Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-443-2012.pdf
PDF · 97.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/443/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Chmelo, Advokátska kancelária Royova 9, Piešťany proti odporcovi: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X. Y., G. XXX/X, zastúpený advokátkou: JUDr. Tatiana Chrenková, Advokátska kancelária, A. Trajana 12, Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: C. - R. J., C..R.., G. K. X, L. o zaplatenie 483,14 eur takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 65,65 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 22.05.2003 v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/119/2008 domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 68.400,-Sk titulom bolestného a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu určenému v znaleckom posudku a náhrady za stratu na zárobku v sume 27.081,-Sk, ako aj náhrady trov konania. Podaním zo dňa 19.01.2010 Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 9652,26 eur titulom bolestného a za odškodnenie trvalých následkov a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3983 eur a stratu na zárobku v sume 483,14 eur.
Uznesením zo dňa 16.08.2012 bol návrh na zaplatenie sumy 483,14 eur titulom náhrady za stratu na zárobku vylúčený na samostatné konanie a predmetnej veci bola pridelená spisová značka 7C/443/2012.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca ako vodič osobného motorového vozidla značky Škoda 105, EČ: PN 688 AH, keď dňa 11.02.2001 okolo 10.00 hod. jazdil v Piešťanoch po vedľajšej ceste a keď na križovatke vychádzal na hlavnú cestu, nedal jej prednosť v jazde, vošiel do jej jazdnej dráhy, čím jej vytvoril náhlu prekážku následkom ktorej svojím bicyklom narazila do pravej zadnej časti pohybujúceho sa vozidla odporcu a spadla na zem, pričom utrpela zranenia - zlomeninu lonovej kosti vpravo, horného a dolného ramena s malým posunom úlomku a pohmoždenie v oblasti pravého stehenného kĺbu. V dôsledku tohto úrazu bola hospitalizovaná na ortopedickom oddelení NSP v Piešťanoch od 11.02.2001 do 23.03.2001. Práceneschopná bola od 11.02. 2001 do 07.12. 2001. Poukázala na to, že v dôsledku zranení, ktoré utrpela má trvalé následky v podobe bolestivosti nad miestom zlomeniny, obmedzenej pohyblivosti pravého bedrového kĺbu a bolesti pri zaťažení pravej dolnej končatiny, následkom čoho nemôže dvíhať a nosiť ťažké predmety, obmedzuje ju to v bežnom živote, vyžaduje si opateru a pomoc. V čase dopravnej nehody bola navrhovateľka poberateľkou starobného dôchodku a zároveň bola zamestnaná ako zdravotná sestra u zamestnávateľky H.. Z. F., F. XX, J. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2000 na dobu určitú od 02.01.2001 do 30.06.2001. U H.. F. bola zdravotnou sestrou viac ako 20 rokov. Potom ako sa navrhovateľka stala poberateľkou starobného dôchodku, uzatvárala pracovné zmluvy na dobu určitú opätovne najskôr na dobu jedného roka a potom na 6 mesiacov a naposledy pracovnú zmluvu zo dňa 29.12.2000. Podľa bodu 3 pracovnej zmluvy bol ustanovený týždenný pracovný čas na 42,5 hod., mzda bola pri takejto dĺžke týždenného pracovného času podľa samostatnej dohody zo dňa 01.01.1998 vo výške 9.520,- Sk mesačne v hrubom. Odo dňa dopravnej nehody z dôvodu zranení, ktoré pri nej utrpela, bola uznaná za dočasne práceneschopnú a PN trvala do 07.12.2011. Podľa jej názoru sa strata na zárobku uhrádza peňažným dôchodkom podľa § 445 OZ, pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v zmysle § 446 OZ je rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bolo nemocenské vyplácané za prvé 3 dni vo výške 245,-Sk a za ďalšie dni vo výške 315,-Sk. Náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti si navrhovateľka uplatnila vo výške rozdielu medzi jej pravdepodobným zárobkom a dávkami nemocenského.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil s odôvodnením, že jej nárok nemá oporu v zákone. Navrhovateľka podľa jeho názoru nepreukázala, že by bolo došlo k uzavretiu pracovného pomeru, pričom jej zamestnávateľovi nič nebránilo v tom, aby došlo k opätovnému uzavretiu pracovného pomeru aj počas jej práceneschopnosti. Vedľajší účastník uhradil navrhovateľke skutočnú škodu, ktorá jej vznikla za obdobie od 11.02.2001 do 30.06.2001, teda v období, kedy mala riadne uzavretú pracovnú zmluva na dobu určitú. Nenastala teda žiadna relevantná právna skutočnosť, od ktorej by si navrhovateľka mohla odvodzovať svoj nárok, pretože nebolo v konaní preukázané, že od 01.07.2001 došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy na dobu určitú.
Vedľajší účastník považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný a žiadal tento v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že právny inštitút náhrady za stratu na zárobku tak ako je uvedený v občianskom zákonníku slúži len na kompenzáciu straty utrpenej v dôsledku poranenia. Pri určovaní výšky tejto straty je rozhodujúca výška dosiahnutého príjmu. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy a preto podľa jeho názoru je v návrhu uplatnený nárok založený na neexistujúcom právnom základe. V zmysle ustanovenia § 446 OZ náhrada za stratu na zárobku počas PN poškodeného sa určuje ako rozdiel medzi dosiahnutým priemerným zárobkom a vyplatenými nemocenskými dávkami. Vzhľadom na neexistujúci pracovnoprávny vzťah v období od 01.07.2001 nie je možné si nárokovať vypočítaný rozdiel tak ako si ho nárokuje navrhovateľka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/119/2008, Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany č. 2T/244/02-96 zo dňa 27.12.2002, pracovnou zmluvou zo dňa 29.12.2000, zmluvou o stanovení mzdy zo dňa 01.01.1998, potvrdením Slovenskej poisťovne, a.s. o strate na zárobku počas PN č. XXX-XX-XXXXX-XX F., výpočtom straty na zárobku počas PN, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava o vyplatených peňažných dávkach navrhovateľke za obdobie od 02/2001 do 12/2001 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Odporca bol Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany číslo 2T 244/02 - 96 zo dňa 27.12.2002 uznaný vinným zo skutku, ktorý spáchal dňa 11.02.2001 okolo 10.00 hod. v Piešťanoch, keď viedol svoje osobné motorové vozidlo po vedľajšej ceste a pri vychádzaní na hlavnú cestu nedal prednosť v jazde navrhovateľke jazdiacej na bicykli a vošiel do jej jazdnej dráhy, následkom čoho narazila do ľavej zadnej časti vozidla a spadla na zem, utrpela zranenia s odôvodnenou dobou práceneschopnosti 4 - 5 mesiacov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Odporca bol odsúdený k peňažnému trestu a zároveň mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Navrhovateľka v postavení poškodenej bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany číslo 6 C/119/2008 - 278 zo dňa v 06.09.2012 bol odporca zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 79,67 eur titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V časti zaplatenia odškodnenia za bolesť v sume 7.867,20 eur a v časti odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.186,40 eur bolo konanie zastavené a vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2012.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 04.12.2013 uviedol, že navrhovateľka sa domáha zaplatenia sumy 483,14 eura titulom náhrady straty na zárobku, pričom podľa výpočtu sa jedná o rozdiel medzi vyplatenými nemocenskými dávkami a výškou mzdy, ktorú by navrhovateľka dosiahla v prípade, ak by bola naďalej zamestnaná u H.. F., u ktorej bola zamestnaná podľa pracovnej zmluvy do 30.06.2001. Jej pracovný pomer bol pravidelne uzatváraný opakovane na dobu šiestich mesiacov a vzhľadom na to, že navrhovateľka pracovala u H.. F. 21 rokov a táto lekárka naďalej pokračovala vo svojej činnosti, predpokladala, že by s ňou bol býval uzatvorený pracovný pomer nebyť okolností súvisiacich s jej nehodou. Lekárka musela operatívne reagovať na danú situáciu a zamestnala druhú zdravotnú sestru. V čase podania návrhu vedľajší účastník navrhovateľke nevyplatil rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením navrhovateľky a nemocenským, avšak k jeho vyplateniu došlo v decembri 2003. Právny zástupca poukázal na skutočnosť, že od zamestnávateľa si nemožno vynucovať, aby uzatvoril pracovný pomer počas pracovnej neschopnosti zamestnanca, i keď to Zákonník práce nevylučuje. Napriek tomu, že podľa občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, poukázal na to, že sa uhrádza aj ušlý zisk. V danom prípade si navrhovateľka svoj nárok uplatňuje podľa § 446 OZ v znení účinnom v čase podania návrhu, teda, že náhrada za stratu na zárobku je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.
Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že návrh bol podaný v roku 2003 len preto, že v rámci trestného stíhania bolo trestné konanie zastavené z dôvodu, že na základe detektora lži bola navrhovateľka vyhodnotená ako nepravdovravná. Počas celého jedenásťročného obdobia navrhovateľka bojovala so svojimi bolesťami i zraneniami, ktorým sa nepoddala a potom ako sa jej podarilo prekonať všetky neduhy, boli robené znalecké posudky. Pri podaní návrhu vychádzal právny zástupca z ustanovenia § 446 OZ v znení účinnom v čase podania návrhu a vychádzal z toho, že navrhovateľka dlhodobo niekoľko rokov pracovala u H.. F., ktorá jej pracovný pomer pravidelne predlžovala. Podľa jeho názoru by bolo spravodlivé, ak by súd rozhodol v prospech navrhovateľky.
Sociálna poisťovňa, ústredie potvrdila, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku priznaného od 16.02.1999 a z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava bolo zistené, že v období od 11.02.2001 do 07.12.2001 bola navrhovateľka dočasne práceneschopná a v danom období jej boli vyplácané nemocenské dávky v celkovej sume 67.515,-Sk.
Z pracovných zmlúv nachádzajúcich sa v súdnom spise sp.zn. 6C/119/2008 vyplýva, že navrhovateľka mala so svojím zamestnávateľom, H.. F., uzatvorenú zmluvu dňa 01.01.1998 na dobu neurčitú, dňa 16.02.1999 na dobu určitú do 31.12.1999, dňa 01.01.2000 na dobu určitú do 31.12.2000 a dňa 29.12.2000 na dobu určitú do 30.06.2001. Podľa Zmluvy o stanovení mzdy uzatvorenej dňa 01.01.1998 medzi navrhovateľkou a jej zamestnávateľom, bola dojednaná mzda vo výške 9.520,-Sk pri 42,5 hodinovom pracovnom týždni. Pri výpočte náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti vychádzal právny zástupca navrhovateľky zo skutočnosti, že navrhovateľka bola v čase dopravnej nehody ( dňa 11.02.2001) zamestnaná na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.12.2000 a rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku bol predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Vedľajší účastník poskytol navrhovateľke poistné plnenie vo výške 12.526 ,-Sk titulom straty na zárobku počas jej pracovnej neschopnosti za obdobie od 11.02.2001 do 30.06.2001, pričom plnenie v širšom rozsahu za obdobie od 01.07.2001 do 07.12.2001 odmietol plniť z dôvodu neexistencie pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľky, pretože jej pracovný pomer skončil dňom 30.06.2001.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.07.2004, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.
Nárok za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je časovo vymedzený obdobím práceneschopnosti, ktoré začína uznaním poškodeného za neschopného na výkon práce a končí dňom jeho uznania za práceschopného, prípadne dňom priznania invalidného dôchodku. Podstatou tohto nároku je rozdiel medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred poškodením na zdraví a nemocenským. Nie je rozhodujúce, či škoda na zdraví bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri stanovení výšky predmetného nároku treba vychádzať z priemerného zárobku, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a vychádza sa z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je obdobie predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka.
Pokiaľ by teda navrhovateľka preukázala existenciu pracovnoprávneho vzťahu, v zmysle vyššie uvedeného by jej patrila náhrada za stratu na zárobku počas jej pracovnej neschopnosti vo vyčíslenej výške, avšak bez existencie pracovného pomeru je jej nárok nedôvodný, pričom na jej tvrdenie, že pracovný pomer by bol uzatvorený nebyť dopravnej nehody, v dôsledku ktorej zostala dočasne práceneschopná, súd nemôže prihliadať. Pri priznaní jej nároku nemožno vychádzať len z predpokladu o možnom uzatvorení pracovného pomeru. Za obdobie, kedy mala navrhovateľka riadne uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 30.06.2001, jej vedľajší účastník vyplatil poistné plnenie predstavujúce náhradu straty na zárobku v zmysle ust. § 446 OZ, avšak od 01.07.2001, kedy navrhovateľke skončil pracovný pomer, jej toto plnenie nepatrí.
Odvolávajúc sa na uvedené súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti neúspešnej navrhovateľke, pričom tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 65,65 eur. V konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si tieto neuplatnil.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí advokátke odmena za jeden úkon právnej služby 33,20 eur ( účasť na pojednávaní dňa 04.12.2013) a za účasť na pojednávaní dňa 22.01.2014 jej patrí odmena v sume 16,60 eur ( 1/2 odmeny podľa § 13a ods.4 vyhlášky). Režijný paušál v r. 2013 predstavuje sumu 7,81 eur a v r. 2014 8,04 eur, celkom teda 15,85 eur. Advokátke teda patrí náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej sume 65,65 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204
ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované
ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu,
ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda ,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3
O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( §
205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.