Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoPr-6-2013.pdf
PDF · 100.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky Bc. K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad H., U. XXX, zast. JUDr. Jánom Paučom, advokátom, AK so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej č. 6, proti odporcovi Nemocnice a polikliniky n. o., so sídlom Bratislava Záhradnícka č. 46 Bratislava, IČO: 36 077 992, zast. Soukeník - Štrpka, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č. k. 9Cpr/2/2012 - 80, zo dňa 02. 04. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Pauču, advokáta so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej č. 6, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že výpoveď odporcu daná navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 30. 03. 2012 je neplatná a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 424,90 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Pauču v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd skúmal pri posudzovaní návrhu navrhovateľky, či realizovaná organizačná zmena zo strany odporcu na základe ktorej sa stala nadbytočnou, bola realizovaná dôvodne. Keďže samotné rozhodnutie o organizačnej zmene uvádza, že táto je realizovaná odporcom ako zamestnávateľom s účinnosťou odo dňa 28. 03. 2012 do dňa 30. 06. 2012, teda na dobu určitú troch mesiacov a výpoveď odporcu bola navrhovateľke doručovaná dňa 30. 03. 2012 s tým, že zákonná výpovedná doba uplynie dňom 30. 06. 2012, čo je deň ukončenia vyhlásenej organizačnej zmeny, takto realizovaná a vyhlásená organizačná zmena podľa jeho názoru navodzuje dojem účelovosti. Tento dojem je umocnený tým, že len zamestnanci, ktorí vyjadrili nesúhlas a súčasne odmietli dohody o zmene pôvodne dohodnutých pracovných podmienok, boli postihnutí výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Skutočnosti uvádzané odporcom ako dôvod výpovede z pracovného pomeru, t. j. nadbytočnosť, v konaní odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, jeho tvrdenia sú neurčité. Nepreukázal vykonanie samotnej organizačnej zmeny na pracovnej pozícii zdravotná sestra a pôrodná asistentka v danej nemocnici. Preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal ho zmeniť tak, že návrh navrhovateľky bude zamietnutý a navrhovateľka bude zaviazaná nahradiť mu trovy konania. Poukázal na to, že ukončil pracovný pomer s navrhovateľku v súlade so všetkými ustanoveniami Zákonníka práce, najmä s ust. § 63 Zákonníka práce. Rozhodol Rozhodnutím o vykonaní organizačnej zmeny v kategórii sestra - pôrodná asistentka. Navrhovateľka vykonávala u neho prácu na pracovnej pozícii sestra. Bola zamestnankyňou v kategórii dotknutej organizačnou zmenou a v dôsledku prijatia Rozhodnutia, sa pre neho stala nadbytočnou, t. j. existuje príčinná súvislosť medzi ukončením pracovného pomeru s navrhovateľkou a rozhodnutím. Výpoveď daná navrhovateľke spĺňa všetky formálne požiadavky Zákonníka práce.
