Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-160-2023.pdf
PDF · 109.03 KB
Case nature
Subarea
23Ek/160/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1. F. F., W.. X.XX.XXXX, M. F. Č.. E. XX, XXX XX Š., 2. mal. H. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Č.. E. XX, XXX XX Š., mal. v 2. rade zastúpený zákonným zástupcom, otcom: Y. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. Č.. E. XX, XXX XX Š., spoločne právne zast.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti povinnému: X. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. F.. W. XXX/XX, XXX XX Š., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.560,- EUR spolu na oboch oprávnených za obdobie od 01.06.2022 do 31.12.2022 a bežného výživného spolu na oboch oprávnených vo výške 240,- EUR počnúc dňom 01.01.2023 s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Iveta Ailerová, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu č. 21, 934 01 Levice, pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Oprávnení majú nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 54,46 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnení v 1. a 2. rade sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 23.1.2023, domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.560,- EUR spolu na oboch oprávnených za obdobie od 01.06.2022 do 31.12.2022 a bežného výživného spolu na oboch oprávnených vo výške 240,- EUR počnúc dňom 01.01.2023 s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX A. H. X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.6.2021. V predmetnom návrhu bol uplatnený nárok ako zameškané výživné za obdobie od 01.06.2022 do 31.12.2022 spolu v sume 850,- Eur a zároveň počnúc od 01.01.2023 nárok ako bežné výživné v sume 130,- Eur mesačne na F.E. (oprávneného 1.). Rovnako bol v predmetnom návrhu uplatnený nárok ako zameškané výživné za obdobie od 01.06.2022 do 31.12.2022 spolu v sume 710,- Eur a zároveň počnúc od 01.01.2023 nárok ako bežné výživné v sume 110,- Eur mesačne na mal. H. (oprávneného 2.).
2. Poverením zo dňa 26.1.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivetu Ailerovú, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu č. 21, 934 01 Levice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XX/XX, pričom exekúcia začala doručením poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. dňom 26.1.2023.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 20.2.2023. Dňa 6.3.2023 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie adresovaný na exekútorský úrad, t. j. v zákonnej, 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
4. Súdny exekútor dňa 10.3.2023 predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami ako aj vyjadrenie oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie s prílohou.
5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v konaní č. XXP/XX/XXXX na Okresnom súde Galanta nebolo rozhodované v súvislosti s X. T., K.: XX XXX XXX. Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bolo, že od vydania exekučného titulu prišlo k zásadnej zmene pomerov na strane povinného. Zároveň povinný uviedol, že od decembra 2019 nepracuje pre psychické problémy, ktoré povinnému vznikli po „únose“ oboch oprávnených (detí povinného) ich otcom, pričom zdravotný stav povinného sa stále zhoršuje. Súčasne uviedol, že povinný je dlhodobo na neplatenej PN, pričom je v hmotnej núdzi s mesačným príjmom od štátu v sume spolu 179,50 Eur. Pre neschopnosť pracovať má povinný pozastavenú živnosť. Súčasne uviedol, že pre uvedené dôvody, ktoré sú pre povinného veľké prekážky v platení, povinný dňa 28.6.2022 podal na Okresnom súde Galanta návrh na zníženie výživného na deti. Taktiež uviedol, že výživné platil za oboch oprávnených v mesačných platbách, okrem obdobia 7/2022 - 11/2022, v ktorom bol povinný opakovane hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela v Pezinku. Súčasne uviedol, že povinný sa lieči pre psychické problémy spôsobené ex-manželom, pričom v tom období povinný nevedel platiť, nakoľko okrem jeho hospitalizácie mal zablokované účty pre exekúcie, podané navrhovateľom v období pred podaním jeho návrhu na túto exekúciu. Zároveň uviedol, že toto obdobie je doplatené dodatočne, pričom zaplatené výživné je momentálne do marca 2023 vrátane. Tiež uviedol, že povinný si peniaze požičal od svojej matky, ktorá tieto záväzky zaplatila za povinného, nakoľko povinný bol pre spomínané psychické problémy v hmotnej núdzi a pre