Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-247-2011.pdf
PDF · 77.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3Er/247/2011
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti povinnému Š. V., L.. XX. XX. XXXX, J. P., C. Č.. XXX/XXX, o vymoženie 1 049,96 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod sp. zn. EX 4007/2011, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného, doručené súdnemu exekútorovi dňa 19. 06. 2013, proti ďalším trovám exekúcie, vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 4007/2011, z a m i e t a.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie, vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 4007/2011, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 022224 zo dňa 08. 04. 2011 poveril Okresný súd Revúca súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému vo výške 1 049,96 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice u súdneho exekútora dňa 29. 03. 2011. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Revúca č. k. 6Ro/350/2010-16 zo dňa 08. 04. 2011.
Dňa 27. 06. 2013 bolo Okresnému súdu Revúca prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie povinného zo dňa 17. 06. 2013, označené ako "Námietka voči ďalším trovám exekúcie," adresované súdnemu exekútorovi, v ktorom povinný uviedol, že v zákonom stanovenom čase troch dní podáva námietku proti ďalšiemu navýšeniu trov exekúcie ohľadom výdavkov na korešpondenciu. Vo svojom podaní zároveň uviedol, že súdny exekútor mu zablokoval osobný účet, pričom mu nenechal ani životné minimum, na ktoré má zo zákona právo, a keďže nemal z čoho žiť a vyplatiť účty, bol nútený so súdnym exekútorom podpísať dohodu o splátkovom kalendári. napokon poukázal na zákonnú povinnosť súdneho exekútora vyplývajúcu z ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Výzvou zo dňa 16. 07. 2013, ktorá bola povinnému doručená dňa 19. 07. 2013, Okresný súd Revúca vyzval povinného na upresnenie a preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v jeho podaní zo dňa 17. 06. 2013. Na základe uvedenej výzvy bola Okresnému súdu Revúca dňa 07. 08. 2013 doručená odpoveď povinného, v ktorej povinný podrobne opísal priebeh exekučného konania, vedeného proti nemu v danej veci. V súvislosti s ním povinný vyslovil pochybnosti o výške vymáhanej pohľadávky, vrátane trov konania. Vo vzťahu k samotnej vymáhanej pohľadávke poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že
došlo k odstúpeniu od zmluvy, dlh mu rátali až do augusta. Záverom povinný vyjadril presvedčenie, že ním uvedené skutočnosti sú postačujúce na zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/193 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. 2 O. s. p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 O. s. p. podanie povinného zo dňa 17. 06. 2013 posúdil, aj v kontexte odpovede povinného zo dňa 01. 08. 2013, doručenej Okresnému súdu Revúca dňa 07. 08. 2013, ako námietky proti ďalším trovám exekúcie aj ako návrh na zastavenie exekúcie.
Uznesením č. k. 3Er/247/2011-42 zo dňa 09. 12. 2013 Okresný súd Revúca námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie aj návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach odvolanie nie je v zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku prípustné. Nakoľko z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva, že by odvolanie bolo prípustné proti uzneseniu, ktorým sa návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nie je odvolanie, vychádzajúc z ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p., prípustné ani proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.
Proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/247/2011-42 zo dňa 09. 12. 2013 podal povinný v zákonnej lehote odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti predmetnému uzneseniu, proti ktorému Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa, bolo podané odvolanie zo strany povinného. Na základe tejto skutočnosti sa predmetné uznesenie zrušilo a súd znova preskúmal námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie, ako aj návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok v platnom znení), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243b ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Nakoľko predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 29. 03. 2011, t.j. pred 01. novembrom 2013, súd v zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení rozhodoval vo veci podľa znenia Exekučného poriadku platného do 31. 10. 2013.
Za účelom preskúmania dôvodnosti podania povinného súd vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu EX 4007/2011. Zo spisu súdneho exekútora EX 4007/2011 súd zistil, že dňa 30. 05. 2013 súdny exekútor vydal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 14. 06. 2011. Dňa 18. 06. 2013 podal povinný na pošte námietky proti ďalším trovám exekúcie zo dňa 17. 06. 2013, ktoré zaslal súdnemu exekútorovi.
