Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozhodnutie_4C-260-2013.pdf
PDF · 71.57 KB
Case nature
Subarea
4C/260/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľky: U. V., K.. XX. XX. XXXX, O. J. Q., B. XXX/XXA, Š. R. W., proti odporcom 1./ X. V., K.. XX. XX. XXXX, O. J. Q., Z. XXX/X, Š. R. W., 2./ Q.. U. V., K.. XX. XX. XXXX, O. J. Q., B. XXX/XXA, Š. R. W., zastúpený kolíznym opatrovníkom Ú. V., W. B. U. Y. J. Q., v konaní o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca 1./ X. V., K.. XX. XX. XXXX n i e j e otcom maloletého odporcu 2./ U. V., K.. XX. XX. XXXX z matky U. V., K.. XX. XX. XXXX.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 18. 12. 2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca 1./ nie je otcom mal. odporcu 2./ z matky U. V., K.. XX. XX. XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom 1./ uzavreli manželstvo XX. XX. XXXX, ktoré manželstvo bolo rozvedené dňa 16. 04. 2011. Už rok pred rozvodovým konaním s manželom nežila v spoločnej domácnosti, mala priateľa F. V., s ktorým žije doteraz v spoločnej domácnosti. Z pohlavného styku, ktorý udržiavajú od roku 2010 sa im narodil maloletý odporca 2./. Odporca 1./ nemôže byť biologickým otcom maloletého odporcu 2./.
Súd podľa ust. § 101 ods.2 Obč.súd.por. konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu 1./, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že s odporcom 1./ majú dve deti pochádzajúce z manželstva. V čase konania o rozvod s odporcom 1./ bola tehotná s F. V., ktorý je jej druh. S druhom má ešte maloletú K. V., K.. XX. XX. XXXX. Toho času je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri deti.
Odporca 1./ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 21. 01. 2014 uviedol, že nie je biologickým otcom dieťaťa.
Kolízna opatrovníčka maloletého odporcu 2./ so zapretím otcovstva súhlasila, nakoľko je v záujme dieťaťa, aby v rodnom liste malo zapísaného svojho biologického otca.
Svedok F. V. uviedol, že je biologickým otcom maloletého odporcu 2./, otcovstvo k nemu uznáva. S navrhovateľkou žijú v družskom vzťahu, z ktorého sa im okrem maloletého odporcu 2./ narodila maloletá K.. V čase rozhodnom pre splodenie maloletého U. mal pohlavné styky s navrhovateľkou len on.
Súd v rámci vykonaného dokazovania oboznámil sa s obsahom listín založených v spise a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 7C/47/2011.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:
Súd mal za preukázané, že navrhovateľka a odporca 1./ uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v J. Q., ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/47/2011-28 zo dňa 29. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. 04. 2011, ktorým súd zároveň schválil dohodu účastníkov o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému S. a S. V. tak, že maloletého S. V., K.. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, maloletú S. V., K.. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a každého z rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou minimálneho výživného. Do zápisnice v konaní o rozvod manželstva dňa 29. 03. 2011 obaja účastníci konania potvrdili, že nežijú v spoločnej domácnosti jeden a pol roka, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s iným partnerom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že biologickým otcom maloletého odporcu 1./ je druh navrhovateľky F. V., ktorý otcovstvo uznal do zápisnice dňa 22. 01. 2014.
Podľa ust. § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 88 ods.2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Podľa ust. § 89 Zákona o rodine ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína sa trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Nakoľko sa maloletý odporca 2./ narodil dňa XX. XX. XXXX prvá domnienka otcovstva k maloletému svedčila bývalému manželovi navrhovateľky t.j. odporcovi 1./. Navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva do troch rokov od narodenia dieťaťa podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca 1./ nie je otcom maloletého odporcu 2./, nakoľko v čase rozhodnom pre jeho splodenie sa s matkou dieťaťa intímne nestýkal. Navrhovateľka označila za biologického otca F. V., s ktorým žije v spoločnej domácnosti už viac ako tri roky a z ktorého družského vzťahu sa im narodila aj maloletá K. V., K.. XX. XX. XXXX, ktorý otcovstvo k maloletému odporcovi 2./ uznal. Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Súd navrhovateľke ako úspešnej účastnícke podľa ust. § 142 ods.1 Obč.súd.por. náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si trovy konania neuplatnila žiadne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.