Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-140-2013.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/140/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného ml. S. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2014, prerokoval odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 10.09.2013, sp.zn. 2T 25/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. sa napadnutý rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa podľa § 285 písm. a) Tr. por.
obžalovaný ml. S. S., nar. XX.XX.XXXX v N. Y.,
trvale bytom M. XX, okres N. Y.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre skutok, kvalifikovaný obžalobou Okresného prokurátora v Rimavskej Sobote zo dňa 12.02.2013 sp.zn. 2 Pv 389/12 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 02.05.2012 okolo 12.30 h v Bátke, v areáli Základnej školy - G., pred budovou, fyzicky napadol H. S., nar. XX.XX.XXXX tak, že prišiel k nemu a kopol ho do rozkroku, čím poškodenému H. S. spôsobil pomliaždenie pravého semenníka s následným reaktívnym zápalom nadsemenníka vpravo, v dôsledku ktorého zranenia bol hospitalizovaný vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou S., n.o. na urologickom oddelení od 11.05.2012 do 17.05.2012, sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného predstavovalo dobu celkom od 35 do 40 dní,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený H. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený zákonným zástupcom matkou Y. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W. XX, okres N. Y., s celým nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 10.09.2013 sp.zn. 2T 25/2013 bol obžalovaný ml. S. S. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 02.05.2012 okolo 12.30 h v Bátke, v areáli Základnej školy - G., pred budovou, fyzicky napadol H. S., nar. XX.XX.XXXX tak, že prišiel k nemu a kopol ho do rozkroku, čím poškodenému H. S. spôsobil pomliaždenie pravého semenníka s následným reaktívnym zápalom nadsemenníka vpravo, v dôsledku ktorého zranenia bol hospitalizovaný vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, n.o. na urologickom oddelení od 11.05.2012 do 17.05.2012, sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného predstavovalo dobu celkom od 35 do 40 dní.
Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov. Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného H. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného zákonným zástupcom - matkou Y. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W. XX, okres N. Y., s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaný ml. S. S.. V písomných dôvodoch odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, pretože on sa žiadneho trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu, nedopustil. Vyslovil názor, že súd rozhodol na základe nepriamych dôkazov, ktoré vyhodnotil jednostranne, lebo ani jeden priamy dôkaz nepreukazuje, že by on spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Ďalej dodal, že poškodený H. S. najskôr uviedol, že spadol z bicykla a neskôr tvrdil, že ho do rozkroku kopol. Podotkol, že poškodený ho obvinil účelovo, pretože žiadny priamy dôkaz toto jeho tvrdenie nepotvrdzuje. Zdôraznil, že keď došlo k jeho úrazu, tak to mali vidieť jeho spolužiaci P. H., T. S. a Q. W., ktorí však toto jeho tvrdenie nepotvrdili, nakoľko uviedli, že neboli pri uvedenom skutku prítomní. Okrem toho poškodený vo svojej výpovedi tiež uviedol, že hneď, ako sa skutok stal, to nahlásil učiteľovi J.. M. T., ktorý taktiež túto skutočnosť nepotvrdil, ale uviedol, že sa o úraze dozvedel až od matky poškodeného, a to po viacerých dňoch. Súd tieto nezrovnalosti vo výpovediach vyhodnotil, že ide len o nepodstatné veci, čo nie je v súlade s Trestným poriadkom.
Vzhľadom k tomu, že dôkazy, o ktoré sa obžaloba opiera, sa na hlavnom pojednávaní nepotvrdili, navrhol, aby odvolací súd ho oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu zopakoval dôvody odvolania, uvedené v písomnom vyhotovení.
Krajský prokurátor navrhol jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie, ktorým obžalovaného ml. S. S. uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odôvodnil predovšetkým tvrdením poškodeného ml. H. S., ktorý vo svojich výpovediach, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho kritického dňa po krátkom slovnom nedorozumení kopol do gulí, ktoré zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu v nemocnici s následnou operáciou. Okrem tohto tvrdenia uviedol aj to, že uvedenú udalosť mali vidieť jeho spolužiaci, a to svedok ml. T. S., svedkyňa ml. P. H. a svedok ml. Q. W., pričom o tomto nedorozumení mal toho istého dňa, a to v krátkom čase po skutku informovať aj svojho triedneho učiteľa J.. M. T..
