Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/39/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Daniel Ilavský a Mgr. Monika Hrašnová v mimosporovej veci navrhovateľa: E.POS GROUP s.r.o., IČO: 46 590 463, A. XX, B., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., IČO: 36 862 282, Kalinčiakova 25, Bratislava, o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22.12.2021, č. k. -65, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu – premiestnenie sídla navrhovateľa do zahraničia.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení na úvod skonštatoval, že navrhovateľ svojim návrhom na zápis podaným 04.11.2021 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov. Vyšší súdny úradník 16.11.2021 podľa o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) odmietol vykonať zápis do obchodného registra. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením v spojení s tým, že návrh na zápis nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom. Navrhovateľ predložil súdu tlačivo návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti, v ktorom žiada zmeniť sídlo spoločnosti z pôvodného: Javorová 10, 931 01 Šamorín na zahraničné sídlo: Kocsér 723/3,2755 Maďarsko. V zmysle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je premiestnenie sídla z územia Slovenskej republiky možné len pri Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (), Európskej spoločnosti () a Európskom družstve(). Podľa v znení neskorších predpisov, zahraničná právnická osoba založená na účely podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia. Keďže v uvedenom prípade ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, a nie o zahraničnú právnickú osobu, resp. o Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, Európsku spoločnosť ani Európske družstvo, premiestnenie sídla z územia Slovenskej republiky nie je možné. Uvedený nedostatok je neodstrániteľný a nie je ho možné odstrániť v námietkovom konaní. O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo 17.11.2021. Navrhovateľ 29.11.2021 podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.

3. Súd prvej inštancie preskúmal námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa (ďalej len „“) v rozsahu danom a 7 a podľa a námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov, ktoré vysvetlil takto:

4. K premiestneniu sídla môže dôjsť len, ak tak ustanoví právo Európskych spoločenstiev (pokiaľ pôjde o premiestnenie sídla právnickej osoby so sídlom v členskom štáte Európskej únie) alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva. Navrhovateľ v námietkach súdu prvej inštancie nepredložil žiadne prílohy. pripúšťa premiestnenie sídla z územia Slovenskej republiky do zahraničia len pri Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (), Európskej spoločnosti () a Európskom družstve (). Navrhovateľ nepožadoval výmaz právnickej osoby z obchodného registra a nepredložil súdu „výmazový“ formulár. Navrhovateľ predložil súdu len návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, kde požadoval v časti sídlo – výmaz celého sídla z obchodného registra. V súčasnosti registrovaný súd nemôže vykonať taký zápis zmien, v ktorom by bola zapísaná právnická osoba bez sídla a súčasne stále zostala zapísaná v slovenskom obchodnom registri aj po premiestnení jeho sídla do zahraničia. Navrhovateľ súdu nepredložil dokumenty, ktoré by preukazovali, že právnická osoba je skutočne zapísaná v inom zahraničnom obchodnom registri. Navrhovateľ v námietkach namieta, že v prípade iných registrových súdov pri spoločnosti s ručením obmedzeným bol takýto zápis povolený, ale v daných prípadoch navrhovatelia predložili súdu „výmazové“ formuláre a predložili dokumenty, že obchodné spoločnosti sú zapísané v iných obchodných registroch (napr. The Companies act v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska). Súd prvej inštancie zaujal názor, že v súčasnosti v slovenskej právnej úprave nie dostatočne upravený postup pri premiestňovaní sídiel spoločností s ručením obmedzeným do zahraničia. Výslovne je postup upravený len pri Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (), Európskej spoločnosti () a Európskom družstve (). Ak by súd prvej inštancie pripúšťal, že aj pri nedostatočnej právnej úprave je možné premiestnenie sídla do zahraničia aj pri spoločnosti s ručením obmedzeným, tak navrhovateľ súdu predložil nesprávny formulár bez dokumentu, ktorý by preukazoval, že obchodná spoločnosť je zapísaná v inom zahraničnom obchodnom registri. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že nie sú splnené podmienky na vykonanie navrhovaného zápisu do obchodného registra, a preto námietky zamietol.