neschopnosť pracovať má pozastavenú aj živnosť. Zároveň uviedol, že vo vymáhanom období povinný platil výživné na oboch oprávnených vo výške 30,- Eur, pretože viac platiť nie je v jeho možnostiach. Aj na tie si každý mesiac požičiava peniaze a tým stále narastá dlh. Súčasne uviedol, že pri každej realizovanej platbe za výživné povinný písal navrhovateľovi aj SMS prečo presne sumu ponižuje. To znamená, že bol informovaný, prečo povinný platí také sumy. Povinný tiež uviedol, že ex-manžel (navrhovateľ) podal predmetný návrh na vykonanie exekúcie v januári 2023, kedy prebiehalo konanie o návrhu povinného na zníženie výživného (podaného 28.6.2022) pre neschopnosť povinného zarábať a tým aj platiť výživné v pôvodne určenej výške Rozsudkom súdu (exekučným titulom) zo dňa 26.11.2020. Povinný súčasne uviedol, že pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie ex-manžel (navrhovateľ) okrem toho vedel, že sa povinný nachádza v hmotnej núdzi, a že nevie v bežnom živote normálne fungovať a teda ani zarábať, pričom poukázal na skutočnosť, že momentálne prebieha konanie o návrhu povinného na zníženie výživného na maloleté deti, sp. zn. XXP/XXX/XXXX. V prílohe k návrhu povinného na zastavenie exekúcie pripojil povinný aj: PN č. XXXXXX A. XX.X.XXXX - trvá, Oznámenie o uplynutí podporného obdobia v PN, Potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, Rozhodnutie o poskytovaní hmotnej pomoci, Potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi - dávky za jednotlivé mesiace, Potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti povinného, Návrh na zníženie výživného z 28.6.2022 podaný na Okresný súd Galanta, Potvrdenie o platbe výživného - 180,- Eur zo dňa 2.3.2023, Potvrdenie o platbe výživného - 300,- Eur zo dňa 2.3.2023, Vyhlásenie o majetku, Potvrdenie o odobratí tabuliek s evid. č. vozidla L. od 18.12.2020 do 17.12.2021, od 30.12.2021 do 29.12.2022 a od 16.1.2023 do 15.1.2024, Zoznam listov vlastníctva na meno povinného (LV Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX U. V.. Ú.. Š.E.), Vyhlásenie o dobrovoľnom platení bežného výživného do budúcna zo dňa 6.3.2023.
6. Oprávnení prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedli, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, keď nie je daný žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust.§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, najmä že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Rovnako skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sú skutkovo a právne irelevantné, keď nie sú spôsobilé mať za následok zánik nároku priznaného exekučným titulom. V danej veci je predmetom vymoženia nárok na výživné priznaný rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCoP/XX/ XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 28.06.2021, s povinnosťou hradiť výživné počínajúc od 01.07.2021. Zároveň oprávnení uviedli, že matka (povinný) priložila k návrhu na zastavenie exekúcie vyhlásenie zo dňa 06.03.2023, že bude bežné výživné riadne hradiť. Oprávnení uvádzajú, že povinný výživné neplatí, a neevidujú od neho žiadne úhrady výživného, v zmysle exekučného titulu. Oprávnení však uvádzajú, že dňa 03.03.2023 boli zo strany tretej osoby (Y. T.), a teda nie povinného, vykonané úhrady výživného, a to v rozsahu: a) na F. F. v sume 30,- Eur za mesiac 07/2022, 08/2022, 09/2022, 10/2022, 11/2022, 01/2023, 02/2023 a 03/2023, teda spolu uhradená suma 8 x 30,- Eur = 240,- Eur, b) na
mal. H. F. v sume 30,- Eur za mesiac 07/2022, 08/2022, 09/2022, 10/2022, 11/2022, 01/2023, 02/2023 a 03/2023, teda spolu uhradená suma 8 x 30,- Eur = 240,- Eur. Iné plnenia zo strany tretej osoby Y. T., realizované neboli, a matka ako povinný žiadne plnenie na úhradu výživného nerealizoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnení uviedli, že po podaní návrhu na exekúciu (podaný dňa) 23.01.2023, bolo dňa 03.03.2023 uhradené výživné na pl. F. v sume 240,- Eur a na mal. H. v sume 240,- Eur. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vnímajú oprávnení ako účelový, s cieľom oddialiť následky spojené s vymožením pohľadávky. Na základe uvedených skutočností preto oprávnení žiadajú návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť, a priznať nárok na náhradu trov konania v sume 54,46 Eur (ako 35,69 Eur + 11,63 Eur ako režijný paušál + 7,14 Eur ako DPH). Oprávnení v prílohe vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie priložili aj potvrdenie o úhrade zo dňa 03.03.2023.
7. Podľa § 45 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona číslo 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. V danej veci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným, kde povinný navrhol, aby súd zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivetou Ailerovou pod sp. zn. XXXEX XX/XX. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho príloh k nemu, súd dospel k názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
17. Podľa výroku III. exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX) mal súd preukázané, že povinný (matka oprávnených) sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 130,- Eur mesačne a na maloletého H. výživným vo výške 110,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 28.6.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX A. H.Ň. X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.6.2021, a ktorým bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu (rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX). Súd mal zároveň preukázané, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnení uplatnili od povinného zameškané výživné za obdobie od 01.06.2022 do 31.12.2022 v celkovej výške 1.560,- EUR tak, že na F. (oprávneného 1.) spolu v sume 850,- Eur a na mal. H. (oprávneného 2.) spolu v sume 710,- Eur. Súčasne si oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnili od povinného bežné výživné počnúc od 01.01.2023 v celkovej sume 240,- Eur tak, že na F. (oprávneného 1.) v sume 130,- Eur mesačne a na mal. H. (oprávneného 2.) v sume 110,- Eur mesačne. Zároveň si oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnili trovy exekúcie spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 108,92 Eur.
18. Súd sa v danom prípade zaoberal úhradami v celkovej výške 480,- Eur, ktoré boli zrealizované v prospech oprávnených dňa 2.3.2023. Súd mal za preukázané, že povinný toto tvrdenie preukázal fotokópiami dokladu o úhrade (potvrdenie o zaplatení) v sume 480,- Eur v prospech oprávnených, a to konkrétne úhradou zrealizovanou dňa 2.3.2023 v prospech oprávnených v sume 180,- Eur označenou ako „H., F. - 1,2,3/2023 a 30 Eur“ a úhradou zrealizovanou dňa 2.3.2023 v prospech oprávnených v sume 300,- Eur označenou ako „H., F. - 7,8,9,10,11/2022 a 30 Eur“. Táto skutočnosť bola potvrdená aj vo vyjadrení oprávnených, ktorí uviedli, že dňa 03.03.2023 boli zo strany tretej osoby (Y. T.), a teda nie povinného, vykonané úhrady výživného, a to v rozsahu: a) na F. F. v sume 30,- Eur za mesiac 07/2022, 08/2022, 09/2022, 10/2022, 11/2022, 01/2023, 02/2023 a 03/2023, teda spolu uhradená suma 8 x 30,- Eur = 240,- Eur, b) na mal. H. F. v sume 30,- Eur za mesiac 07/2022, 08/2022, 09/2022, 10/2022, 11/2022, 01/2023, 02/2023 a 03/2023, teda spolu uhradená suma 8 x 30,- Eur = 240,- Eur. Súd v tejto súvislosti dodáva, že nie je v rámci predmetného exekučného konania podstatné, z akého bankového účtu sa platí výživné v prospech oprávnených, keďže vo výrokovej časti exekučného titulu nebolo konkrétne určené z akého bankového účtu má matka oprávnených (povinný) prispievať na výživu oprávnených, pričom oprávnení vo svojom vyjadrení ani nerozporovali, že išlo o plnenie v rámci vyživovacej povinnosti povinného. Podľa listinných dôkazov však bola táto platba zrealizovaná až dňa 2.3.2023, čiže po doručení návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie súdu dňa 23.1.2023 (začatie exekučného konania), čo spôsobilo skutočnosť, že povinný neplatil predmetné úhrady zameškaného a bežného výživného riadne a včas a zároveň bol predmetný návrh oprávnených na vykonanie exekúcie podaný dôvodne. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Avšak táto povinnosť bola zo strany povinného porušená v tom, že ju neplnil v lehote, ktorú mu uložil súd v zmysle exekučného titulu. V tomto prípade teda nemôže byť na škodu oprávnených, že povinný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas a teda oprávnení mali právo na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý je dôvodný.
19. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V tomto prípade sa však exekúcia začala dôvodne a vymáha sa nielen zameškané výživné, bežné výživné, ale aj príslušenstvo pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a trov exekúcie. Z dôvodu úhrad pohľadávky
zameškaného výživného, by bolo možné celkom zastaviť exekúciu len v prípade, pokiaľ by povinný preukázal uhradenie pohľadávky ešte pred začatím exekučného konania, teda pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 23.1.2023 alebo v prípade, ak by oprávnený so zastavením exekúcie celkom súhlasil. Po začatí exekúcie by mohol zastaviť exekúciu súdny exekútor v zmysle § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade, ak by povinný podal žiadosť o odklad exekúcie v zmysle podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že pokiaľ právoplatným rozhodnutím súdu nebola vyživovacia povinnosť zrušená, povinnosť povinného plniť si ju naďalej trvá. Povinný bol zaviazaný na platenie výživného exekučným titulom a zároveň nepredložil súdu žiadne dôkazy, pre ktoré by bolo možné predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodov uvedených v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
20. Súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného je daný len vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak však nastane splnenie nároku oprávneného povinným po začatí exekučného konania, prípadne po začatí exekúcie, ako aj po vykázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie, ktoré môže byť považované za vymožené súdnym exekútorom, a ktoré môže spôsobiť reálne ukončenie exekúcie (t. j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku vrátane trov exekúcie, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Ak povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom (§ 29 ods. 6 Exekučného poriadku), prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (§ 29 ods. 10 Exekučného poriadku), prípadne z centrálneho registra exekúcií (§ 211a Exekučného poriadku). K zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu úhrady pohľadávky, resp. jej časti, až po začatí exekučného konania, tak ako v prejednávanej veci, nemôže dôjsť. Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu exekučného konania len v prípade úhrady vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie súdnemu exekútorovi, tak ako to vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie, pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nevydával.
21. Súd v tomto bode zároveň poukazuje na § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že je aj úlohou súdneho exekútora v rámci výkonu exekúcie vyhodnotiť, že či predmetné platby povinného mohli spôsobiť zánik vymáhaného nároku, a teda či mohli smerovať k ukončeniu exekúcie.
22. K tvrdeniu povinného o jeho neschopnosti splácať zvyšok dlžného výživného v prospech oprávnených pre dlhodobé zdravotné a tým spôsobené aj finančné problémy, súd konštatuje, že tvrdená nemajetnosť povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súd zároveň konštatuje, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Ak sa však počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
23. Na záver súd uvádza, že podaný návrh povinného na zníženie výživného (sp. zn. XXP/XXX/XXXX na Okresnom súde Galanta) nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by sa znížilo výživné a ktoré by malo vplyv na výšku vymáhaného nároku v súvislosti s predmetnou exekúciou. Súd však dodáva, že povinnému v budúcnosti, v prípade vzniku nových skutočností nič nebráni podať v poradí ďalší návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorých môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
29. Podľa § 199e veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhlášky“),ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávneným podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s ich zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávnených si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu vo výške 54,46 Eur. Súd spätným výpočtom na základe § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, zistil, že vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú v súlade s predmetným ustanovením. Súd vychádzajúc zo sumy istiny, ktorú tvorí zameškané výživné vo výške 1.560,- Eur aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky dospel k záveru, že odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, predstavuje sumu vo výške 35,68 Eur. Na základe toho sčítaním jednotlivých
položiek v rámci trov právneho zastúpenia dospel súd k sume vo výške 57,84 Eur (jeden úkon právnej služby vo výške 35,68 Eur + režijný paušál vo výške 12,52 Eur za rok 2023 + 20 % DPH). Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávneným priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávnených v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, spolu vo výške 54,46 Eur, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.
34. Povinný si neuplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o ňom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.