Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-282-2013.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/282/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. dieťa: L. P., nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dieťa rodičov: D. P., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX a Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W. , F. XX o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. L. P., nar. XX.X.XXXX zo sumy 90,- eur na 60,- eur mesačne počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku.
Výživné je z r o č n é vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Týmto sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu 10P/1/2011 zo dňa 23.9.2011 v časti o výživnom na mal. dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu a žiadal, aby súd zo sumy 90,- eur znížil výživné na 30,- eur mesačne počnúc odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom 10P/1/2011 dňa 23.9.2011 a to v sume 90,- eur. Poukázal na to, že naposledy pracoval v spol. H., J.. S.. Z.. F. W. ako brigádnik na základe dohody o prac. činnosti. Keď skončil v uvedenej spoločnosti nastúpil na nové zamestnanie J. G., kde doposiaľ pracuje na základe prac. zmluvy s čistým mesačným príjmom 300,- eur.
Matka mal. dieťaťa s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. V čase poslednej úpravy výživného mal. dieťa chodilo do ZŠ a momentálne navštevuje SOŠ v F. W.. Poukázala na zvýšenie nákladov na mal. dieťa . Ďalej uviedla, že prenajímateľ bytu v ktorom býva spolu s dieťaťom chce byt predať, takže im hrozí sťahovanie.
Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovania a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu 10P/1/2011 , dokladmi v prílohovej obálke čl. 20, dohodou o prac. činnosti, potvrdením
o výške príjmu matky, opisom mzdového listu otca, potvrdením o výdavkoch na mal. dieťa a potvrdením o výške dlhu matky a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 10P/1/2011 -18 zo dňa 23.9.2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 2000,- Sk na 90,- eur mesačne. V čase rozhodovania bolo mal. dieťa v 9. ročníku ZŠ . Matka v tom čase zarábala 450,- eur a otec zarábal 424,- eur. Matku zaťažovala pôžička , ktorú splácala v dvoch splátkach 30,- eur a 25,- eur a otca žiadna pôžička nezaťažovala. Súd zistil, že otec mal. dieťaťa pracoval v spol. H., J.. S.. Z.. F. W. a výpoveď z prac. pomeru obdržal dňa 7.9.2006 pričom dôvodom bola nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že následne pracoval aj ako brigádnik na základe dohody o prac. činnosti a keď skončil prácu v uvedenej spoločnosti a to 29.11.2011 zaevidoval sa ako nezamestnaný od 1.12.2011. Následne vykonával prácu na základe dohody o prac. činnosti zo dňa 21.2.2012 , zo dňa 7.1.2013 a zo dňa 28.6.2013. Dňa 30.8.2013 uzatvoril prac. zmluvu s H. J. L. J. G. a dohodu o vykonaní práce u toho istého zamestnávateľa dňa 2.9.2013. Súd zistil, z predložených dokladov, že miesto výkonu práce otca je J. C. J., J.. S..Z.. R. s mzdovými podmienkami 368,05 eur za mesiac. Otec predložil súdu výplatné pásky za 9/2013 s čistým príjmom 367,70 eur a za 10/2013 s čistým príjmom 491,57 eur. Uviedol, že medzičasom za zadlžil a má dlh 800,- eur. Dlh vznikol z prenájmu bytu v F. W.. V súčasnej dobe býva na ubytovni bezplatne. U súčasného zamestnávateľa mu skončila skúšobná doba. Pracuje ďalej , avšak stále hrozí možnosť prepustenia. Matka mal. dieťaťa je t. č. zamestnaná v B. A. pobočka F. W. s čistým priemerným mesačným príjmom 482,98 eur. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva sama s dcérou v podnájme, kde platí nájom vo výške 330,- eur spolu s réžiou. Mal. dieťa sa učí priemerne , navštevuje SOŠ v F.. V súčasnej dobe má priateľa , zdržiava sa doma, alebo s priateľom. Otec sa síce s dieťaťom stretáva, ale pomerne málo.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy (aj po dosiahnutí plnoletosti) kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času pokiaľ nie sú deti sami schopné sa živiť. Nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí, tieto nároky nediferencuje. Podľa Zákona o rodine sú podmienky nároky maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú sami schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho. Do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté, len na návrh oprávneného. Rozhodnutie súdu , ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú. V tejto súvislosti sa treba zaoberať otázkou zmeny v tom do rúk koho sa bude výživné plniť. Zatiaľ čo počas maloletosti sa spravidla vyslovuje povinnosť plniť výživné do rúk jedného rodičov, dosiahnutím plnoletosti dôvod takej úpravy odpadá a plnenie jednotlivých dávok treba stanoviť priamo voči dieťaťu.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný s poukazom na to, že otec mal. dieťaťa o svoje prac. miesto prišiel v spoločnosti H. , J.. S.. Z.. F. bez vlastného pričinenia pre nadbytočnosť. Z predložených dokladov, ktoré sú súčasťou prílohovej obálky súdneho spisu vyplýva, že v priebehu celého obdobia odkedy prišiel o prácu až do obdobia uzavretia novej prac. zmluvy sa usiloval zabezpečiť si prácu a to na základe dohôd o vykonaní práce i keď tieto boli s podstatne nižším príjmom . V súčasnej dobe je otec zamestnaný a zo zmluvy vyplývajú jeho mzdové podmienky vo výške 368,05 eur za mesiac. Súd pri určovaní výšky výživného len čiastočne prihliadol na vzniknutý dlh vzniknutý vo výške 800,- eur, ktorý vznikol v čase kedy otec mal. dieťaťa sa stal nezamestnaným bez vlastného pričinenia. Požiadavka otca na zníženie výživného v rozsahu v akom to otec žiada je neprimeraná vzhľadom na to, že v súčasnej dobe pracuje a preto je neakceptovateľné zníženie výživného zo sumy 90,- eur na 30,- eur mesačne. Neakceptovateľnosť požiadavky otca je odôvodnená aj tým, že potreby mal. dieťaťa neustále vzrastajú a je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa podľa svojich možností na výžive dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že otec mal. dieťaťa sa dostal do fin. ťažkostí počas obdobia od nedobrovoľného skončenia prac. pomeru u jedného zamestnávateľa až do vzniku nového prac. pomeru u súčasného zamestnávateľa, čo finančne neprimerane zaťažilo jeho rozpočet a túto skutočnosť súd zobral pri rozhodovaní do úvahy a znížil výživné na 60,- eur mesačne odo dňa vyhlásenia rozsudku.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.