Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/84/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika, v konaní zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 2, IČO: 00151866 proti odporcom: 1/ A. A., bytom J., ul. Y. XXX/XX, zastúpený zástupcom: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Horný Šianec 232, 2/ AuTOY, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Bratislavská 1311, IČO: 36 320 927, zastúpený JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, ul. Československej armády 80/18, 3/ Ing. P. G., bytom J., ul. I. XXXX/X, 4/ Ing. I., bytom J., ul. I. XXXX/X., o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. mája 2013, č.k. -76, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania 81,46 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania 67,88 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť na účet Krajského súdu v Trenčíne trovy konania štátu vo výške 1,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zriadenia vecného bremena a určenie práva prechodu a prejazdu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, vo výroku II uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 392,92 eur, vo výroku III uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 161,78 eur a vo výroku IV odporcom 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trenčín, Obec Trenčín, katastrálne územie Y., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Trenčín, a to pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 659 m2 na parcele č. XXXX/X, pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2 na parcele č. XXXX/X a budovy so súpisným č. 1021, postavenej na parcele č. XXXX/X, ďalej len "budova vo vlastníctve navrhovateľa". V súčasnosti je správcom týchto nehnuteľností Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trenčín, Obec Trenčín, katastrálne územie Y., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra

Trenčín, a to pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 610 m2 na parcele č. XXXX/X, ďalej len "pozemok v spoluvlastníctve odporcov". Spôsob využitia pozemku je podľa údajov katastra nehnuteľností taký, že na tomto pozemku je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podľa vyjadrenia Mesta Trenčín je na pozemku v spoluvlastníctve odporcov postavená miestna komunikácia, má pridelené číslo XXT., jej vlastníkom je Mesto Trenčín, táto cesta spája cestu U. ulica I. s pozemkom na parcele č. XXXX/X, na ktorom je postavená budova vo vlastníctve navrhovateľa, táto miestna komunikácia je zaradená v sieti miestnych komunikácií a je evidovaná v Pasporte miestnych komunikácií Trenčín v časti Y.. Jediným prístupom k budove vo vlastníctve navrhovateľa je prechod, resp. prejazd cez pozemok v spoluvlastníctve odporcov. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii ustanovení právnych predpisov, a to , , ; , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon); , , , o pozemných komunikáciách (cestný zákon) súd prvého stupňa právne posúdil vec takto: Súd zriadi podľa citovaného ustanovenia vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok iba v prípade, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, ako zriadením takéhoto vecného bremena. V danom prípade je navrhovateľ vlastníkom stavby postavenej na parcele v jeho vlastníctve. Prístup na túto parcelu z verejnej komunikácie (I. ulica) je možný iba cez pozemok v spoluvlastníctve odporcov. Na tomto pozemku je však postavená miestna komunikácia, ktorá je inžinierskou stavbou, vo vlastníctve Mesta Trenčín. Podľa nie je táto komunikácia súčasťou pozemku. V zmysle citovaného ustanovenia cestného zákona smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Na základe týchto zákonných ustanovení má navrhovateľ zabezpečený prístup k budove vo vlastníctve navrhovateľa po miestnej komunikácii označenej číslom XV., evidovanej v Pasporte miestnych komunikácií Trenčín, vo vlastníctve Mesta Trenčín. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že nie je splnený zákonný predpoklad uvedený v úvode tohto odseku na to, aby súd mohol zriadiť navrhované vecné bremeno. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa súd prvého stupňa nezaoberal inými právnymi skutočnosťami v tomto konaní, a to napríklad predbežnou otázkou, ktorou sa podľa odporcu v 1. rade mal súd zaoberať, a to, či navrhovateľ platne odstúpil od dohody s odporcom v 1. rade listom navrhovateľa zo dňa 30.08.2011, alebo možnosťou zabezpečenia iného prístupu k stavbe vo vlastníctve navrhovateľa. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa Odporcom v 3. a . rade náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodali návrh na náhradu trov konania, pričom na pojednávaní vyhlásili, že náhradu trov konania si neuplatňujú. Odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade, ktorí podali návrh na náhradu trov konania, súd náhradu účelných trov konania priznal. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na , avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu prvého stupňa neboli dané.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, prípadne zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. V odvolaní namietal, že vykonané dôkazy v priebehu súdneho konania dostatočne preukázali skutočnosť, že nemá zabezpečený prístup k pozemku a k budove v jeho vlastníctve a je odkázaný na využívanie pozemku vo vlastníctve odporcov. Táto skutočnosť bola jednoznačne stanovená aj záverom miestnej obhliadky vykonanej súdom. Pozemok vo vlastníctve odporcov vyúsťuje na miestnu komunikáciu X/XX ulica I., na ktorú sa priamo napája aj miestna komunikácia XV., postavená na pozemku vo vlastníctve odporcov. Stavebné riešenie miestnej komunikácie XV. však neumožňuje jej využitie na zabezpečenie prístupu pre neho k budove v jeho vlastníctve. Samotná miestna komunikácia XV. pokrýva len menšiu časť pozemku vo vlastníctve odporcov a tým je vytvorená reálna situácia, že každý užívateľ tejto komunikácie musí prechádzať aj po časti pozemku vo vlastníctve odporcov. Podľa geometrického plánu je miestna komunikácia XV. ukončená na hranici pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, avšak nie na hranici budovy navrhovateľa. Bočné hranice miestnej komunikácie XV. nesiahajú k pozemku navrhovateľa, ale sú umiestnené na pozemku vo vlastníctve odporcov a tým je rovnako vytvorený stav, ktorý si vyžaduje prechod a prejazd cez pozemok vo vlastníctve odporcov. Vykonané dokazovanie takýto stav potvrdilo, a súd teda dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, ak vyslovil záver, že na pozemku odporcov sa nachádza miestna komunikácia, ktorá zabezpečuje prístup k budove navrhovateľa. Situačné a stavebné riešenie samotnej miestnej komunikácie XV. a pozemku vo vlastníctve odporcov nie je v reálnom prostredí