5. Navrhovateľ sa voči tomuto uzneseniu včas odvolal a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nesprávne a arbitrárne zrušil a aby sa vyhovelo jeho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov. Navrhovateľ zopakoval svoju argumentáciu z námietok, najmä uviedol, že právo Európskych spoločenstiev [správne právo EÚ – pozn. odvolacieho súdu] poníma slobodu podnikať, slobodu usadiť sa v ktoromkoľvek členskom štáte, ako výraz voľného pohybu osôb v európskych spoločenstvách [správne v EÚ – pozn. odvolacieho súdu]. Táto sloboda je zakotvená v čl. 43 a v čl. 48 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Podľa čl. 48 sa so spoločnosťami alebo firmami utvorenými podľa zákonov členského štátu, ktoré majú v Spoločenstve svoje sídlo, hlavnú správu, alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti pre účely tejto kapitoly zaobchádza rovnako, ako s fyzickými osobami, ktoré sú príslušníkmi členských štátov. Spoločnosti alebo firmy znamenajú spoločnosti alebo firmy založené podľa občianskeho alebo obchodného práva, vrátane družstevných spoločností a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností. Keďže bol prístup obchodných súdov – obchodných registrov nejednotný, v týchto veciach sa súdy riadia rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ č. 106/16 a č. 210/06. Navrhovateľ odkázal tiež na iné rozhodnutia registrových súdov, ktoré po výmaze sídla obchodnej spoločnosti túto vymazali z obchodného registra. Pokiaľ by sa súd prvej inštancie riadne oboznámil s citovanými rozhodnutiami, musel by prísť k záveru, že premiestnenie sídla bez výmazu spoločnosti a bez predchádzajúceho zápisu do iného registra právnických osôb je možné a súladné s európskym, aj slovenským právom. Súd prvej inštancie sa oprel len o to, že neexistuje dostatočná právna úprava a naviac neobsahuje konkrétne formulárové tlačivo, pričom sa nevysporiadal s predloženými rozhodnutiami.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním ( ), preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu ( v spojení s ), bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Svojou prvou odvolacou námietkou navrhovateľ vytýka súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože sa nezaoberal rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, ktoré navrhovateľ

predostrel v námietkach. Túto výčitku treba hneď na úvod odmietnuť, pretože odôvodnenie napadnutého uznesenia plne vyhovuje kvalitatívnym požiadavkám stanoveným zákonom ( ), ktorý o. i. vyžaduje, aby ho súd stručne odôvodnil. Súd by mal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení predovšetkým koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ). Myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení každého rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen odkazom na zistené skutočnosti, ale tiež na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie spĺňa. To, že navrhovateľ so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí, ale ani to, keby boli aj nesprávne, neznamená zmätočnosť napadnutého rozsudku, ktorá by mala predstavovať porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

8. Neobstojí ale ani druhá odvolacia námietka, ktorou navrhovateľ vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci na tom základe, že podľa navrhovateľa je premiestnenie sídla bez výmazu spoločnosti a bez predchádzajúceho zápisu do iného registra právnických osôb možné a súladné s európskym, aj slovenským právom.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Trnava v odd. Sro vo vložke č. 29168/T s dátumom zápisu 03.04.2012. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zápisu zmeny zapísaných údajov, a to konkrétne výmazu svojho sídla z obchodného registra. Ako prílohu priložil o. i. rozhodnutie jediného spoločníka z 25.10.2021 o zmene sídla spoločnosti z adresy A. XX, XXX XX B., SR na novú adresu sídla: Kocsér 723/3, PSČ: 2755, Maďarsko a o zmene zakladateľskej listiny v tomto zmysle. Rozhodnutie odôvodnil odkazom na , čl. 49 a čl. 54 Zmluvy o fungovaní EÚ a rozsudky Veľkej komory Súdneho dvora EU č. C-210/06 a č. 106/16.

