Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-179-2013.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/179/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Ing. E. Y., bytom V., E. R. XXXX/XX, prechodne V., J. J. XX, proti odporkyni: Ing. H. C., bytom R., L. X, zastúpená advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/9/2009-688 zo dňa 25. marca 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v k.ú. P. X. J., zapísaným na Správe katastra Trnava na LV č. XXX ako parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX. Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne a uložil jej povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 35.840,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách konania štátu bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutkovo rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, obaja majú záujem na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva. Účastníci nedospeli k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto je príslušný na zrušenie a vyporiadanie súd. Účastníci nedospeli ani počas konania k dohode o rozdelení nehnuteľností, každý z účastníkov mal vlastné predstavy. Navrhovateľ mal v prevažnej miere záujem o nezastavanú časť nehnuteľnosti. Z vykonaného znaleckého dokazovania bolo preukázané, že rozdelenie vecí by bolo uskutočniteľné iba stavebnými úpravami, ktoré by si vyžadovali náklady spolu v sume 5.695,- eur. Ani jeden zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť finančné prostriedky na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav. Predstavy účastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením boli rozdielne, súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. Vec prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá je vlastníčkou väčšinového spoluvlastníckeho podielu. Odporkyňa výslovne uviedla, že má záujem o nadobudnutie celej nehnuteľnosti. Prikázanie do jej výlučného vlastníctva je aj v súlade s účelným využitím nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa zároveň
odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi cenu jeho spoluvlastníckeho podielu, teda 2/5 hodnoty nehnuteľností, pričom vychádzal z ocenenia znaleckým posudkom. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa prihliadal na veľkosť podielov účastníkov a na účelné využitie veci. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vydal rozsudok, ktorým zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov, prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne rodinný dom postavený na pozemku č. XXX, pozemky parc. č. XXX a XXX, do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal pozemok parc. č. XXX. V prípade, ak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nezmení, žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ napáda rozsudok súdu prvého stupňa i v časti trov konania a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v tejto časti a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov súdneho poplatku z návrhu na začatie súdneho konania podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ako aj za podané odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách dovolacieho konania a navrhoval posúdiť náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa v dovolacom konaní. Navrhovateľ
ďalej v odvolaní rozoberal odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a komentoval ho. Poukázal na znalecký posudok, ktorý dal vyhotoviť a v ktorom znalec Ing. Wágner dospel k záveru, že pozemky sú reálne deliteľné a dajú sa reálne rozdeliť podľa podmienok reálnej deľby medzi účastníkov sporu v pomere ich spoluvlastníckych podielov. Znalec navrhol dve alternatívy, z ktorých preferuje alternatívu, že odporkyni bude pridelený pozemok č. XXX a tento bude územne prepojený s pozemkom parc. č. XXX, ktorý má odporkyňa v BSM s manželom. Odporkyňa tak bude môcť využívať celý rodinný dom súp. č. XXXX, ktorý je považovaný za nedeliteľný tak, ako doteraz. Navrhovateľ týmto riešením získa do vlastníctva pozemok parc. č. XXX, ktorý využíval a v súlade s územným plánom obce ho chce použiť na výstavbu rodinného domu.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. K časti odvolaniu proti trovám konania uviedla, že nezavinila, že muselo prebehnúť dovolacie konanie, preto by nemala byť zaviazaná na úhradu trov tohto konania. Podstatný rozdiel medzi znaleckými posudkami vypracovanými Ing. Tiborom Škripcom a Ing. Romanom Wágnerom je v tom, že Okresný súd v Trnave predložil Ing. Škripcovi celý súdny spis na vypracovanie znaleckého posudku. Tento mohol objektívne zohľadniť všetky varianty riešenia rozdelenia nehnuteľností. Ing. Wágner mal len informácie od navrhovateľa pri vypracovávaní znaleckého posudku, preto tento znalecký posudok nemôže byť objektívny. Pred podaním návrhu na súd odporkyňa dala vypracovať geometrický plán autorizovanému geodetovi a kartografovi. Na základe tohto plánu navrhovala, aby došlo k rozdeleniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva zákon uvádza hľadisko veľkosti podielov a účelného využitia veci. Tieto nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých by malo byť vo veci rozhodnuté, sú však jediné uvedené v zákone. Z toho dôvodu sú aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadať v takom poradí, v akom sú uvedené. Odporkyňa ako spoluvlastníčka s väčším podielom na vyporiadavaných nehnuteľnostiach, s užšími väzbami na predmetné nehnuteľnosti vzhľadom na ich dlhoročné intenzívne užívanie a obhospodarovanie, ako aj na úzke rodinné väzby s majiteľmi susediacich pozemkov, je ochotná vyplatiť navrhovateľovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu dokonca vo veľmi výhodnej hodnote bez ohľadu na znalcom stanovenú hodnotu a takýmto spôsobom prispieť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Odvolanie navrhovateľa považovala za neopodstatnené a navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212
ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1 a 2. O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
Najprirodzenejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu.
Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. KZ). Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
V preskúmavanom prípade neboli splnené podmienky na reálne rozdelenie nehnuteľností, patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Reálnym rozdelením by nevznikli samostatné nehnuteľnosti v právnom zmysle, najmä stavba sa nedala reálne rozdeliť tak, aby každý zo spoluvlastníkov dostal bez akejkoľvek stavebnej úpravy do vlastníctva a do užívania časť nehnuteľnosti, spĺňajúcej znaky samostatnej veci. Účastníci konania neboli ochotní platiť náklady na stavebné úpravy v prípade reálneho rozdelenia stavby. Z toho dôvodu súd prvého stupňa správne pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi tohto konania, ktorým je prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Pri takomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba prihliadať najmä na splnenie dvoch podmienok, a to veľkosť podielov a účelné využitie nehnuteľnosti. Odporkyňa vlastnila predmetné nehnuteľnosti v podiele 3/5, kým navrhovateľ mal podiel 2/5. Taktiež bolo preukázané, že nehnuteľnosti využívala aktívne odporkyňa pred začatím tohto sporu i v priebehu sporu, čo navrhovateľ nepopieral. Súd prvého stupňa teda správne postupoval, keď rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov tohto konania a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne,
pričom odporkyňu zaviazal vyplatiť hodnotu podielu navrhovateľa.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
K námietke navrhovateľa o náhrade trov konania na súdoch jednotlivých stupňov je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne postupoval, že s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. nepriznal žiadnemu náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že konanie vo veci bolo v záujme oboch účastníkov ako podielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností, keď medzi nimi nebola možné dohoda o vyporiadaní nehnuteľností. Nie je rozhodné, ktorý zo spoluvlastníkov požiadal súd o rozhodnutie.
V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému odvolateľovi (navrhovateľovi). Keďže právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom podľa ustan. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila a podľa obsahu spisu jej žiadne okrem trov právneho zastúpenia nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.