Podľa § 202 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len Exekučný poriadok), ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
V zmysle citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku lehota na podanie námietok proti ďalším trovám exekúcie je trojdňová a plynie od doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Nakoľko uvedená lehota je procesnou lehotou, je postačujúce, ak povinný podá námietky proti ďalším trovám exekúcie v posledný deň uvedenej lehoty na orgáne, ktorý je povinný ich doručiť. Zo spisu mal súd preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o ďalších trovách exekúcie doručené dňa 14. 06. 2013, čo je potvrdené jeho podpisom na doručenke. Lehota na podanie námietok povinnému začala plynúť dňa 15. 06. 2013. Posledný deň na podanie námietok proti ďalším trovám exekúcie bol 17. 06. 2013. Námietky, ktoré boli na exekútorský úrad doručené dňa 19. 06. 2013, povinný podal na pošte dňa 18. 06. 2013, čo vyplýva z pečiatky na poštovej obálke, v ktorej boli tieto námietky doručené súdnemu exekútorovi. Z uvedeného je zrejmé, že povinný podal námietky po zákonnej lehote.
Nakoľko z uvedeného vyplýva, že povinný podal námietky proti ďalším trovám exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 3 dní na podanie námietok proti ďalším trovám exekúcie, súd jeho námietky proti ďalším trovám exekúcie ako oneskorene podané zamietol.
Keďže súd posúdil podanie povinného zo dňa 17. 06. 2013 v spojení s jeho podaním zo dňa 01. 08. 2013 aj ako návrh na zastavenie exekúcie, v ďalšom konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Súd uvádza, že citované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že exekúciu možno zastaviť len v zákonom ustanovených prípadoch, pričom súd tak môže urobiť na návrh alebo aj bez návrhu. Súd skúmal skutočnosti uvedené v návrhu povinného na zastavenie exekúcie a po preštudovaní príslušného spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky na zastavenie predmetnej exekúcie splnené. Povinný vo svojom návrhu netvrdil žiadne skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto predmetnú exekúciu nie je možné zastaviť. Ak mal povinný námietky voči povinnosti, ktorá mu bola uložená exekučným titulom
- predmetným platobným rozkazom Okresného súdu Revúca, mal možnosť proti tomuto platobnému rozkazu podať odpor, o čom bol v platobnom rozkaze riadne poučený. Nakoľko tak povinný neurobil, stal sa predmetný platobný rozkaz právoplatným a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľným. Z uvedeného vyplýva, že naďalej existuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého možno exekúciu vykonať.
V danej veci povinný v návrhu na zastavenie exekúcie iba vyslovil pochybnosti o zákonnosti postupu súdneho exekútora pri vymáhaní predmetnej pohľadávky. Súd preštudoval spis súdneho exekútora EX 4007/2011 a na základe jeho obsahu ako aj vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 01. 08. 2013, doručeného Okresnému súdu Revúca dňa 07. 08. 2013, dospel k záveru, že súdny exekútor postupoval pri vykonávaní predmetnej exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku.
Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ by povinný chcel návrh na zastavenie exekúcie odôvodniť svojou zlou finančnou situáciou, táto nie je vo všeobecnosti dôvodom na zastavenie exekúcie. Muselo by ísť o takú situáciu, keď majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a povinný by túto skutočnosť preukázal. Majetkové pomery povinného budú predmetom preskúmavania súdnym exekútorom v rámci exekúcie. Pokiaľ by povinný bol nemajetný, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, pokiaľ súdny exekútor dôsledne nepreskúma majetkové pomery povinného, nakoľko exekučný súd činnosť súdneho exekútora nenahrádza.
Z uvedeného vyplýva, že dôvody, ktoré uvádza povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, nie je možné subsumovať pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, a teda návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.