Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-111-2013.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/111/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom ako jeho starý otec: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y. X/X, XXXX B., N., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka - G. J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom G. W. XX/X/X, XXXX B., N. a otec - J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/X, za účasti starých rodičov maloletého dieťaťa: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y. X/X, XXXX B., N. a T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, W., o návrhu matky, starého otca maloletého dieťaťa a starej matky maloletého dieťaťa na úpravu výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a starej matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. júna 2012, č.k. 29P/37/2007-1455, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd s účinnosťou od 08.12.2004 do 10.10.2006 a s účinnosťou od 30.05.2007 do 18.07.2009 zveril maloletého Q. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný platiť naňho výživné za uvedené obdobie vo výške 59,75 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že zmeškané výživné za uvedenú dobu vo výške 2.175,49 eur, súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 61 eur, ktoré splátky je povinný poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd s účinnosťou od 31.08.2009 zveril maloletého Q. J., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca maloletého A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y. X/X, XXXX B., N. s tým, že tento je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný platiť výživné naňho v sume 60 eur mesačne a matka vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, ktoré výživné tak otec, ako aj matka sú povinní poukazovať k rukám starého otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za dobu od 31.08.2009 do 30.06.2012 u otca vo výške 1.981,94 eur a u matky vo výške 844,98 eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 55 eur a matke v mesačných splátkach po 24 eur, ktoré splátky sú povinní poukazovať starému otcovi maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd upravil styk matky s maloletým synom Q. a styk starej matky s maloletým Q. tak, že tieto sú oprávnené sa s maloletým stýkať každú nedeľu od 13.00 hodiny do 18.00 hodiny v prítomnosti starého otca maloletého v mieste bydliska starého otca maloletého, ktorý je povinný maloletého na tento styk pripraviť. Súd styk otca s maloletým synom Q. neupravil. O trovách konania súd rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Ďalej súd opravil výrok rozsudku v 3. odseku v časti zročné výživné za dobu od 31.08.2009 do 30.06.2012 tak, že tento znie: zročné výživné za dobu od 31.08.2009 do 31.05.2012.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 25 ods. 5, § 36 ods. 1, § 45 ods. 1, 2, 6,7 a 8, § 62 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý Q. bol v čase od podania návrhu na súd od 08.12.2004 do 10.10.2006, kedy bol podľa obsahu Žiadosti o poverenie opaterou, Magistrátu Viedeň, zo 16.10.2006, adresovanou Okresnému súdu Floridsdorf, Viedeň, matke odobratý a pridelený opatrovníckej rodine a opätovne bol v osobnej starostlivosti matky odo dňa 30.05.2007, kedy jej bol vrátený, podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a bol v jej starostlivosti do 18.07.2009, pretože dňa 19.07.2009 bol umiestnený do Detského domova R., o čom bolo rozhodnuté predbežným opatrením tunajšieho súdu, č.k. OPPOm/1/2009, zo dňa 20.07.2009 a táto skutočnosť vyplýva aj z oznámenia Detského domova K., R., z 06.08.2009, preto súd s účinnosťou od 08.12.2004 do 10.10.2006 a s účinnosťou od 30.05.2007 do 18.07.2009 zveril maloletého v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca, v zmysle §62 ods. 1,2, Zákona o rodine, vzhľadom na jeho priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie v rozpätí od 252,64 eur do 290,94 eur a aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi T. S., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 1.000,-Sk mesačne, v prepočte na menu euro 33,19 eur, na platenie výživného na maloletého syna Q. k rukám matky v sume 59,75 eur mesačne. Súd zároveň rozhodol aj o zmeškanom výživnom za uvedené obdobie zo strany otca, a to vo výške 2 852,58 eur, od ktorej sumy súd odpočítal zaplatené výživné otcom v sume 677,09 eur k rukám matky, takže zostalo nezaplatené zročné výživné v sume 2 175,49 eur, ktoré zročné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 61 eur, v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko maloletý Q. bol od 19.07.2009 do 30.08.2009 v starostlivosti Detského domova R. a dňa 31.08.2009 bol odovzdaný do starostlivosti starého otca A. J., súd s účinnosťou od 31.08.2009 zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca s tým, že tento ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rodine, pretože mal za to, že záujem maloletého Q. takúto úpravu vyžaduje, pretože maloletý Q. už na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu je od 31.08.2009 v starostlivosti starého otca, na ktorého je zvyknutý a súd ho vypočul aj na pojednávaní dňa 14.06.2012, kedy sa vyjadril, že by chcel zostať v starostlivosti starého otca, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že starý otec sa o maloletého riadne stará a takúto úpravu navrhol aj kolízny opatrovník a navrhol ju aj otec maloletého, pričom aj matka sa stotožnila s tým, že maloletý do doby, kým si na ňu zvykne po jej pravidelnom stretávaní sa s ním môže zostať v starostlivosti starého otca, na ktorého je zvyknutý a je zvyknutý aj na prostredie, v ktorom maloletý so starým otcom žije, preto súd mal za to, na základe vyjadrení rodičov maloletého, že týmto rodičia maloletého v zmysle § 35 Zákona o rodine prejavili súhlas s vysťahovaním sa maloletého do Rakúska, kde maloletý aj v súčasnosti so starým otcom žije a býva tam aj jeho matka, preto súd mal za to, že starý otec aj na základe uvedeného spĺňa v zmysle § 45 ods. 1, 2 Zákona o rodine predpoklady na zverenie mu maloletého do osobnej starostlivosti a súd vyhovel aj návrhu starého otca na určenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému Q. tak, že zaviazal v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine otca platením výživného na maloletého syna podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine vo výške 60 eur mesačne a matku v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vychádzajúc z vymeriavacieho základu otca v rokoch 2009 až 2012 v rozpätí od 290,94 eur do 296,46 eur, prihliadnuc aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi T. a vychádzal z dlhodobej nezamestnanosti matky, ktorej sa len v súčasnosti podarilo zamestnať, pričom jej príjem nie je ešte ustálený. Súd zároveň zaviazal rodičov na zaplatenie zročného výživného za uvedenú dobu tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, ktoré im povolil splácať v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku . Súd zároveň opravil v zmysle § 164 Občianskeho súdneho poriadku výrok rozsudku v uvedení doby po ktorú rodičom vznikla povinnosť zaplatiť zročné výživné k rukám starého otca maloletého ,pretože šlo o zrejmú chybu, pretože zročné výživné im vzniklo za dobu od 31.08.2009 do 31.05.2012, za ktorú dobu im bolo toto zročné výživné aj vypočítané, a nie tak, ako súd nesprávne uviedol vo výroku rozsudku, že sa jedná o zročné výživné za dobu od 31.08.2009 do 30.06.2012. Súd v zmysle uvedeného mal za to, že tak matka, ako aj stará matka maloletého v súčasnej dobe nespĺňajú predpoklady na zverenie im maloletého Q. do osobnej starostlivosti, preto ich návrhu nevyhovel. Súd v zmysle § 45 ods. 6 Zákona o rodine a § 25 ods. 5 Zákona o rodine, upravil aj styk maloletého s matkou a aj starou matkou maloletého tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, pretože na tomto styku sa nevedeli dohodnúť so starým otcom maloletého, pretože mal za to, že je v záujme maloletého, aby sa pravidelne stýkal so svojou matkou, aby sa prehlbovalo citové puto medzi nimi a
popri styku s ňou aby si vytvoril vzťah aj so starou matkou, s ktorou nebol v styku po dlhšiu dobu, pretože súd mal za to, že maloletý ma tak právo vytvoriť si vzťah k starému otcovi, s ktorým je dennodenne, ako aj vytvoriť si vzťah k starej matke, ktorá svojou láskou ho môže pri výchove tiež obohatiť, súd ale upravil tento styk tak, že bude realizovaný v prítomnosti starého otca, v ktorom má maloletý istotu a oporu, ktorý môže zamedziť aj tomu, aby dieťa bolo v kontakte tak s matkou ako aj starom matkou, pokiaľ by tieto boli pod vplyvom omamných látok, kedy by mohlo dôjsť k ohrozeniu maloletého. Súd neupravil styk otca s maloletým, pretože tento sa na výkone tohto práva vie dohodnúť so starým otcom maloletého. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie matka a stará matka maloletého, ktoré s napadnutým rozsudkom nesúhlasili, pričom stará matka navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Stará matka v odôvodnení svojho odvolania uviedla, že maloletý už 8 rokov nemá určené výživné súdom, pričom matka maloletého doteraz vychovávala a mal by jej byť vrátený späť. Poukázala tiež na to, že maloletý nosí silné okuliare.
K odvolaniu starej matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že starý otec sa o maloletého dlhodobo (od 31.08.2009) riadne stará, je to obojstranný, veľmi silný citový vzťah, čo bolo zjavné aj na pojednávaniach, kde sa starý otec dostavil aj s dieťaťom, dokonca sa maloletý v rámci výsluchu sám vyjadril, že by chcel zostať v starostlivosti starého otca.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania matky a starej matky maloletého nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 29P/37/2007 je zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti starého otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach, ako aj v časti bežného, zročného výživného a úpravu styku.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje.
Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby (§ 45 Zákona o rodine) je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov. Táto forma náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými formami náhradnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti má uprednostniť predovšetkým príbuzného dieťaťa za predpokladu, že spĺňa predpoklady požadované zákonom.
Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa, že je dôvodné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti starého otca, keď uvedené je jednoznačne na prospech maloletému, pričom s takýmto opatrením vyjadril jednoznačne súhlas i kolízny opatrovník a aj maloletý sa pri vypočutí vyjadril tak, že chce zostať v starostlivosti starého otca, v ktorej sa i fakticky už dlhší čas nachádza a ktorý dostatočným spôsobom zabezpečuje starostlivosť o dieťa.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami starej matky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktoré žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.