Vzhľadom k tomu, že verziu poškodeného o spôsobe jeho zranenia, tak jeho spolužiaci ako aj triedny učiteľ v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nepotvrdili, súd skonštatoval, že ide o nepodstatné veci a v ďalšom vyhodnotení dôkazov sa oprel o znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo - odvetvie urológia, J.. H. E., ako aj o znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie
- klinickej psychológie detí J.. Z. Y..
S takýmto postupom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil.
Jediným priamym dôkazom, ktorý vinu obžalovaného ml. S. S. potvrdzuje, ako je už vyššie uvedené, je výpoveď poškodeného ml. H. S.. Oproti jeho výpovedi stojí výpoveď samotného obžalovaného, ktorý rozhodne poprel, že by bol v inkriminovanom čase napadol poškodeného a vyslovil názor, že poškodený tak mohol konať s úmyslom získania finančných prostriedkov od jeho rodiny.
Je síce pravdou, že znalec J.. H. E. v znaleckom posudku zotrval na tom, že uvedené zranenie zo strany poškodeného môže zodpovedať dobe úrazu a malo ísť o udretie jedného semenníka, pričom mechanizmus vzniku zranenia bol priamy úder (kop na jedno miesto), avšak znalecký posudok bol vypracovaný v značnom časovom odstupe od udalosti, ktorá sa stala predmetom znaleckého skúmania. Je ťažké polemizovať o tom, či poškodený lekárske vyšetrenie absolvoval včas, teda až po uplynutí štyroch dní od udalosti, avšak nemalú pozornosť je potrebné venovať vyjadreniu poškodeného pri prvotnom lekárskom vyšetrení, kedy uviedol, že zranenie si spôsobil pádom z bicykla. Okrem jeho inej interpretácii príčin zranenia je však potrebné v prospech obžalovaného vyhodnotiť nielen výpoveď svedka J.. M. T., ale aj výpovede spolužiakov ml. T. S., ml. P. H. a ml. Q. W., ktorí nepotvrdili svoju účasť pri nedorozumení, ktoré malo vzniknúť medzi poškodeným a obžalovaným.
Aj keď znalkyňa z odboru klinickej psychológie detí J.. Z. Y. v znaleckom posudku uviedla, že poškodený nemá sklon ku skresľovaniu a jeho schopnosť reprodukovania prežitých udalostí je priemerná až nadpriemerná a ani nebol zistený sklon ku konfabulácii zo strany poškodeného, súhrn vyššie uvedených skutočností nedáva možnosť prijať jednoznačné stanovisko o tom, že skutok prebehol tak, ako uviedol okresný prokurátor v obžalobnom návrhu, lebo tvrdenie poškodeného sa vo všetkých potrebných smeroch nepreukázalo.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej trestnej veci existujú dve skupiny dôkazov. Na jednej strane sú to dôkazy, ktoré vinu obžalovaného či už priamo alebo nepriamo preukazujú (výpoveď poškodeného ml. H. S., znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo - odvetvie urológia, J.. H. E. a v neposlednom rade aj znalecký posudok z odboru psychológie - klinická psychológia detí, vypracovný znalkyňou J.. Z. Y.), avšak na druhej strane dôkazy, ktoré jeho vinu spochybňujú, a to výpoveď svedkov J.. M. T. a výpoveď spolužiakov poškodeného ml. T. S., P. H. a Q. W. a taktiež v neposlednom rade aj obsah lekárskej správy z prvotného vyšetrenia poškodeného. Za daného stavu odvolací súd musí konštatovať, že existujú vážne pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ako uviedol poškodený.
Vo všeobecnosti totiž platí, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie.
Je nevyhnutné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a aby existoval spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.
Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada ,,in dubio pro reo“.
Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná požiadavka, týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.
Vzhľadom k tomu, že v danej trestnej veci nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o tom, že sa skutok stal, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, odvolací súd postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie Trestného poriadku potom odvolací súd poškodeného H. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený zákonným zástupcom - matkou Y. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XX, okres N. Y., s celým nárokom na náhradu škody, odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolaniu obžalovaného vyhovel a tohto spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.