a 3/ B. G., nar. XX. W. XXXX, bytom W., Q. XXXX/X, o 33,19 eur s príslušenstvom, za účasti súdnej exekútorky: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Skalica, Ružová 10, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo 6. júna 2013 č. k. 2Er/3077/2008 - 20, EX 558/2003 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie v časti o zastavení exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napádaným uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný vyššou súdnou úradníčkou) 1/ exekúciu zastavil a 2/ povinným uložil povinnosť „nahradiť“ (správne „zaplatiť“) spoločne a nerozdielne súdnej exekútorke trovy (správne „náhradu trov“) exekúcie v sume 26,78 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. b/ E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení), § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení, § 470 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 107 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom konštatovaním úmrtia pôvodnej povinnej Margity Zeleňákovej v priebehu exekúcie, čím došlo k právnemu nástupníctvu jej dedičov do jej práv a záväzkov, pokračovaním v exekúcii s dedičmi (dnešnými povinnými 1/-3/) a názorom o strate účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia 3-ročnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne bolo odôvodnené ust. § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 E. p. a § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom a účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej tiež len „exekútorská tarifa“) a vecne nezavinením zastavenia exekúcie oprávneným, ktoré návrh na vykonanie exekúcie podalo pred stratou účinnosti exekučného titulu, uložením z tohto dôvodu povinnosti na náhradu trov exekúcie povinným a priznaním súdnej exekútorke oproti ňou vyčíslenej sume 53,06 eur len sumy 26,78 eur.
Proti tomuto uzneseniu podala včas v celom rozsahu odvolanie iba súdna exekútorka s návrhom na jeho zrušenie (uznesenia) a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V časti o zastavení exekúcie tak urobila pre názor o nezaniknutí exekučného titulu z dôvodu vymáhania pohľadávky podľa E. p., ktorý nepozná prekluzívnu lehotu; v časti o trovách exekúcie potom majúc za to, že súd prvého stupňa jej mal priznať trovy (i tu správne „náhradu trov“) v ňou požadovanej výške, ktoré správne vyčíslila.
Oprávnené ani povinní 1/-3/odvolacie návrhy nepodali.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (ktorým je na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu práve E. p. - poznámka odvolacieho súdu)
sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 37 ods. 1 E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. potom odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolaním môže napadnúť výlučne rozhodnutie súdu prvého stupňa len účastník konania a to ešte za podmienky, že zákon prípustnosť odvolania výslovne nevylúčil. Takáto zásada (uplatňovaná v konaniach riadiacich sa výlučne O. s. p.) je pri rozhodnutiach vydávaných v exekučných konaniach (riadiacich sa primárne E. p. a len podporne úpravou v O. s. p.) obrátená do polohy zásadnej neprípustnosti odvolaní a potreby výslovného vymedzenia opaku (prípustnosti odvolania). Hoci o taký prípad (prípustnosti odvolania) ide aj u uznesenia zastavujúceho exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ E. p. (tu por. aj ust. § 58 ods. 5 E. p. v aktuálnom znení), exekučný poriadok napriek pojatiu do okruhu účastníkov exekučných konaní aj poverených súdnych exekútorov týmto osobám status účastníka (na rozdiel od tzv. plnoprávnych účastníkov v osobách oprávneného a povinného) obmedzil. Okrem toho, že priame vymedzenie okruhu účastníkov exekučného konania v E. p. spôsobuje aj nepoužiteľnosť ktorejkoľvek definície účastníka konania podľa O. s. p., obmedzenie statusu exekútora ako účastníka konania vyplýva priamo z ust. § 37 ods. 1 vety druhej E. p., ktoré priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania len v tých prípadoch, v ktorých sa rozhoduje o trovách exekúcie a úlohou súdu je preto vždy skúmanie, či ide o takéto rozhodnutie.
V prejednávanej veci tak muselo byť zrejmé, že odvolanie súdnej exekútorky smerujúce aj voči zastaveniu exekúcie akceptovať nemožno a odvolaciemu súdu tak neostalo iné, než odvolanie v takejto časti (proti výroku 1/ uznesenia súdu prvého stupňa) po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 251 ods. 4, § 214 ods. 2 a § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. (nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní) odmietnuť.
V zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. potom odvolací súd nemohol vydať rozhodnutie o odvolaní oprávneného voči trovám exekúcie.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn. odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je aj tu na základe poznámky č. 31 v O. s. p. E. p.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 E. p. v aktuálnom znení proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Ako vyplýva z práve uvedeného, novelou E. p., vykonanou s účinnosťou od 1. novembra 2013 (zákonom č. 299/2013 Z. z.) bola zákonodarcom vylúčená skôr uzákonená prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p.
Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Keďže aj rozhodnutie, o ktoré tu ide, bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou (Mgr. Andreou Poliakovou) a v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním osoby na túto oprávnenej, podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto dátumu. Tie prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p. vylučujú, čo má za následok i nutnosť aplikácie § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p.
So zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia tak podanie včasného odvolania oprávnenej osoby, o ktorom nebolo do 31. októbra 2013 vrátane rozhodnuté sudcom (rozumej samosudcom súdu prvého stupňa alebo senátom súdu odvolacieho), spôsobilo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 299/2013 Z. z. zrušenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie (zo zákona). V čase možnosti rozhodovania odvolacieho súdu (t. j. po 1. novembri 2013) preto nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnankyne súdu prvého stupňa už a naopak z pohľadu prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie (o náhrade trov exekúcie), ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať, z ktorého dôvodu je nutné, aby súd prvého stupňa opätovne rozhodol o tejto otázke, tentoraz však už v inom zákonom predpokladanom obsadení (sudcom).
O trovách odvolacieho konania potom rozhodnuté nebolo, keďže absencia rozhodnutia o trovách konania súdom prvého stupňa je aj dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O. s. p. per analogiam).
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 251 ods. 4 a § 226 O. s. p. viazaný a opätovne rozhodnúť o otázke trov exekúcie, ako aj o trovách tohto odvolacieho konania.
K prijatiu uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.