Organizačná zmena u odporcu, v dôsledku ktorej došlo k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou, nebola účelová, ale bola dôsledkom prebytku zamestnancov v pracovnej kategórii sestra - pôrodná asistentka, pričom organizačná zmena mala vplyv na všetkých zamestnancov v danej kategórii. Organizačná zmena bola vykonaná na základe predchádzajúceho posúdenia pracovnej vyťaženosti jednotlivých sestier, ako aj analýzy pracovných činností, ktoré vykonávajú zamestnanci v jednotlivých pracovných kategóriách. Okresný súd v rozsudku odkazuje na skutočnosti, ktoré neboli v konaní dostatočne navrhovateľkou preukázané, pokiaľ tvrdila, ako aj jej právny zástupca, že nebola nadbytočnou zamestnankyňou, a to aj z dôvodu, že vzhľadom na osobitnú povahu odporcu, resp. na povahu práce vykonávanú jeho zamestnancami, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi, počty jednotlivých zamestnancov v jednotlivých pracovných kategóriách sú stanovené právnymi predpismi, konkrétne Výnosom Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008 - OL zo dňa 10. 09. 2008 o minimálnych mzdových požiadavkách na personálne zabezpečenie, materiálno technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (ďalej len Výnos). V zmysle bodu 1 oddielu 2 Výnosu minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení zdravotníckymi pracovníkmi v povolaniach sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, zdravotnícky asistent alebo sanitár sú určené ako počet pacientov na lôžku, pripadajúcich na jedného zdravotníckeho pracovníka v uvedených povolaniach na jednotlivé oddelenia ústavných zariadení. V zmysle bodu 2 oddielu 2 počet pacientov na lôžku na jedného zdravotníckeho pracovníka v povolaniach sestra, zdravotnícky asistent, alebo sanitár je uvedený v tabuľke č. 6. Ak sa počet pacientov na každú jednu sestru, na každého jedného zdravotníckeho asistenta alebo sanitára v každej zmene zvýši o troch pacientov, ústavné zariadenie zabezpečí ďalšiu sestru, ďalšieho zdravotníckeho asistenta alebo sanitára. Z celkového počtu sestier na každom oddelení je v každej zmene najmenej jedna sestra s príslušným profesijným titulom podľa tabuľky č. 13. Z uvedeného je zrejmé, že Výnos nepredpisuje minimálny počet zamestnancov na jedno vytvorené lôžko, ale predpisuje minimálny počet zamestnancov na počet pacientov, ktorí sa reálne na lôžku nachádzajú. Odporca ešte pred vykonaním organizačnej zmeny dospel k záveru, že zamestnáva omnoho vyšší počet sestier, ako je v zmysle Výnosu pri reálnej využiteľnosti jednotlivých lôžok povinný. Uvedenú analýzu robil na základe vyťaženosti jednotlivých lôžok za rok 2011, kde zistil, že bolo využívaných v priemere 21,69 lôžok, pričom bolo zriadených 31. Vzhľadom na to potreboval len 9 sestier, pričom ich zamestnával vyšší počet. Za obdobie január a február roku 2012 bol reálny počet hospitalizovaných pacientov v priemere 20,10 denne, na neurologickom oddelení bol počet vytvorených lôžok 31. Odporca potreboval 6 sestier. Vzhľadom na to, že zamestnával v danom čase, teda pred vyhlásením organizačnej zmeny a pred vydaním Rozhodnutia až 14 sestier na neurologickom oddelení, pričom však potreboval sestier 6, je nespochybniteľná opodstatnenosť a dôvodnosť organizačnej zmeny. Táto zmena sa dotkla každého jedného zamestnanca v pracovnej kategórii sestra - pôrodná asistentka, keďže došlo k zníženiu ich pracovných úväzkov.
Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu. Odvolanie odporcu považuje za scestné, nemajúce oporu v skutku, ani v zákone. Podal ho v snahe obísť zákon a zakryť vlastné pochybenia pri skončení pracovného pomeru. Zo žaloby je jednoznačné, čoho sa domáhala a čo považovala za potrebné uviesť k úspešnosti neplatnosti výpovede z organizačných dôvodov. Odporcom bola porušená zásada vyplývajúca z čl. 1 základných zásad Zákonníka práce, ako aj čl. 2 z ktorého vyplýva, že výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Tieto skutočnosti vyhodnotil aj okresný súd. Je nepochybné, že odporca nekonal v súlade s Ústavou SR, ako aj Dohovorom medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z 22. 06. 1982, ktorú medzinárodnú zmluvu ratifikovala i Slovenská republika. Výpoveď zo strany zamestnávateľa jej bola daná ihneď po tom, čo ona a ďalšie
dve spoluzamestnankyne odmietli podpísať Dohodu o zmene pracovných podmienok, podľa ktorej, mala vykonávať funkčné zaradenie zdravotnej sestry na 0,35 úväzku a administratívnu prácu na 0,65 úväzku. Tento právny akt (zmena pracovnej zmluvy) zo strany odporcu smeroval jednoznačne k obídeniu zákona č. 62/2012 Z. z. upravujúceho minimálne mzdové nároky sestier a Vyhlášky MZ SR čiastka 32,57 Výnos č. 44 z 02. 10. 2008. Ak odporca tvrdí, že práve tento návrh na zmenu úväzku je možno považovať za ponuku, považuje to za naprosto neférové konanie z jeho strany. Túto argumentáciu použil až v priebehu samotného konania. V skutočnosti jej žiadnu ponuku nedal, nezmienil sa o nej ani v samotnej výpovedi. Sám štatutárny zástupca odporcu Ing. Kubáň vo výsluchu uviedol, že realizoval organizačnú zmenu, ktorá spočívala vo zvýšení efektívnosti práce, aby dodržal zákon o platobných pomeroch zdravotných sestier. Zároveň, ale na otázku sudcu uviedol: „u odporcu nedošlo pred organizačnou zmenou k žiadnej zmene jeho úloh, k žiadnej zmene technického vybavenia, ale dôvodom pre organizačnú zmenu a zníženie stavu zamestnancov sa stala efektivita práce“. Na oddelení, kde bola zaradená, nedošlo k žiadnej zmene v technickom vybavení, ani k žiadnej zmene v súvislosti s počtom lôžok a práce. Podľa doložených popisov pracovné činnosti, ktoré sú založené v súdnom spise, mala vykonávať tam u vedené pracovné činnosti, ako sestra pri lôžku s úväzkom 0,35 a s úväzkom 0,65 mala vykonávať zaradenie manažér pacienta. Z popisu pracovnej činnosti manažér pacienta vyplývajú aj tie povinnosti, ktoré nemôže vykonávať administratívna sila, ale skutočne kvalifikovaná sestra s príslušným vzdelaním, ak napríklad ide o edukáciu pacienta, presadenie orientácie na pacienta, odovzdávanie a preberanie služieb a podobne.
O úmysle odporcu smerujúcom k obídeniu zákona a to Vyhlášky MZ SR zo dňa 02. 06. 2006 č. 364/2005 Z. z. svedčí tá skutočnosť, že v tomto predpise nie je nikde zmienka o manažérovi pacienta, ide o vymyslenú funkciu. Z Výnosu vyplýva, že ide o minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a teda nie maximálne zabezpečenie ako uvádza odporca. Podľa § 4 sú ústavné zariadenia povinné tieto minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie splniť najneskôr do 31. 12. 2011. Nejde teda o samovoľné rozhodnutie zdravotníckej organizácie. Z oddielu 2 je zrejmé, koľko pacientov pripadá na jedného zdravotníckeho pracovníka, zdravotného asistenta alebo sanitára. Podľa bodu 11 v povolaní sestra musí byť v počte sestier uvedených v tabuľkách č. 6 až 8 najviac jedno miesto vedúcej sestry oddelenia. Podľa bodu 13 musí byť na oddelení s počtom 25 a viac lôžok najviac jedno sesterské miesto manažérky pre dennú zmenu, aj na pôrodníckom oddelení najviac jedno miesto pôrodnej asistentky
- manažérky pre dennú zmenu, to platí aj pre operačnú sálu, ak je organizovaná ako samostatné oddelenie. Z uvedeného je nesporné, že kvalifikovanú zdravotnú sestru nie je možné zamieňať s administratívnou silou, či manažérom pacienta, pretože takáto funkcia nie je uvedená v právnych predpisoch. Odporca na pokyn súdu predložil tabuľky jednotlivých oddelení nemocnice, avšak tieto neboli ani presné, ani úplné. K veci doložila aktuálny stav na oddelení k 31. 03. 2012 a k 01. 07. 2012, z ktorého je jednoznačné, že nedošlo k zníženiu počtu sestier, kde je vyznačená vedúca sestra oddelenia, sestra manažér dennej zmeny a podobne. Okrem toho na každom oddelení existuje dokumentačná sestra, ktorá sa zo svojej pracovnej pozície stará o existujúcu dokumentáciu, Nebolo im známe, koľko hodín v akej dobe majú vykonávať starostlivosť o pacienta a tzv. manažéra pacienta. Napokon táto tzv. organizačná zmena bola účelovo uskutočnená po dobu výpovednej lehoty, čo sa rozhodne prieči dobrým mravom.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Ust. § 219 ods. 2 O. s. p. umožňuje v prípade, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, obmedziť sa v odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd sa celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a len na doplnenie dôvodov rozhodnutia dodáva.
Navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti výpovede, ktorá jej bola daná odporcom ako zamestnávateľom dňa 30. 03. 2012 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.). Z obsahu výpovede vyplýva, že jej zamestnávateľ dal výpoveď preto, lebo cit.: „v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v pracovnej kategórii sestra a pôrodná asistentka, na základe rozhodnutia
o organizačnej zmene zo dňa 28. 03. 2012 s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v danej kategórii vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom, Nemocnice a polikliniky, n. o., dáva ako zamestnávateľ výpoveď, a to z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnávateľ nemá pre Vás ako zamestnanca inú vhodnú prácu v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Preto nie je možné Vás ďalej zamestnávať v pracovnom pomere, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Pracovný pomer s Vami skoční uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, t. j. 30. 06. 2012, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede“.
Z rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28. 036. 2012 vyplýva, že riaditeľ Nemocnice a polikliniky, n. o., Záhradnícka 46, Bratislava vyhlásil s poukazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce organizačnú zmenu v pracovnej kategórii sestra a pôrodná asistentka vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom, Nemocnice a polikliniky, n. o.: „účelom organizačnej zmeny je racionalizácia práce, zabezpečenie efektívnosti práce znížením počtu zamestnancov, n. o., v pracovnej kategórii sestra a pôrodná asistentka z dôvodu ich nadbytočnosti.“ Organizačnú zmenu vyhlásil s účinnosťou od 28. 03. 2012 do 30. 06. 2012.
Navrhovateľka tvrdí, že k výpovedi, ktorá jej bola daná, viedla odporcu snaha obísť predpis č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a tá skutočnosť, že odmietla podpísať Dohodu o zmene pracovných podmienok týkajúcu sa druhu práce a mzdy zamestnancov s účinnosťou od 01. 04. 2012, ktorej cieľom bolo, aby odporca nemusel platiť mzdu, ktorá jej na základe tohto predpisu prináležala. Tvrdí, že u odporcu nedošlo ku zmene úloh organizácie, k zmene technického vybavenia alebo iných organizačných zmien v dôsledku ktorých sa stala nadbytočnou a nie je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami.
Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.
Okresný súd v danej veci správne aplikujúc ust. § 61 ods. 1, 2 ako aj § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce po vykonanom dokazovaní zaujal správny právny záver, že odporca nepreukázal, že by sa bola stala navrhovateľka pre neho nadbytočnou, nepreukázal vykonanie samotnej organizačnej zmeny na pracovnej pozícii zdravotná sestra a pôrodná asistentka v Nemocnici v Žiari nad Hronom.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že odporca nepreukázal, že by sa bola navrhovateľka stala v dôsledku jeho rozhodnutia o organizačnej zmene nadbytočná. Nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách sa môže stať len taký zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena týka.