nijako vyznačené, a tým dochádza k splynutiu častí, ktoré tvoria povrch miestnej komunikácie a povrch pozemku vo vlastníctve odporcov. Nie je možné využiť na pohyb vozidiel a osôb výlučne miestnu komunikáciu, nakoľko táto nesiaha k jeho budove. Prechod a prejazd po pozemku vo vlastníctve odporcov je naďalej nevyhnutný k tomu, aby sa dostal k pozemku a k budove v jeho vlastníctve. Vzhľadom ku skutočnostiam uvedených v jeho vyjadreniach a odporcov v priebehu súdneho konania je dôvodný predpoklad k vzniku ďalších konfliktov a sporov pri užívaní miestnej komunikácie a tej časti, ktorá tvorí pozemok vo vlastníctve odporcov. Uvedené je možné vyvodiť z tvrdení odporcu 3/ a 4/, ktorí súhlasili so zriadením vecného bremena práve z dôvodu častých sporov ohľadom prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve odporcov. Tento pozemok č. XXXX/X je využívaný veľkým množstvom tretích osôb na prechod a prejazd tak, ako keby išlo o miestnu komunikáciu. Miestna komunikácia je však len malou časťou tohto pozemku a odporca 1/ žiada odplatu za užívanie výhradne od neho napriek tomu, že pozemok vo vlastníctve odporcov je bezplatne využívaný aj inými osobami a vozidlami. Súd nesprávne určil skutkový stav, nakoľko vychádzal z domnienky, že miestna komunikácia je postavená na celom pozemku vo vlastníctve odporcov. Ak by tomu tak bolo, tak by nevznikla žiadna naliehavá potreba na jeho strane s cieľom uplatnenia zákonného práva k užívaniu vlastnej nehnuteľnosti. Vstup na pozemok a prístup do budovy navrhovateľa je aj naďalej možný výhradne prechodom a prejazdom cez cudziu nehnuteľnosť, napriek využitiu existujúcej miestnej komunikácie XV. (viď príloha). Trval na svojom tvrdení, že právo prechodu a prejazdu cez pozemok č. XXXX/X je potrebné zabezpečiť súdnym rozhodnutím o zriadení vecného bremena v prospech panujúcej nehnuteľnosti na parcele č. XXXX/X a XXXX/X so zaťažením nehnuteľnosti na pozemku č. XXXX/X.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 1/, v ktorom namietal, že navrhovateľ v odvolaní nesprávne dôvodí, keď žiada jeho návrhu vyhovieť, pretože predmetná cesta jednak nepokrýva celý pozemok odporcov a tiež že nekopíruje hranice predmetného pozemku. Poukazoval na , pričom táto právna norma vyžaduje najprv negatívne zistenie hypotézy, že nie je možný reálny prístup k vlastníctvu a až potom by mohol rozhodovať o následku zriadenia vecného bremena, k čomu však pre objektívne nenaplnenie hypotézy už nemohlo dôjsť. V zásade pre toto zistenie ani nie je podstatné, v akom rozsahu a do akej miery pokrýva cesta priľahlý pozemok, ale postačí iba to, že umožňuje prístup k budove. Požadovaním akéhosi plošného prístupu k budove navrhovateľ sám nepriamo priznáva, že skutočným zámerom a dôvodom začatia tohto konania bolo zabezpečiť si prechod na susednú parcelu č. XXXX/X, kde si parkujú vozidlá zamestnanci polície. Naďalej zotrval na pôvodnej námietke ohľadom aktívnej legitimácie navrhovateľa. Navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 2/, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvého stupňa stotožňuje a považuje ho za vecne a právne správny. Návrh navrhovateľa o zriadenie vecného bremena podľa neho nie je dôvodný, pričom sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého na pozemku v spoluvlastníctve odporcov je postavená miestna komunikácia vo vlastníctve Mesta Trenčín a teda v zmysle § 6 ods. 1 cestného zákona má navrhovateľ prístup k budove v jeho vlastníctve.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a ani po doplnenom dokazovaním ohliadkou na mieste samom nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia, ale dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Z vykonanej ohliadky na mieste samom vyplynulo, že na spornej parc. č. XXXX/X sa nachádza vybetónovaná cesta a táto cesta priamo nadväzuje na hlavnú cestu - I. a pokračuje popri budove č. 1021, postavenej na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve navrhovateľa. Pred budovou je vydláždený chodník, zhruba o šírke 2 metre, rovnako na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve navrhovateľa, pričom sporná časť parcely č. XXXX/X sa nachádza pred parc. č. XXXX/X, z druhej časti je ohraničená parc. č. XXXX/X, ktorá nie je predmetom tohto sporu a pred ňou je parc. č. XXXX/X, ohraničená plotom. Podľa vyjadrenia

zástupcu navrhovateľa na mieste samom vyplynulo, že v spore im ide o štrkom vysypanú časť, ktorá nie je vybetónovaná, tak, aby sa mohli dostať ku vchodu budovy súp. č. 1021 aj autom, avšak zároveň upresnil, že v tomto konaní žiadajú zriadiť vecné bremeno na celej parc. č. XXXX/X. Čo sa týka chodníka pred budovou, zástupca navrhovateľa uviedol, že cez tento chodník sa dá k budove dostať, avšak tento priechod nepovažoval za bezpečný prechodom vozidlom. Odporca pri ohliadke na mieste samom poukázal na to, že oficiálna cesta vedie priamo na hranici pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, z čoho vyplýva, že majú prístup k svojmu pozemku zabezpečený, a sú to, naopak,vozidlá navrhovateľa, ktoré im bránia v prístupe na pozemok. Ďalej uviedol, že oni nebránia vstupu navrhovateľa na jeho pozemok, pretože cesta, ako vyplýva z geometrického plánu, priamo končí a naväzuje na parcelu navrhovateľa. Na záver bolo konštatované, že na asfaltovej ceste nie sú žiadne zábrany, ktoré by bránili prechodu vozidiel.

Odvolací súd po preskúmaní veci, ako i po doplnení dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď návrh navrhovateľa na zriadenia vecného bremena a určenie práva prechodu a prejazdu, zodpovedajúcemu vecnému bremenu, zamietol, a to z dôvodu, že nebol splnený zákonný predpoklad na to, aby súd mohol zriadiť navrhované vecné bremeno.

Súd prvého stupňa v danom prípade správne na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii ustanovení právnych predpisov, a to , , ; , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon); , , , o pozemných komunikáciách (cestný zákon) konštatoval, že navrhovateľ má zabezpečený prístup k budove, ktorá jeho v jeho vlastníctve, a to po miestnej komunikácii označenej číslom XV., evidovanej v Pasporte miestnych komunikácií Trenčín, vo vlastníctve Mesta Trenčín.

Odvolací súd dospel k rovnakým záverom, ako súd prvého stupňa, a to i po vykonanej ohliadke na mieste samom, z ktorej mal aj odvolací súd za preukázané, že v danom prípade je navrhovateľ vlastníkom stavby postavenej na parcele v jeho vlastníctve, pričom prístup na túto parcelu z verejnej komunikácie (I. ulica) je možný iba cez pozemok v spoluvlastníctve odporcov, avšak na tomto pozemku je postavená miestna komunikácia, ktorá je inžinierskou stavbou vo vlastníctve Mesta Trenčín, pričom v zmysle táto komunikácia nie je súčasťou pozemku a v zmysle ustanovenia cestného zákona túto komunikáciu môže každý užívať obvyklým spôsobom na účely, na ktoré je určená, teda i navrhovateľ. Vykonanou ohliadkou na mieste samom mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľovi nikto nebráni k prístupu k jeho budove po tejto miestnej komunikácii, táto cesta vedie až k pozemku navrhovateľa, na ktorom je postavená budova navrhovateľa, teda navrhovateľ má zabezpečený prístup k jeho budove, a preto ani podľa odvolacieho súdu v danom prípade nie je daný zákonný dôvod na zriadenie vecného bremena, tak, ako žiadal navrhovateľ.

Z uvedených dôvodov odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak, ako to predpokladá ust.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že úspešným odporcom 1/ a /, ktorí si trovy odvolacieho konania uplatnili, boli priznané trovy odvolacieho konania, a to odporcovi 1/ za 1 úkon právnej pomoci 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur, príslušná DPH 20 % vo výške 13,58 eur spolu 81,46 eur; odporcovi 2/ za 1 úkon právnej pomoci 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu 67,87 eur, k náhrade ktorých bol zaviazaný navrhovateľ, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti z doplnením dokazovania na odvolacom súde, a to vykonaním ohliadky na mieste samom, pri ktorej bolo použité služobné motorové vozidlo, odvolací súd

rozhodol podľa Za použitie služobného motorového vozidla bola náhrada vypočítaná podľa a opatrenia č. vo výške 1,91 eur, k náhrade ktorej bol zaviazaný navrhovateľ, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .