Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-129-2013.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/129/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa Okresná prokuratúra Považská Bystrica, UL. Ľ. Štúra 1, Považská Bystrica proti odporcom 1/ F. I., bytom M. R.K. XXX/XX, Z. I., 2/ F. G., bytom M. XXX/XX, E. B. a 3/ K. X., bytom K. XXXX/XXX, Z. I., všetci právne zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, o vyslovenie neplatnosti prevodu a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 24. januára 2013, č.k. 4C/204/2012-136, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že že prevod vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 4903 k.ú. Považská Bystrica pod poradovým číslom 632 v podiele 21/1679 ako parc.č. KNC 4835/1, parc. č. KN C 4835/2, parc.č KNE 3090, parc. č. KNE 3091, parc. č. KNE 4831, parc. č. KNE 4832, parc. č. KN E 4833, parc. č. KNE 4834, z darujúcej F. I. na obdarovanú F. G., k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 4903 k.ú. Považská Bystrica ako parc. č. KNC 4835 /1, parc. č. KNE 3090, parc. č. 4831, parc. č. KNE 4832, parc. č. KNE 4833 na obdarovanú K. X., k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 4903 ako parc. č. KNC 4835/2, parc.č. KNE 3091, parc.č. KNE 4834 v podiele 21/1679, na základe darovacej zmluvy zo dňa 11.5.2012 je neplatný. Súd zároveň určil, že odporkyňa 1/ F. I. je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. 4903 k.ú. Považská Bystrica a LV č. 10129 k.ú. Považská Bystrica a zároveň náhradu trov navrhovateľovi nepriznal.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 4 ods. 1, § 5 ods. 2, § 7 zák.č. 181/95 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a ust. § 39 OZ. Po zhodnotení dôkazov dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný. Podľa § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo určenie vlastníctva, ak pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného predpisu. I napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu, prokurátor nepreukazuje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko v tomto prípade sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach ako účastníka konania, ale prokurátor pri výkone svojej pôsobnosti koná priamo zo zákona v zmysle § 3 ods. 2 a § 5 písm. b/ zák.č. 153/2001 Z.z.. Navrhovateľ sa v danom prípade domáhal určenia neplatnosti prevodu vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti ako aj určenia vlastníckeho práva odporkyne 1/ k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 4903 a 10129 k.ú. Považská Bystrica. Pokiaľ by na strane navrhovateľa nevystupoval prokurátor, súd by musel skúmať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a tiež pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva odporkyne 1/ by prejudiciálne riešil
otázku neplatnosti prevodu vlastníckeho práva. V tomto prípade by petit o určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho podielu odporkyne 1/ na spoločnej nehnuteľnosti musel zamietnuť tak, ako uvádzali odporkyne. vzhľadom však na ust. § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a na špecifické postavenie prokurátora v tomto konaní, prokurátorovi vzniká právo priamo podať návrh na začatie konania o vyslovenie neplatnosti prevodu a tiež o určenie vlastníctva, potom v tomto prípade súd môže rozhodovať samostatne o oboch petitoch návrhu, t.z. aj o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva ako aj o určení vlastníctva.