10. Návrh navrhovateľa bol podaný na základe toho, že jediný spoločník navrhovateľa prijal rozhodnutie o premiestnení sídla na územie iného členského štátu EÚ (Maďarska). Súd prvej inštancie správne posúdil podanie navrhovateľa podľa obsahu ( ) ako návrh na zápis výmazu sídla navrhovateľa v dôsledku jeho premiestnenia do zahraničia. Z argumentácie navrhovateľa, ktorou sa bránil požiadavke zrušenia spoločnosti a jej výmazu, ako aj z toho, že v odvolaní nespochybnil východiská súdu prvej inštancie, vyplýva, že po prijatí rozhodnutia o premiestnení sídla navrhovateľ nebol zapísaný do obchodného registra na území Maďarska. Zo spisu je tak zrejmé, že sa navrhovateľ domáhal premiestnenia sídla svojej spoločnosti, hoci doposiaľ nedošlo k jeho zrušeniu, ale ani k likvidácii a výmazu z obchodného registra na území SR po skončení likvidácie. Súd prvej inštancie teda navrhovateľovi aj v súvislosti s navrhovateľom uvádzanými prípadmi, keď došlo k zápisu premiestnenia sídla niektorých spoločností v slovenskom obchodnom registri, v podstate vytýkal, že navrhovateľ nebol po rozhodnutí o premiestnení sídla do Maďarska zapísaný do maďarského obchodného registra. Súd prvej inštancie tak v zásade pripustil, že sídlo možno premiestniť na územie iného členského štátu (bez straty právnej subjektivity) za predpokladu zápisu v registri krajiny nového sídla spoločnosti, ktorý predchádza jej výmazu z obchodného registra v Slovenskej republike.

11. Odvolací súd s takýmto záverom a právnym posúdením súhlasí. Súd prvej inštancie v oznámení o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra, ako aj v napadnutom rozhodnutí podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení podmienok na zápis výmazu sídla navrhovateľa z obchodného registra. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje, a preto odkazuje na napadnuté uznesenie a jemu predchádzajúce odmietnutie vykonania zápisu ( ). Pre poriadok ešte odvolací súd dopĺňa tieto úvahy:

12. Pokiaľ ide o navrhovateľom zdôrazňované rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, odvolací súd nesúhlasí so závermi, ktoré z nich (stručne a bez vecnej argumentácie) vyvodzuje navrhovateľ. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ v oblasti slobody usadzovania totiž vyplýva, že: 1. spoločnosť založená na základe vnútroštátneho právneho poriadku existuje len na základe vnútroštátneho práva, ktoré určuje

jej založenie a činnosť (pozri rozsudok vo veci Daily Mail, bod 19, rozsudok vo veci Uberseering, bod 67 a rozsudok vo veci Cartesio, bod 104); 2. Zmluva o založení EÚ považuje rozdiely vnútroštátnych úprav v oblasti slobody usadzovania sa za problém, ktorý nie je vyriešený ustanoveniami Zmluvy o slobode usadiť sa, a ktorý by sa mal vyriešiť na základe legislatívnych prác alebo prác na vzájomnom dohovore (pozri rozsudok vo veci Uberseering, bod 70); 3. možnosť spoločnosti platne založenej podľa práva jedného členského štátu premiestniť do iného členského štátu svoje štatutárne alebo skutočné sídlo bez toho, aby stratila právnu subjektivitu, sa určuje podľa vnútroštátneho právneho poriadku, podľa ktoré bola táto spoločnosť založená (pozri rozsudok vo veci Uberseering, bod 70); 4. členský štát má možnosť uložiť spoločnosti založenej podľa svojho právneho poriadku obmedzenia premiestnenia jej skutočného sídla mimo svojho územia, ak si má táto spoločnosť zachovať právnu subjektivitu, ktorú má podľa práva tohto členského štátu (pozri rozsudok vo veci Cartesio, bod 107); 5. členský štát má teda možnosť definovať väzbu vyžadovanú na zachovanie tohto postavenia, táto možnosť voľby zahŕňa možnosť pre tento členský štát, aby neumožnil spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo, zachovať si toto postavenie, keď sa tá chce zreorganizovať v inom členskom štáte premiestnením svojho sídla na územie posledného uvedeného štátu, prerušiac tak väzbu, ktorú stanovuje vnútroštátne právo členského štátu, kde bola spoločnosť založená (viď bod 110 rozsudku vo veci Cartesio); 6. hoci príslušné nariadenia (pozri ďalší bod tohto uznesenia nižšie) stanovujú naozaj mechanizmus umožňujúci novým právnym subjektom, ktoré sú tam upravené, premiestniť svoje sídlo uvedené v stanovách, a teda tiež svoje skutočné sídlo, pričom tieto dve sídla sa musia nachádzať v tom istom členskom štáte, do iného členského štátu bez toho, aby to viedlo k zrušeniu pôvodnej právnickej osoby a vzniku novej právnickej osoby, takéto premiestnenie stále nevyhnutne zahŕňa zmenu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo uplatniteľné na subjekt, ktorý premiestnenie vykonáva (viď rozsudok vo veci Cartesio, bod 117).

13. Z vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právnické osoby založené podľa práva členského štátu EÚ majú právo premiestniť svoje sídlo, ktoré vyplýva z čl. 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ. Právna úprava je však koordinovaná naprieč EÚ len v prípade nadnárodných právnych foriem podnikania, medzi ktoré patrí európska akciová spoločnosť, európske zoskupenie hospodárskych záujmov a európske družstvo [nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE), nariadenia Rady (ES) č. 2137/85 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov a nariadenia Rady (ES) č. 1453/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE)]. Pripravovaná 14. smernica, ktorá mala riešiť situáciu ostatných foriem právnických osôb založených podľa vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátov jednotne na celom území EÚ, prijatá nebola. Z vyššie uvedenej judikatúry je ale zrejmé, že členské štáty môžu prijať úpravu garantujúcu ochranu práv pri tomto procese vo vzťahu k tretím osobám, ktorá však musí byť primeraná a zodpovedajúca slobode usadzovania sa. Nielen na úrovni práva EÚ pri nadnárodných subjektoch, ale aj vo vzťahu k cezhraničnému zlúčeniu sa v rámci právnej úpravy na území Slovenskej republiky uplatňuje požiadavka väzby, t. j. zachovania právnej a hospodárskej kontinuity obchodných spoločností. Ide tu o ukončenie podnikania na území SR a začatie podnikania v zahraničí z dôvodu cezhraničného zlúčenia. Odvolací súd nevidí žiaden zmysluplný dôvod, aby premiestnenie sídla slovenskej právnickej spoločnosti do iného členského štátu EÚ nepodliehalo požiadavke existencie väzby, a riadilo sa teda menej prísnymi podmienkami.

14. Je tiež nelogické, aby sa požiadavka zachovania kontinuity právnej subjektivity pri premiestnení sídla do zahraničia považovala za bránenie, či nebodaj znemožnenie práva usadiť sa vo vzťahu k navrhovateľovi. Právo usadiť sa vykoná práve zápisom právnickej osoby do zahraničného registra ešte pred jej výmazom zo slovenského obchodného registra. Len tak sa zároveň dodrží kontinuita a zásada ekvivalencie, ktorá je prejavom požiadavky ochrany a právnej istoty tretích osôb, t. j. napr. veriteľov vo vzťahu k navrhovateľovi, pri premiestnení sídla pri prípadnom uspokojovaní pohľadávok alebo ochrane iných práv tretích osôb. V prejednávanej veci pritom navrhovateľ ani netvrdí, že by nebol schopný dosiahnuť zápis v maďarskom obchodnom registri a neuvádza žiadne dôvody, ktoré by umožnili prijať záver, že požiadavka predchádzajúceho výmazu navrhovateľa zo slovenského obchodného registra bráni navrhovateľovi v jeho práve usadiť sa v Maďarsku.

15. Práve v dôsledku navrhovateľom citovaného rozsudku vo veci Cartesio sa v praxi začali realizovať premiestenia zapísaných sídiel spoločnosti z jedného členského štátu do druhého pri dodržaní nasledovnej postupnosti krokov: rozhodnutie o zmene právnej formy na právnu formu nového členského štátu, splnenie obligatórnych náležitostí zápisu, zápis v novom členskom štáte do obchodného registra, výmaz v starom členskom štáte z obchodného registra (PATAKYOVÁ, M. a kol.: . Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 85).

16. Napadnuté uznesenie je plne v súlade s východiskami, ktoré predostrel odvolací súd, a zodpovedá aj judikatúre Súdneho dvora Európskej únie vrátane rozsudkov, ktorými argumentoval navrhovateľ. Nie je to preto súd prvej inštancie, ale navrhovateľ, kto sa s citovanými rozhodnutiami nedostatočne vysporiadal.

17. Odhliadnuc od toho, že navrhovateľ celkom zjavne nesplnil podmienky na zápis výmazu sídla pre jeho premiestnenie do zahraničia, správny je tiež záver súdu prvej inštancie, že návrh je neúplný, pretože nebol podaný na tlačive ustanovenom [ ], v dôsledku čoho ho bolo treba aj odmietnuť [ ].

18. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd nevidí dôvod, aby sa odkláňal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho musí odvolanie navrhovateľa vyhodnotiť ako nedôvodné.

19. Keďže všetky odvolacie námietky navrhovateľa sú neopodstatnené, odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ( ) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu ( ). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa potvrdil (výrok).

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .