Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-122-2013.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/122/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátska kancelária Advocate, s.r.o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. č. XXX/XXX, D., vedenej pod sp.zn. EX 11490/11 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Záhradnícka č. 62, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 823,23 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Er/1859/2011-12, zo dňa 31. augusta 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 11490/11, doručenú súdu dňa 19.08.2011, zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd posúdil, že právny vzťah účastníkov založený Zmluvou o úvere zo dňa 01.12.2009 podlieha režimu spotrebiteľského práva, v exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej uzatváraní nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej obsah bez ohľadu na to podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Súd považuje za preukázané, že povinný v danom vzťahu má postavenie spotrebiteľa, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Len samotnú držbu oprávnenia na výkon podnikateľskej resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti na podklade tohto oprávnenia. V tomto prípade ide len o vyplnenie údajov o identifikačnom čísle povinného do vopred predtlačeného formulára zmluvy, na základe čoho mu nemožno nepriznať postavenie spotrebiteľa. U oprávneného niet pochýb o tom, že má postavenie dodávateľa, keďže predmet jeho činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej obchodnej a inej podnikateľskej činnosti. Právne súd vec posudzoval z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, v ktorých je implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ako podmienku zmluvy neprijateľnú a od počiatku neplatnú vyhodnotil rozhodcovskú doložku (bod 15.). Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, jej obsah bol veriteľom vopred pripravený bez akejkoľvek možnosti voľby. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.
Posúdením predložených listinných dôkazov podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby súd súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie v zmysle žiadosti.
Namietal, že povinný má postavenie podnikateľa, tak je špecifikovaný v zmluve, pôžička mu bola poskytnutá na účel podnikania (rozmnoženie zisku). Konajúci súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov, hoci na to neboli splnené podmienky. Záväzok zo zmenky má abstraktný charakter, je záväzkom samostatným a oddeleným od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku. Zmenka je platná, ak obsahuje všetky náležitosti podľa ust. zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Zmenkový dlžník má právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. V rozhodcovskom konaní takáto námietka povinným vznesená nebola. Exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, lebo zmenkový právny vzťah, a o taký tu ide, nie je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je alternatívne. Od dlžníka sa nevyžaduje, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatní sa vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci súdnou cestou. Dlžník a veriteľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby a pri voľbe, na koho sa obrátia. Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových a právnych záveroch.
Povinný vo výpovedi spísanej do zápisnice na okresnom súde dňa 25.09.2013 uviedol, že pokiaľ ide o úver, ktorý si vzal od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. vo výške 350,00 eur na základe Zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2009, že tento si vzal ako fyzická osoba na osobné účely. Finančné prostriedky potreboval na živobytie a stravu. Pri žiadaní o úver neuvádzal, že peniaze potrebuje na živnosť, a jeho identifikačné údaje ako živnostníka do zmluvy uviedol obchodný zástupca, on sám sa ako živnostník pri žiadaní o úver neoznačoval.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Postup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul treba hodnotiť ako opodstatnený a súladný so zákonom. S poukazom na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1) súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Keď exekučný súd skúmal formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, postupoval dôsledne podľa ust. § 44 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dôsledne sa riadil tým, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie
exekúcie. Podľa ust. § 45 ZoRK rozhodcovskému rozsudku možno za splnenia zákonom stanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť. Venoval náležitú pozornosť zisťovaniu existencie prípadného rozporu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom. Práve z dôvodu, že exekučný súd zistil takýto rozpor, spočívajúci v tom, že právomoc orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, žiadosť exekútora zamietol.
Oprávnenie i povinnosť súdu príslušného na výkon rozhodnutia alebo exekúciu skúmať rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, z hľadísk upravených v ustanoveniach § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK nie je podmienená ne/existenciou spotrebiteľského právneho vzťahu.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy - právne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinným (dlžníkom) tak, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva.
Uvedené treba ustáliť napriek označeniu povinného v zmluve údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, registrácia), ako aj v zmluve označený účel uzatvorenia zmluvy resp. účel, za akým boli peňažné prostriedky (úver) povinnému poskytnuté, v zmluve uvedený „na podnikanie“. Totiž zároveň predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému) poskytnuté na účel podnikania, výkon jeho živnostenského oprávnenia - zárobkovej činnosti. Aj v odvolaní kladie oprávnený dôraz na označenie povinného v zmluve, že tento je identifikovaný IČO- m, ktoré sa prideľuje iba subjektom v postavení podnikateľa a tiež údajmi registra, ktorý podnikateľa zapísal, z čoho podľa názoru oprávneného treba bez ďalšieho, automaticky vyvodiť, že potom aj peňažné prostriedky (úver) mu boli poskytnuté na účel podnikania - zárobkovej činnosti, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. S takýmto názorom však súhlasiť nemožno. Naviac boli preukázané skutočnosti, ktoré túto hypotézu skôr vyvracajú.
Zo Zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2009, ktorú pripojil oprávnený do spisu, totiž nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že povinný zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, vzhľadom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve. Tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko - §§ 1, 4 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, tiež rodné číslo a trvalé bydlisko), ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno - § 8 Obchodného zákonníka, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského oprávnenia). Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k
predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný - dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je bezpečným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Iné dôkazy, okrem Zmluvy o úvere, oprávnený na preukázanie svojich tvrdení nepredložil.
Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnom zmluvnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval, že finančné prostriedky prijal ako fyzická osoba, na osobné účely.
Podľa názoru odvolacieho súdu, za danej situácie je treba uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (účinného od 01.01.2008), ako aj ust. článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere zo dňa 01.12. 2009.
Okresný súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedenej na súdoch, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, je neplatná. V danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Za správny odvolací súd nepovažuje ani právny názor oprávneného, že platnosť zmenky nie je možné posudzovať z náležitostí platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje, pretože zmenkový vzťah je abstraktný právny vzťah.
Aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že priznané plnenia vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého žalovanému (povinnému) žalobcom (oprávneným) na základe Zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2009, že splnenie záväzku zo zmluvy bolo zabezpečené zmenkou. Z tohto možno dôvodne vyvodiť, že aj rozhodcovský súd zmluvu o pôžičke (úvere) považoval za právny dôvod vzniku záväzku účastníkov, hoci aplikoval pri rozhodovaní ust. zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a konštatoval vznik zmenkového záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade
preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočíva v preskúmaní zmluvy o úvere, ako právneho dôvodu vzniku záväzku účastníkov a nie, výlučne zmenkovoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je iba vzťahom akcesorickým, zabezpečujúcim hlavný záväzkový (úverový) vzťah účastníkov. Napokon, exekučný súd v rozhodnutí rešpektoval, že rozhodcovským rozsudkom bol priznaný nárok vyplývajúci zo zmenkového vzťahu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.