Okresný súd správne vyhodnotil, že organizačná zmena prijatá rozhodnutím zamestnávateľa, teda odporcu, navodzuje dojem účelovosti, keďže bola prijatá len na dobu troch mesiacov, a to do skončenia plynutia výpovednej lehoty u navrhovateľky, ako aj ďalších dvoch pracovníčok - sestier, ktoré odmietli podpísať dohodu o zmene pracovných podmienok. Zo Zborníka III (S.122) vyplýva, že „organizačné zmeny musia mať trvalý a nie len prechodný charakter“. Z predloženej organizačnej štruktúry zamestnancov neurologického oddelenia, ktorú predložil odporca s určením počtu zamestnancov na jednotlivých pracovných pozíciách pred organizačnou zmenou ku dňu 29. 02. 2012, a to organizačnej zmene ku dňu 31. 07. 2012 vyplýva, že na neurologickom oddelení bol spolu počet zamestnancov 31, úväzok spolu sestra 14, medzi ktorými bola aj navrhovateľka. Po organizačnej zmene bol spolu počet zamestnancov 29, počet zamestnancov v kategórii sestra/manažér pacienta úväzok spolu sestra 5,85, úväzok spolu manažér pacienta 4,15. V súvislosti s touto organizačnou zmenou došlo k zníženiu počtu zamestnancov, z ktorých jedna podľa tvrdenia navrhovateľky odišla do dôchodku a znížil sa počet zamestnancov, teda sestier o navrhovateľku. Ostatné jej kolegyne zostali pracovať vo funkcii
sestra/manažér pacienta, pretože podpísali dohodu o zmene pracovných podmienok. V konaní nebolo preukázané, že by bolo došlo k zrušeniu miest - pracovných pozícií sestra u odporcu, len účelovo došlo k zmene týždenného úväzku sestier. Keďže navrhovateľka odmietla túto dohodu podpísať, tá skutočnosť, že sestry ktoré ju podpísali zostali pracovať ako sestra/manažér pacienta svedčí o tom, že nadbytočnou sa stala len navrhovateľka, pretože odmietla podpísať dohodu o zmene pôvodne dohodnutých pracovných podmienok.
Okresný súd správne poukazuje v dôvodoch napadnutého rozhodnutia na to, že ochrana zamestnancov je garantovaná vo vzťahu k svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania, nielen Zákonníkom práce, ale aj Ústavou SR v čl. 36 písm. b) a tiež medzinárodnou zmluvou a to Dohovorom medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 zo dňa 22. 06. 1982, ktorú medzinárodnú zmluvu ratifikovala aj Slovenská republika.
Z čl. 2 Zákonníka práce vyplýva z tretej vety, že výkon práv a povinností vyplývajúcich základných zásad z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Postup odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľky aj odvolací súd posudzuje ako postup, ktorý nebol v súlade s dobrými mravmi, keďže len s navrhovateľkou, ktorá nepristúpila k podpísaniu dohody o zmluvne dohodnutých pracovných podmienok, rozviazal pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Tento postup nasvedčuje tomu, že účelom organizačnej zmeny, ktorá bola vytvorená len na obdobie troch mesiacov, ktorý čas bol zhodný s plynutím výpovednej lehoty u navrhovateľky, bolo zrušenie pracovného pomeru s navrhovateľkou. Takéto konanie navrhovateľa ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi, možno ho považovať za konanie, ktoré je v rozpore s čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce. Odvolací súd poukazuje na to, že funkcia, ktorú vytvoril odporca ako zamestnanec navrhovateľky po vyhlásení organizačnej zmeny sestra/manažér pacienta vo Výnose MZ SR, nie je uvedená. Organizačné zmeny podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce spočívajú v tom, že bolo rozhodnuté o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách. Z dôvodu takejto organizačnej zmeny zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pri splnení predpokladu, že sa stal v dôsledku tejto organizačnej zmeny nadbytočným. Odporca nepreukázal, že by v dôsledku organizačných zmien bolo došlo k zmene jeho úloh, jeho technického vybavenia k zníženiu stavu zamestnancom za účelom zvýšenia efektívnosti práce, ako deklaroval v rozhodnutí o organizačnej zmene a vo výpovedi, ako aj v konaní, že by sa v dôsledku toho bola stala pre neho navrhovateľka nadbytočnou.
Okresný súd vec správne právne posúdil, zaujal vo veci správny právny záver, preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p., ako aj § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech, podala návrh na prisúdenie náhrady trov konania, preto jej krajský súd priznal trovy odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia advokátom a to za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 1 písm. c) citovanej Vyhlášky vo výške 58,69 eur, spolu 68,69 eur a režijný paušál, náhrada hotových výdavkov a straty času podľa § 16 citovanej Vyhlášky v sume 7,81 eur spolu odmena 66,50 eur, ktorú je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť advokátovi navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.