Nehnuteľnosti, ktoré odporkyňa 1/ previedla na odporkyne 2/, 3/ tvoria urbársky majetok. Urbár predstavuje súbor pozemkov, ktoré sú spolu vo vlastníctve urbárnikov, teda osôb združených v pozemkovom spoločenstve. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že z právneho hľadiska ide o osobitný druh podielového spoluvlastníctva, avšak predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť. Urbár síce tvoria viaceré pozemky, no nemožno s nimi nakladať samostatne, pretože majú spoločný právny režim. Vlastník podielu na urbárskej nehnuteľnosti nemôže previesť svoj podiel len k jednému, prípadne k niektorým pozemkom, ale môže previesť podiel na spoločnej nehnuteľnosti. V súlade s § 4 ods. 1 zák.č. 181/95 Z.z. nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti, neznamená nedeliteľnosť jednotlivých parciel patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok nedeliteľná, má jednotný právny režim a teda člen z pozemkového spoločenstva a vlastník spoluvlastníckeho podielu môže platne nakladať len s celým podielom na spoločnej nehnuteľnosti, resp. s jeho časťou, ak tým nedochádza k drobeniu pozemkov. Spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti, teda aj odporkyňa 1/ bola podľa § 2 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách aj členkou pozemkového spoločenstva, pričom podiel na spoločnej nehnuteľnosti sa zároveň rovná výške členského podielu v pozemkovom spoločenstve. Výmeru zodpovedajúcu vlastníckemu podielu na spoločnej nehnuteľnosti možno určiť ako súčin zlomku vyjadrujúceho výšku spoluvlastníckeho podielu a súčtu výmer všetkých pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť.
Zákon o pozemkových spoločenstvách neobmedzuje členov pozemkového spoločenstva previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú osobu za dodržania podmienok vyplývajúcich z § 4 ods. 1, 2 zák.č. 181/95 Z.z.. Vlastník však nemôže deliť nehnuteľnosť takým spôsobom, že na inú osobu prevedie spoluvlastnícky podiel, resp. jeho časť len vo vzťahu k niektorým pozemkom patriacim do spoločnej nehnuteľnosti, alebo svoj spoluvlastnícky podiel rozdeliť tak, že spoluvlastníkom k jednej skupine pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti sa stane jedna osoba a spoluvlastníkom vo vzťahu k druhej skupine pozemkov sa stane iná osoba.
Odporkyňa 1/ mohla teda spoluvlastnícky podiel 21/1679-ín na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 4903 k.ú. Považská Bystrica deliť tak, aby nevznikol vlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000m2, ale nemohla deliť spoločnú nehnuteľnosť tak, že odporkyňa 2/ ako obdarovaná sa stala vlastníčkou podielu pri jednej skupine pozemkov a odporkyňa 3/ ako obdarovaná sa stala vlastníčkou podielu na druhej skupine pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Následkom takéhoto rozdelenia potom vznikli dva listy vlastníctva, kde na LV č. 4903 zostala len jedna obdarovaná a všetci pôvodný spoluvlastníci a na novovytvorený LV č. 10129 bola zapísaná druhá obdarovaná a všetci pôvodní spoluvlastníci. Nový list vlastníctva musel byť založený z dôvodu, že spoločnú nehnuteľnosť nevlastnia rovnakí spoluvlastníci, nakoľko jedna z obdarovaných na ňom chýbala. Vo vzťahu k pozemkovému spoločenstvu potom vznikli dve navzájom odlišné členské základne.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd potom dospel k záveru, že darovacou zmluvou zo dňa 11.05.2012 bolo porušené ust. § 4 ods. 1 a § 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách, t.z., že tento právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu a to konkrétne § 4 ods. 1 a § 7 zák.č. 181/95 Z.z. a preto je v zmysle § 39 OZ neplatný. Keďže súd dospel k záveru, že právny úkon je neplatný, následkom tejto neplatnosti je aj neplatnosť samotného prevodu vlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam a následkom neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy zo dňa 11.05.2012 a neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu súd potom určil, že vlastníčkou podielu 21/1679-ín na nehnuteľnostiach na LV č. 4903 a 10129 k.ú. Považská Bystrica, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zostáva darujúca, teda odporkyňa 1/.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. d/ O.s.p., kedy podľa výsledku konania mal úspech v konaní navrhovateľ, ale súd mu náhradu trov nepriznal s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie a navrhovateľovi v tomto konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporkyne 1/, 2/, 3/, ktoré žiadali, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh ako nedôvodný zamietne a zároveň zaviaže navrhovateľa k náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Opätovne namietali nesprávny procesný postup uplatnenej žaloby, kde sa navrhovateľ domáha ako určenia neplatnosti darovacej zmluvy, tak aj zároveň určenia podielového spoluvlastníctva. Poukázali na tú skutočnosť, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu nie je alebo je právny vzťah alebo právo. Určenie neplatnosti darovacej zmluvy nič nemení na zápise ich spoluvlastníckeho práva odporkýň na LV. To môže zmeniť len druhý petit určenie vlastníctva a preto v tejto časti aj z tohto formálneho hľadiska žiadajú návrh o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietnuť. Poukázali tiež na konštantnú prax v rozhodovacej činnosti súdov. Určovacia žaloba nie je opodstatnená a ňou požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Najpodstatnejšie je však vyriešenie otázky, či touto darovacou zmluvy porušili § 4 a § 5 ods. 2 ako aj § 7 zák.č. 181/95 Z.z. ako sa mylne domnieva žalobca. Uviedli, že odporkyňa sa rozhodla svoj podiel rozdeliť medzi svoje dcéry a preto sa rozhodla požiadať o vyhotovenie zmluvy advokátsku kancelária, kde bola upozornená, že musia byť dodržané podmienky ohľadu zákazu drobenia jednotlivých vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti a musia byť upravené tak, aby nevznikli vlastnícke podiely s výmerou menšou ako 2000 m2. Poukázali na znenie § 2 ods. 1, § 2 ods. 3 a § 4 ods. 1, 2, 3 zák.č. 181/95 Z.z., kedy navrhovateľ si nesprávne a svojským spôsobom interpretuje právny význam podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, že je nedeliteľné. V tomto smere ani správa katastra pojem nedeliteľnosti nepochopila, čo sa prenieslo aj na žalobcu, ktorý takto žalobu podal. Poukázali na Ústavu SR, kde každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby niečo konal, čo zákon neukladá. Je pravda, že odporkyňa 1/ ako prevodkyňa disponovala so svojim spoluvlastníckym podielom, ktorými sú v zmysle § 119 ods. 2 OZ aj pozemky ako samostatné parcelné čísla, ktoré patria do nedeliteľných spoločných nehnuteľností a nedisponovala parcelou ako celkom. Nedeliteľnosť podielového spoluvlastníctva v zmysle § 4 ods. 1 sa zachováva v pomere medzi členmi spoločenstva. Zákonodarca v ust. § 4 zák.č. 181/95 Z.z. takýto spôsob nakladania s podielmi ako vykonala žalovaná 1/ nevylúčil. Vylúčil len možnosť zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa § 141 a § 142 OZ. Prevodom prevodu boli spoluvlastnícky podiel a nie nehnuteľnosť. V tomto smere poukázali na § 8 ods. 1, kde nadobúdateľ sa stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností členov spoločenstva v rozsahu nadobudnutého podielu a tiež na § 15 ods. 3 cit. zákona, ktorý nevylučuje a priamo nezakazuje prevod podielu na nehnuteľnostiach, ktoré podliehajú režimu pozemkových spoločenstiev. Tento právny názor opreli aj o stanovisko NS SR uvedený v rozsudku 3 Sžo KS 34/2003, ktorý konštatoval, že prevodca disponuje svojim spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti a nedisponuje parcelami ako celkom. Nedeliteľnosť podielového spoluvlastníctva sa zachováva v pomere medzi členmi spoločenstva. Vyvrátil v tomto rozhodnutí stanovisko odporcu Správy katastra Tvrdošín, ktorý si vykladal nedeliteľnosť tak, že kúpnodarovacou zámennou zmluvou si nemôže spoluvlastník podielu ponechať len niektoré pozemky vo svojom podielovom spoluvlastníctve a niektoré previesť na inú osobu, keďže všetky tieto pozemky stále tvoria spoločnú nehnuteľnosť. Keďže odporkyňa 1/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel na spoločných nehnuteľnostiach a s ním súvisiace práva a zároveň nezrušila a nevyporiadala spoluvlatníctvo a nakladala len so svojim podielom, konala tak v súlade so zákonom. Obe jej dcéry sa potom stali členkami spoločenstva podľa § 15 ods. 1 zák.č. 181/95 Z.z. a vstúpili tak do jej práv.
