Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-825-2013.pdf
PDF · 70.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/825/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky O. C., bytom T., Q. XX, zastúpenej S.. X. K. S., advokátkou, so sídlom N., H. X/D. proti odporkyni X. D., bydliskom I. I., R., o zaplatenie 131,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/200/2012-25 zo dňa 12. augusta 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím uznesením rozhodol, že zastavuje konanie a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáhala, aby súd vydal európsky platobný rozkaz, ktorým uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 131,72 Eur s príslušenstvom. Nakoľko navrhovateľka zobrala v celom rozsahu žalobný návrh späť z dôvodu, že odporkyňa jej uhradila dlžnú sumu po podaní návrhu, konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Uviedol, že navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania za právne zastúpenie, avšak súd nemá doposiaľ preukázané oprávnenie advokáta na zastupovanie navrhovateľky a návrh na začatie konania vykazuje aj ďalšie vady, preto súd navrhovateľke náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov konania z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 72,69 Eur a v trovách právneho zastúpenia odvolacieho konania v sume 29,29 Eur. Uviedla, že navrhovateľka vzala späť dôvodne podaný návrh na začatie konania pre správanie odporkyne, ktorá po začatí konania žalovanú sumu navrhovateľke uhradila, preto je daný postup podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Názor súdu prvého stupňa, že plnou mocou advokátky navrhovateľky nedisponoval, považovala za nedostatok procesnej podmienky konania, ktorú možno odstrániť. Plnú moc na zastupovanie navrhovateľky súdu k odvolaniu predložila. Trvala na priznaní trov právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby po 16,60 Eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania a späťvzatie návrhu na začatie konania a 3 x režijný paušál.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Okresný súd svojím uznesením rozhodol o zastavení konania a o náhrade trov konania. Nakoľko odvolanie proti výroku, ktorým bolo zastavené konanie, navrhovateľkou podané nebolo, tento výrok nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods. 3 O.s.p.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.
V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Ust. § 146 ods. 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu. Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť náhradu konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľka uplatnila na okresnom súde návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Návrh bol na okresnom súde prijatý dňa 28.08.2012.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že bez toho, aby bol európsky platobný rozkaz v danej veci vydaný, bez toho, aby odporkyni bol doručený predmetný návrh, navrhovateľka podaním zo dňa 18.12.2012 zobrala návrh späť a žiadala konanie zastaviť. Vo svojom podaní uviedla, že odporkyňa dňa 13.12.2012 istinu navrhovateľke uhradila a súdu predložila potvrdenie o úhrade istiny.
Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. osobitný význam. Pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, súd prizná ostatným účastníkom konania (druhej procesnej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie ich práva. Vo všeobecnosti zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené, môže spočívať v rozmanitých okolnostiach, napríklad v tom, že účastník podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo že podal návrh proti tomu, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, alebo že vzal návrh na začatie konania späť. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, treba vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok.
O prípad zavinenia zastavenia konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nejde vtedy, ak dôvodom pre zastavenie konania bolo späťvzatie takého návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a navrhovateľ ho vzal späť len so zreteľom na správanie sa odporcu, v takom prípade sa uplatní ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktoré ustanovenie na danú vec aplikoval aj súd prvého stupňa.
V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé a pre posúdenie náhrady trov konania právne relevantné, že odporkyňa nemala vedomosť (z obsahu spisu táto skutočnosť nevyplýva), že navrhovateľka proti nej podala žalobný návrh, resp. návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, nepristúpila k splneniu povinnosti označenej v predmetnom návrhu na základe žalobného návrhu, resp. na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu, správanie sa odporkyne, spočívajúce v plnení (zaplatenie sumy 131,72 Eur), nebolo ovplyvnené tým, že navrhovateľka svoj nárok uplatnila na súde, preto za daných okolností nie je opodstatnený postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
Pokiaľ v danom prípade nie je daný dôvod pre postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p., platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.). Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Odporkyňa mala úspech v odvolacom konaní. Trovy odvolacieho konania jej nevznikli, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .