Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-202-2013.pdf
PDF · 75.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/202/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľky: W. C., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom G. 6, XXX XX J. proti odporcovi: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
D. manželstvo W. C., rod. V., nar. XX. júla XXXX a I. C., nar. XX. mája XXXX, uzavreté dňa XX.novembra XXXX a zapísané v knihe manželstiev bývalého M. národného výboru J. II vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod radovým číslom XXX, rozvádza.
Z. nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
L. sa domáhala súdneho výroku, ktorým by súd manželstvo účastníkov rozviedol. V návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, formálne, bez perspektívy jeho obnovenia do budúcnosti. C. uviedla, že manželstvo účastníkov sa od roku XXXX nachádza v hlbokej manželskej kríze a prestalo plniť svoje funkcie. C. spoločne nehospodária, prerušili intímne spolužitie, bývajú oddelene. T. z manželov má svoj život. M. nemal záujem hovoriť a riešiť problémy zaťažujúce ich vzájomný vzťah. L. stratila k odporcovi citový vzťah, nechce s ním viac zotrvať v manželskom zväzku.
M. s rozvodom manželstva nesúhlasil argumentujúc, že navrhovateľku má stále rád a rozvod manželstva by negatívne zasiahol aj do psychiky ich synov, najmä mladšieho, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti. G. tvrdenia navrhovateľka o tom, že je alkoholik, aj o tom, že je nekomunikatívny. Za príčinu rozvratu vzťahov označil neveru navrhovateľky, ktorú je však schopný a ochotný tolerovať. Má za to, že manželstvo účastníkov je obnoviteľné, žiadal poskytnutie času na psychologickú intervenciu.
XXC XXX/XX
V rámci zmierovacieho konania pred súdom obaja účastníci konania prejavili záujem o párovú terapiu a intervenciou poradensko-psychologických služieb, avšak tejto sa ani jeden z nich z vlastnej iniciatívy nepodrobil. L. nakoniec vzhľadom na hĺbku rozvratu manželských vzťahov a pretrvávajúcu pasivitu odporcu intervenciu odmietla. I. rozhodnutie aj právne ukončiť manželstvo s odporcom, ktoré reálne skončilo v roku XXXX, bolo konečné a nezvratné.
D. vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, pričom zistil tento skutkový stav:
Z. uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. M. sú občania SR. G. spoločné bydlisko manželov bolo v J. - G., čím je daná výlučná príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 88 ods. l písm. a/ O.s.p. Z manželstva účastníkov sa narodili v roku XXXX a XXXX synovia P. a C..
L. zotrvávala na svojich vyjadreniach uvádzaných v žalobnom návrhu a vykonaných v rámci zmierovacieho konania pred súdom. C. s odporcom považovala spočiatku za relatívne dobré a sprevádzané bežnými manželskými nedorozumeniami. L. sa vzťahy medzi partnermi narušili, manželská kríza sa začala prehlbovať a v roku XXXX manželstvo účastníkov celkom stratilo svoju funkčnosť. L. odporcovi vytýkala, že pri vážnych problémoch s ňou nekomunikoval, navrhovateľku si nevážil, nerešpektoval ju, o problémoch, ktoré zaťažovalo ich manželstvo, nechcel hovoriť a hľadať spôsob ich riešenia. D. riešil odchodom z domu, stretnutiami s priateľmi, alkoholom, prípadne sa venoval športovým aktivitám. Za daného stavu navrhovateľka strácala k odporcovi citový vzťah, prestala mu dôverovať. Po odchode zo spoločnej domácnosti v roku XXXX a po nadviazaní vzťahu s iným mužom návrat do spoločnej domácnosti a obnovenie spolužitia v partnerskom zväzku s odporcom vylúčila. Po úplnom prerušení reálneho manželského spolužitia navrhovateľka považuje manželstvo s odporcom za ukončené. V priebehu konania vylúčila úspešnosť intervencie manželskej poradne, s ktorou odmietla spoluprácu vzhľadom na stav rozvratu manželských vzťahov, jej nezáujem zotrvať v manželstve s odporcom ako aj samostatný prístup odporcu k riešeniu vážnej manželskej krízy, ktorý ani v priebehu konania neurobil žiadny konkrétny úkon smerujúci k obnoveniu manželského spolužitia. Od opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou odporca o navrhovateľku nejaví žiaden záujem, nekontaktuje sa s ňou, účastníci ako manželia nie sú si vzájomnou oporou, dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, nestýkajú sa. C. účastníkov vykazuje všetky znaky formálnosti. Za hlavnú príčinu rozvratu vzťahov označila povahové vlastnosti odporcu. M. charakterizovala ako introverta, ktorý málo komunikuje. C. príčiny vzhliadla v rozdielnych názoroch na vzájomné spolužitie a výchovu synov, ku ktorým sa neskôr pridružili aj problémy v intímnom spolužití.
M. celé ďalšie obdobie, čo sa vyjadril v rámci zmierovacieho konania pred súdom, vo vzťahu k navrhovateľke bol pasívny a nečinný. Na pozvanie syna účastníkov sa manželia počas vianočných sviatkov stretli, avšak ani toto stretnutie neviedlo k návratu navrhovateľky do spoločnej domácnosti a k pokusu o obnovenie manželského spolužitia. M. vyjadrený záujem o navrhovateľku a zachovanie manželstva s ňou tak vyznel ako účelový, formálny a iba vo verbálnej rovine.
G. § 18 X. o rodine č. XX/XXXX Z.z. (ZR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
XXC XXX/XX
G. § 19 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. A. potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
G. § 23 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. D. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov sú v danom prípade splnené. E. účastníkov konania ako aj z ich faktického správania sa mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoje funkcie, neuspokojuje emocionálne ani ekonomické potreby manželov. C. manželmi sa stratila citová väzba, účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, neposkytujú si pomoc ani vzájomnou oporu, neplánujú spoločnú budúcnosť, žijú dlhodobo oddelene. D. konštatoval výrazné narušenie manželských vzťahov a porušenie povinností uložených manželom v § 18 X. o rodine, najmä povinnosti vytvárania zdravého rodinného prostredia a vzájomnej pomoci, na strane navrhovateľky nakoniec aj porušenie povinnosti vernosti. C. nedokázali vyriešiť krízu svojho manželstva. L. napriek snahe súdu zachovať manželstvo i spolupôsobením a
intervenciou manželskej poradne prezentovala nezáujem zotrvať v spoločnom manželskom zväzku s odporcom, pre stratu citu a dôvery voči nemu uprednostnila jeho ukončenie. L. v konaní opakovane prejavený nezáujem zotrvať v spoločnom manželstve s odporcom podľa názoru súdu vylučuje pre budúcnosť možnosť obnovenia funkčného manželstva medzi nimi. T. spoločnosť má záujem na manželstvách predstavujúcich harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, vzhľadom na zistený skutkový stav a nezvratné rozhodnutie navrhovateľky rozviesť sa, súd návrhu na rozvod manželstva bez ďalšieho dokazovania vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Z prejavu navrhovateľky v priebehu celého konania bolo zrejmé jej nezvratné rozhodnutie ukončiť manželstvo s odporcom aj po právnej stránke, keďže reálne manželské spolužitie skončilo najneskôr v roku XXXX odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. L. navrhovateľky na zachovaní už len formálneho zväzku s odporcom súd vyhodnotil ako skutočnosť, pre ktorú nemožno očakávať obnovenie funkčného manželstva medzi nimi. X. manželstva v danom prípade nepreferuje ani záujem synov účastníkov konania, ktorí sú už dospelí.
V zmysle § X3 ods. 2 ZR súd vzhliadol príčiny vedúce k rozvratu manželstva účastníkov v rozdielnych názoroch manželov na výchovu synov a spolužitie v rodine, ako aj v nedostatočnej komunikácii medzi manželmi.
Vo veci samej súd rozhodol podľa § 101 ods. X O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa pred súdom v rámci zmierovacieho konania i ako účastníčka konania po otvorení pojednávania vo veci vyjadrila osobne a osobnej účasti v ďalšom konaní pred súdom sa účinne vzdala. R. rozvratu vzťahu medzi účastníkmi a dlhodobá nefunkčnosť ich manželstva sporná nebola. W. odporcom prejavený záujem na zachovaní manželstva s navrhovateľkou v kontexte so zisteným stavom hlbokého rozvratu a dlhodobej nefunkčnosti manželstva a nezvratnom nezáujme navrhovateľky na obnovení manželského spolužitia s odporcom nebol spôsobilý na zamietnutie návrhu.
E. o trovách konania je odôvodnený ustanovením § 144 M. súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.