K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že čo sa týka namietaného nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane prokuratúry na oboch žalobných petitoch, t.z. na určení neplatnosti darovacej zmluvy v kontexte s druhým petitom žaloby, kde sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva v prospech jednej s odporkýň, odvolací súd dodáva, že ust. § 35 O.s.p. upravuje dve formy účasti prokurátora na občianskom procese, v oboch prípadoch v taxatívne vymedzených veciach formou podania návrhu na začatie konania a formou vstupu do konania začatého účastníkom. Prokurátor v zmysle tohto ustanovenia zákona môže žalovať bez ohľadu na to, čo je predmetom vlastníckeho práva, teda či ide o nehnuteľnosti, hnuteľnosti, byty, nebytové priestory a iné spôsobilé predmety tohto absolútneho vecného práva. Všetky tieto žaloby sú žalobami o určenie, že právny vzťah neexistuje, alebo v prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva, že takýto právny vzťah vznikol. Z koncepcie tejto aktívnej legitimácie vyplýva, že prokurátor nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a môže žalovať aj v prípade, ak by bolo možné žalovať priamo na plnenie.
Preto bol v konečnom dôsledku správny záver súdu prvého stupňa o naliehavom právnom záujme navrhovateľa na danom určení a to aj v kontexte oboch žalobných petitov, kde sa navrhovateľ domáhal ako určenia neplatnosti darovacej zmluvy, tak aj určenia vlastníckeho práva.
Neobstojí argumentácia zo strany odporkýň s poukazom na konštantnú súdnu prax ohľadom naliehavého právneho záujmu, kde žalované poukazovali okrem iného aj na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 98/2004 zo dňa 30.11.2004, nakoľko tento judikát sa netýka obdobného právneho vzťahu a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že právo prokurátora žalovať tak, ako to predpokladá ust. § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené zák.č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008. Preto námietky odporkýň 1/, 2/, 3/ ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu neobstojí, pričom i v tomto smere odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Rovnako ani ďalšie odvolacie námietky v prejednávanej veci zo strany odporkýň 1/, 2/, 3/ dôvodné neboli. odvolací súd poukazuje na podstatne novšiu judikatúru či už NS SR, prípadne Ústavného súdu, kde Ústavný súd SR v náleze sp.zn. 3 ÚS 154/2010 z 05.10.2010 skonštatoval, že pojem spoločná nehnuteľnosť nie je explicitne definovaný v Právnom poriadku SR, avšak k účelu a zmyslu zákona o pozemkových spoločenstvách možno vyvodiť, že zákonodarca pri kreovaní a používaní tohto pojmu v samostatnom texte zákona, mal na mysli majetkový substrát pozemkového spoločenstva a nie každý jednotlivý pozemok identifikovaný parcelným číslom. Pojem spoločná nehnuteľnosť sa preto vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva a keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku. Zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 4 ods. 1 naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť ako celok je nedeliteľná, teda že má jednotný právny režim.
Pozemok, ktorý je predmetom danej darovacej zmluvy je súčasťou skupiny pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť a nie je možné ho oddeliť od ostatných pozemkov a odpredať, resp. darovať podiely len z jednotlivých parciel z daného pozemku tak, ako správne uzatvoril súd prvého stupňa. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom prevodu môžu byť spoluvlastníckeho podiely, avšak len za predpokladu, že by bola prevádzaná celá skupina pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, čo však nie je prejednávaný prípad.
Preto v konečnom dôsledku bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý uzavrel, že predmetnou darovacou zmluvou došlo k porušeniu zákona, a preto tento prevod je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, nakoľko tento je v rozpore s ust. § 4 ods. 1 zák.č. 181/95 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a zároveň naň odkazuje.
Čo sa týka náhrady trov odvolacieho konania, v tomto smere odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .