Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-22-2013.pdf
PDF · 90.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Gr?sslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným: 1. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXXX/XX, S. a 2. Ing. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, S., obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: B. X., bytom N. XX/XX, A. Q., o zaplatenie 6.171,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. júna 2012, č.k. 15C/41/2010-210, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi 6.171,39 eur spolu s 8%-ným ročným úrokom z omeškania od 09.03.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 370 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovaným 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6.171,39 eur spolu s 8%-ným ročným úrokom z omeškania od 09.03.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 370 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 261 ods. 4, § 303, § 306 ods. 1 a § 497 Obchodného zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že podpisom listín na seba žalovaní v 1. a 2. rade prevzali ručiteľský záväzok, ktorý spočíva v ich povinnosti plniť splatný záväzok hlavného dlžníka v prípade, ak to neurobí on sám. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul jednoznačný záver, že neplnením zmluvy o úvere zo strany hlavného dlžníka W. X. a to tým, že poskytnutý úver nesplácal v dohodnutej výške, vzniklo na strane navrhovateľa právo, a to aj v zmysle § 506 Obchodného zákonníka požadovať od hlavného dlžníka a ručiteľov zaplatenie zostatku
celej sumy, ktorá predstavuje zostatok nevrátených finančných prostriedkov. Takýto úkon smerom k dlžníkovi a žalovaným v 1. a 2. rade navrhovateľ vykonal výzvou zo dňa 07.08.2006 v ktorej ich požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru v sume 7.429,40 eur s odôvodnením, že hlavný dlžník dobrovoľne ani po viacnásobných výzvach nespláca poskytnutý úver v zmysle uzavretej úverovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že postup žalobcu je potrebné považovať za správny, nakoľko hlavnému dlžníkovi W. X. dňa 07.08.2006 doručil výzvu, v ktorej ho požiadal o okamžité splatenie celého úverového zostatku. Toto hlavný dlžník nevykonal, hoci po doručení výzvy vykonal dve čiastkové úhrady v sume 132,76 eur a následne v sume 286,80 eur. Z uvedenej situácie súdu vyplynul záver, že po zosplatnení celého zostatkového úveru bol hlavný dlžník povinný v primeranej lehote zaplatiť celý tento zostatok a ak tak neurobil, vzniklo žalobcovi právo domáhať sa plnenia od žalovaných v 1. a 2. rade. V danom prípade sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaných, že právo žalobcu nie je dané, nakoľko hlavný dlžník po zosplatnení celého úveru čiastočne plnil, nakoľko podľa názoru súdu čiastkové plnenie nevylučuje, aby sa veriteľ domáhal zvyšku celého plnenia aj od veriteľov. V súvislosti s obranou žalovaných v 1. a 2. rade súd považuje za potrebné uviesť, že ani vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka W. X. nemá vplyv na existenciu záväzku odporcov v 1. a 2. rade ako ručiteľov, nakoľko záväzok založený ručiteľským vyhlásením nie je solidárnym záväzkom popri hlavnom záväzku ale iba záväzkom akcesorickej povahy. Toto stanovisko súdu vyplýva aj priamo z výkladu § 306, ktorý ustanovuje, že veriteľ sa môže domáhať plnenia od ručiteľov len v prípade, že nesplní hlavný dlžník. Ručenie v koncepcii Obchodného zákonníka je potrebné chápať tak, že povinnosť ručiteľa plniť splatný záväzok je sekundárna a nastupuje až v prípade, keď nie je splnená primárna povinnosť hlavného dlžníka. Podľa názoru súdu taktiež nie je možné zaujať stanovisko, že z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky od hlavného dlžníka nemôže nastúpiť sekundárna povinnosť ručiteľov plniť splatný záväzok, nakoľko pre nastúpenie povinnosti ručiteľov plniť tento záväzok nie je zákonnou podmienkou, aby veriteľ vykonal aktívne právne kroky voči hlavnému dlžníkovi, postačuje preukázať, že sa veriteľ od dlžníka plnenia domáhal, pričom žalobca túto skutočnosť preukázal doručením výzvy zo dňa 07.08.2006. Z uvedeného dôvodu súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 6.171,39 eur ako zostatok z nesplateného úveru poskytnutého hlavnému dlžníkovi. Vo zvyšnej časti, teda v časti poplatkov za vedenie účtu a nároku na úhradu hromadného poistenia dlžnej sumy súd žalobu žalobcu zamietol, a to vzhľadom na obsah Ručiteľských listín č. 1 a č. 2 zo dňa 10.07.2001, nakoľko z obsahu týchto listín vyplýva, že žalovaný v 1. a 2. rade na seba prevzali záväzok z titulu ručenia uhradiť žalobcovi splatný úver alebo jeho časť, pokiaľ tak neurobil poberateľ úveru. Z uvedenej formulácie je teda zrejmé, že účastníci konania rozsah ručiteľského záväzku odporcov koncipovali tak, že tento sa vzťahuje na sumu poskytnutého úveru, pričom poplatky za vedenie účtu a nárok na hromadné poistenie dlžnej sumy tak ako boli uplatnené žalobcom nie je možné zahrnúť pod poskytnutý úver, a teda je možné konštatovať, že na tieto nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy medzi žalobcom a poberateľom úveru sa ručenie žalovaných v 1. a 2. rade nevzťahuje. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške dohodnutej v čl. VI Úverovej zmluvy, teda vo výške 8 % ročne, a to od 09.03.2007 teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy hlavný dlžník poberateľ úveru vykonal poslednú čiastkovú úhradu vo výške 286,80 eur. V zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. súd žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko súd vo veci rozhodol tak, že žalobca mal v konaní úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, ktorý bol z veľkej miery tvorený istinou. Trovy konania sú pritom tvorené zaplateným súdneho poplatku za návrhu v sume 370,- eur.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci s tým, že nárok žalobcu uplatňovaný v predmetnom konaní je premlčaný, pričom súčasne uplatnili námietku premlčania. Uviedli, že z výzvy ručiteľovi podľa samotného žalobcu sa stal nárok splatný v celej výške dňom 16.07.2005 s tým, že žalobca podal žalobu až 28.10.2009, t.j. po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty. Mali za to, že v zmysle citovanej výzvy ručiteľovi splatnosť úveru nastala 16.07.2005, nakoľko inak by žalobca nebol oprávnený žiadať jeho uhradenie v celosti.
K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Nespochybnil tvrdenie právnej zástupkyne žalovaných, že k vzniku omeškania s plnením dojednaných mesačných splátok došlo už aj v roku 2005, čoho následkom bolo zaslanie výzvy na plnenie zo dňa 16.06.2005, okrem iného aj ručiteľom, ktorí boli týmto spôsobom
vyzvaní na plnenie namiesto poberateľa úveru ako hlavného dlžníka, ale v predmetnej výzve boli žalovaní ako ručitelia upozornení, že výška omeškaných splátok predstavuje čiastku 12.102 eur, pričom celkovo spolu so splátkou za mesiac júl 2005 a poplatkami za upomienku mali žalovaní uhradiť do 15.07.2005 čiastku vo výške 17.247,10 Sk. Dňa 28.06.2005 bola poukázaná čiastka vo výške 12.928 Sk, t.j. týmto vkladom došlo k úhrade celého oznámeného nedoplatku na riadnych splátkach a tým zaniklo právo žalobcu v konaní požadovať okamžité splatenie zostatku úveru, pričom táto skutočnosť v konečnom dôsledku ovplyvnila aj actio nata, t.j. moment, v ktorom objektívne vznikol pre žalobcu nárok na uplatnenie práva na súde, nenastal v roku 2005, ako to uvádza splnomocnenkyňa žalovaných. Z čl. VI ods. 2 Úverovej zmluvy vyplýva, že veriteľ má právo, nie povinnosť od zmluvy odstúpiť/vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku a je to len a len na samotnom veriteľovi, či toto svoje právo využije alebo nie. Žalobca svoje právo využil až dňa 17.08.2006, t.j. dňom 07.08.2006 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť záväzku. S poukazom na uvedené bol toho názoru, že jeho nárok nie je premlčaný, nakoľko bol uplatnený žalobou na súde dňa 12.11.2009, t.j. pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a zmeniť je ho potrebné len z dôvodu nie celkom správnej formulácie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15C/41/2010 bolo zaplatenie sumy 6.171,39 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovaným 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6.171,39 eur spolu s 8%-ným ročným úrokom z omeškania od 09.03.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 370 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti trov konania.
Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Bolo potrebné sa zaoberať uplatnenou námietkou premlčania nároku žalobcu, ktorý žalovaní uplatnili v odvolacom konaní.
Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 392 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že výzvou zo dňa 16.06.2005 žalobca žalovaným ako ručiteľom oznámil, že hlavný dlžník nezaplatil zameškané splátky vo výške 12.102 Sk, pričom termín na splatenie všetkých zameškaných splátok, poplatku za upomienku, úrokov z omeškania a splátky za júl 2005 vo výške 4.320 Sk, t.j. 17.247,10 Sk je dňa 15.07.2005. Na základe toho žalobca výzvou vyzval žalovaných ako ručiteľov k úhrade nedoplatku v stanovenom termíne a v predpísanej výške a súčasne ich vyzval k pravidelnému mesačnému splácaniu riadnych splátok vo výške 4.320 Sk, pričom v prípade nerešpektovania tejto výzvy uviedol, že je oprávnený žiadať dňom 16.07.2005 okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej výške 234.512,30 Sk. Na základe uvedeného dňa 28.06.2005 bola na úverový účet poukázaná čiastka vo výške 12.928 Sk, pričom týmto vkladom došlo k úhrade nedoplatku na riadnych splátkach a tým zaniklo právo žalobcu požadovať okamžité splatenie zostatku úveru. Žalobca využil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti záväzku v zmysle čl. VI ods. 2 Úverovej zmluvy až dňa 07.08.2006, ktorým dňom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť záväzku hlavného dlžníka. Až týmto dňom začala plynúť premlčacia doba, pričom žaloba zo strany žalobcu bola na súde podaná dňa 12.11.2009, teda v rámci 4-ročnej premlčacej doby.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd poukazujúc na dôvody obsiahnuté v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa považoval závery súdu prvého stupňa za správne.
Nemožno však považovať za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý povinnosť žalovaným uložil solidárne, nakoľko zo žiadneho z ustanovení upravujúcich ručenie nevyplýva solidárny záväzok ručiteľov.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rovnakým spôsobom zmenil i rozhodnutie v časti trov konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento nepodal návrh na jej priznanie.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.