Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/244/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., E. X, proti odporcovi: P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. C. XX, t. č. Y. republika, M. U., Z. X, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. -72 zo dňa 27. marca 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o zaostalom výživnom a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. -72 zo dňa 27. 03. 2013 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 75 eur mesačne, počnúc dňom 08. 06. 2011, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky. O zaostalom výživnom rozhodol tak, že zostalé výživné za čas od 08. 06. 2011 do 27. 03. 2013 vo výške 1.632,50 eura uložil odporcovi povinnosť uhrádzať v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľky, pod stratou výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah ust. , , Zákona o rodine, . Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky sumou 200 eur mesačne, splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Vo svojom návrhu poukázala na to, že sa musí starať o ich spoločnú dcéru mal. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je postihnutá detskou mozgovou obrnou najvyššieho stupňa, je imobilná, kŕmená, prebaľovaná, a zároveň je odkázaná na celodennú osobnú starostlivosť navrhovateľky. Uviedla, že poberá opatrovateľský príspevok vo výške 261 eur a výživné na mal. P. vo výške 130 eur mesačne + zaostalé výživné vo výške 35 eur, zároveň zdôraznila, že má finančné problémy, je často nútená si požičiavať peniaze a nie je schopná si zabezpečiť prostriedky na primeranú výživu, a teda sama sa živiť. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 18. 05 .2006 pod č. k. -14 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, vtedy ešte mal. G., nar. XX. XX. XXXX a mal. P., nar. XX. XX. XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky a otec - odporca bol zaviazaný platiť výživné na deti po 700,- Sk (23,23 eura) mesačne, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 06. 2006. Následne rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 12. 10. 2011 vedenom pod č. k. -29 bola odporcovi zvýšená vyživovacia povinnosť voči mal. P. zo sumy 23,23 eura na 200 eur mesačne počnúc od 01. 06. 2011. Zameškané výživné za obdobie od 01. 06. 2011 do 12. 10. 2011 vo výške 726,70 eura bol otec zaviazaný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne popri bežnom výživnom pod

stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou. V dôsledku podaného odvolania zo strany otca Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 03. 05. 2012 pod č. k. -87 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. P. zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 23,23 eura na sumu 130 eur mesačne, počnúc od 01. 06. 2011, ktorú bol otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred a v časti zameškaného výživného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Levice rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2012 pod č. k. -102 zameškané výživné za obdobie od 01. 06. 2011 do 15. 06. 2012 vo výške 1.105,30 eura zaviazal otca zaplatiť v splátkach po 35 eur mesačne popri bežnom výživnom, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 09. 07. 2012. V danej veci konštatoval, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s mal. P. a G., je poberateľkou mesačného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý predstavuje sumu 261,12 eura mesačne a poberá rodinné prídavky vo výške 22,01 eura mesačne. Jej mesačné výdavky predstavujú nájomné za byt vo výške 115 eur, ktoré od januára 2011 nebola schopná splácať, nakoľko musela uprednostniť potreby mal. P., ktoré predstavujú mesačné výdavky na elektrinu 38 eur, telefón 15 eur, plienky 60 eur, lieky 30 - 40 eur, strava 100 - 150 eur, hygiena 20 - 30 eur, vitamíny 10 eur, oblečenie raz štvrťročne 50 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 11 eur, komunálny odpad ročne 62 eur, hospitalizácia s maloletou 100 eur, pôžička zo stavebného sporenia mesačne 45 eur, exekúcia a splátky dlhu. Zároveň bolo zistené, že odporca od 01. 02. 2011 pracuje ako zámočník v Českej republike, kde jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2011 predstavoval sumu 17.400,- CZK, za rok 2012 predstavoval sumu 15.265,41 CZK a v mesiaci január 2013 obdržal k výplate 16.370,- CZK. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, v 2+1 byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, s ktorou sa stará o dve deti vo veku 4 a 12 rokov. Jeho priateľka poberá sociálnu podporu vo výške 6.000,- CZK. Ich spoločný mesačný zostatok predstavuje čiastku 9.000,- CZK, z ktorej uhrádzajú náklady na spoločné spolužitie s priateľkou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uviedol, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, pričom táto skutočnosť má objektívnu relevanciu. Zdravotný stav mal. vylučuje, aby bola umiestnená v kolektívnom zariadení, pričom vzhľadom k tomu je vylúčené, aby si matka, t. j. navrhovateľka zabezpečovala svoje potreby a potreby pre domácnosť výkonom práce v pracovnom pomere. Zo správy MUDr. Korpásovej mal za preukázané, že dieťa je v neurologickom sledovaní pre DMO spastická kvadruparéza, úplnú imobilitu, sek. epilepsiu, zároveň bola zistená mentálna retardácia ťažkého stavu. Na základe týchto skutočností, najmä s poukazom na to, že mal. P. je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, poukázal na potrebu priznania peňažného príspevku na jej opatrovanie. Navrhovateľka sa celodenne stará o mal. P. s ťažkým zdravotným postihnutím a jediným zdrojom jej príjmu je peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 261,12 eura mesačne a rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,10 eura. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka z takéhoto príjmu nie je schopná uspokojiť svoje nevyhnuté životné potreby ako i tie najnutnejšie potreby domácnosti. Pri určení výšky príspevku na rozvedeného manžela, súd prihliadol na všetky okolnosti danej veci a bolo toho názoru, že príspevok vo výške 75 eur mesačne je odôvodnený aj možnostiam a schopnostiam odporcu, a preto rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 75 eur mesačne, počnúc dňom 08. 06. 2011 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľky. Keďže navrhovateľka žiadala priznať príspevok vo výške 200 eur mesačne, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zaostalé výživné za čas od 08. 06. 2011 (odo dňa podania návrhu) do 27. 03. 2013 (ku dňu rozhodnutia súdu) predstavovalo 1.632,50 eura, t. j. za mesiac jún 2011 - 57,50 eura (23 dní x 2,50 eura), júl až december 2011 - 450 eura (6 mesiacov x 75 eur), za rok 2012 - 900 eur (12 mesiacov x 75 eur) a za rok 2013 - 225 eur (3 mesiace x 75 eur), ktoré súd povolil odporcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Keďže navrhovateľka mala v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v súlade s ust. , a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, pričom uviedol, že zo svojej terajšej mzdy predstavujúcej sumu 15.000,- Kč (z toho výživné na mal. P. predstavuje 165 eur, 10 eur exekúcie a zostatok predstavujú výdavky na spoločnú domácnosť) predmetnú sumu nedokáže splácať. Poukázal na to, že navrhovateľka žije a býva so svojím partnerom v spoločnej domácnosti, kde sa starajú o mal. P.. Záverom konštatoval, že k danej veci sa vyjadril už v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom žiada, aby krajský súd vo veci výživného na rozvedenú manželku konal a rozhodol. Podané odvolanie odporcu posudzoval odvolací súd vzhľadom na jeho obsah ( ) majúc za preukázané, že sa ním napáda správnosť prvostupňového rozhodnutia zo dňa 27. 03. 2013 ako takého.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľka písomne vyjadrila, žiadajúc, aby odvolací súd rozhodol v jej prospech. Poukázala na to, že tvrdenia odporcu ohľadom toho, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom sa nezakladajú na pravde, pretože v spoločnej domácnosti žije s mal. dcérou P. a so svojou druhou dcérou G.. Výšku zárobku uvádzanú odporcom označila ako zavádzajúcu, pričom zdôraznila, že odporca sa v každom prípade snaží vyhnúť plateniu príspevku na výživu jej osoby. Záverom žiadala aj o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nakoľko zdravotný stav mal. P. jej nedovoľuje prekonávať dlhšie trasy.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa procesným postupom podľa a , a dospel k záveru, že podané odvolanie odporcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti výroku o zaostalom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny v zmysle potvrdil.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Koncepcia ust. vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, rešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu ( ) obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 28. 09. 2012 č. k. -43, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( .

Vymedzenie rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela možno determinovať pod pojem primeraná výživa, ktorá vedie k tomu, aby rozvedeným manželom (manželkám) boli poskytnuté dostatočné prostriedky odôvodňujúce potrebám nielen nákladom spojeným so stravovaním, ale aj nákladom na uspokojovanie ďalších životných potrieb odôvodnených vekom, zdravotným stavom, spôsobom života. Odvolací súd uvádza, že pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je potrebné prihliadať na § 75 ods. 1, t. j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, nie je daná len jeho zdravotným stavom a neschopnosťou pracovať, ale môže spočívať aj v inej objektívnej okolnosti, ako je napr. starostlivosť o invalidné dieťa alebo o dieťa vyžadujúce stálu starostlivosť (R 3/1976). Rozvedenú manželku súdy považujú za neschopnú samu sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti vo veku do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Uvedenú zákonnú podmienku súdy považujú za splnenú aj v tých prípadoch, ak podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka, vzhľadom na vek alebo zdravotný stav, nie je schopná byť zárobkovo činná alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie zaobstarať si primerané zamestnanie (R 3/1978). Úprava vymedzená v § 72 ods. 3 sa vracia k limitovaniu povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Nejde však o absolútne obmedzenie povinnosti poskytovať tento príspevok v stanovenej päťročnej dobe. Zákon výnimočne umožňuje súdu, aby predĺžil stanovenú päťročnú dobu, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí päťročnej doby. Za takéto objektívne dôvody zákon považuje príkladom uvádzané nasledovné dve situácie: 1) ak ide o rozvedeného manžela rodiča, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo 2) ak ide o rozvedeného manžela s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.

Odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa, najmä pokiaľ ide o kritériá, ktoré sú rozhodujúce pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky za úplné a za správne považoval aj ich právne posúdenie, pokiaľ ide o určenie počiatku a výšky tohto príspevku. Súd prvého stupňa pri určení výšky príspevku správne a adekvátne prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky. Primárnym, najpodstatnejším a zároveň najrelevantnejším dôvodom bola tá skutočnosť, že navrhovateľka sa stará o maloletú P., ktorá je neustále neurologicky sledovaná, trpí DMO spastickou kvadruparézou, je úplne imobilná, trpí sek. epilepsiou a mentálnou retardáciou ťažkého stupňa, pričom tieto predpoklady plne odôvodňujú potrebu každodennej starostlivosti zo strany matky - navrhovateľky, čím je znemožnená akákoľvek šanca navrhovateľky nájsť si zamestnanie a byť schopná sa živiť samostatne. Odvolací súd v tomto smere, berúc na zreteľ príjmy navrhovateľky, ktoré pozostávajú z peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, maloletej P., vo výške 261,12 eura mesačne a rodinného prídavku vo výške 22,01 eura, ako aj s prihliadnutím na výdavky navrhovateľky, ktoré mesačne dosahujú sumu cca 360 eur, má zhodne so súdom prvého stupňa preukázanú odôvodnenú potrebu aplikácie a použitia inštitútu príspevku na výživu rozvedenej manželky. Súd prvého stupňa správne postupoval aj pri určení samotnej výšky príspevku v intenciách ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri svojich úvahách prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ktorému z jeho mesačného príjmu po všetkých zrážkach zostane suma 9.000 CZK, z ktorej sa uhrádzajú náklady na spoločné žitie s priateľkou v ich domácnosti.

Vo zvyšnej časti, t. j. nad sumu 75 eur súd prvého stupňa správne návrh zamietol, nakoľko navrhovateľka požadovala príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 200 eur, čo bolo zjavne neprimerané a v rozpore s ust. § 72 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa postupoval správne aj pri výpočte zostalého výživného, berúc na zreteľ čas - dátum podania návrhu navrhovateľky, t. j. od 08. 06. 2011 ku dňu rozhodnutia súdu - do 27. 03. 2013, t. j. celkové obdobie v rozpätí mesiaca jún 2011 - 57,50 eura (23 dní x 2,50 eura), júl až december 2011 - 450 eur (6 mesiacov x 75 eur), za rok 2012 - 900 eur (12 mesiacov x 75 eur) za rok 2013 - 225 eur (3 mesiace x 75 eur), pričom toto zaostalé výživné povolil odporcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 20 eur ( ), popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov (výrok o zaostalom výživnom a výrok o náhrade trov konania) ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.