Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/106/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO 35 717 769, v konaní zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti odporkyni T. P., štátnej občianke U. republiky, bytom O., K.P. XXXX/X o zaplatenie 667,06 eur s príslušenstvom a iné takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 253,06 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 09.04.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 667,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 09.04.2010 do zaplatenia. Uviedol, že s odporkyňou ako dlžníkom uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu úveru 600,- eur s poplatkom za správu úveru 414,- eur, spolu 1.014,- eur. Celú uvedenú sumu sa odporkyňa zaviazala uhradiť v 13 mesačných splátkach po 78,- eur. Odporkyňa uhradila z tohto úveru len 346,94 eur, naposledy dňa 22.09.2010 sumu 50,- eur. Po tomto dni už napriek výzve navrhovateľa odporkyňa nič na úver nezaplatila a navrhovateľ preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným 08.04.2010 a dlžná suma z úveru je 667,06 eur.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle v spojení s rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:

Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 28.10.2009 s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 600,- eur a to za odplatu a úrok 20 %, ktoré sú súhrne nazvané v zmluve ako poplatok za správu úveru a ten je vyčíslený na sumu 414,- eur. Odporkyňa sa podľa zmluvy zaviazala splatiť navrhovateľovi úver spolu s poplatkom za správu úveru, v celkovej výške 1.014,- eur v 13 mesačných splátkach po 78,- eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve o úvere je uvedené, že priemerná hodnota RPMN je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 37,93 %. Podľa čl. 1. Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere a sú predtlačené na druhej strane listu, kde na prvej strane listu je text

zmluvy o úvere, má navrhovateľ právo požadovať vrátenie celej dlžnej sumy vrátane úrokov po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. V čl. 1 Obchodných podmienok je ďalej uvedené, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 206,73 %.

Podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu odporkyňa zaplatila na poskytnutý úver doposiaľ celkovo sumu 346,94 eur. Listom navrhovateľa zo dňa 26.3.2010 bolo preukázané, že navrhovateľ vyzýval odporkyňu na riadne splácanie úveru. Listom zo dňa 2.7.2010 navrhovateľ odporkyni oznámil, že v súlade so zmluvnými podmienkami bol ku dňu 8.4.2010 zosplatnený celý úver.

Pomocou interaktívnej kalkulačky na portály www.fininfo.sk <http://www.fininfo.sk> vykonal súd výpočet RPMN /ročnej percentuálnej miery nákladov/ pri vyššie uvedenom úvere odporcov a zistil, že RPMN pri úvere 660,- eur splatnom v 13 splátkach, s úrokom 20 % a odplatou 294,- eur ako dodatočným nákladom činí 434,11 %.

V danej veci tak bolo podľa súdu preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na základe zmluvy o úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporkyňa je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 28.10.2009 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle a uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení , resp. podľa ustanovení pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

V zmysle , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri nesplnení tejto podmienky je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.

Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení účinnom od 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s uzatvorili zmluvu o úvere. Ide o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami na druhej strane zmluvy, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur, ktorý odporkyňa aj v uvedenej výške čerpala a odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s 20 % úrokom. V predmetnej zmluve o úvere sa nachádzajú dva údaje týkajúce sa RPMN /ročná percentuálna miera nákladov/. Jednak je to údaj o priemernej hodnote RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 37,93 % a potom v čl. 1 Obchodných podmienok uvedený údaj, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 206,73 %. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ani jeden z uvedených údajov nepredstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vychádzajúcu z obsahu zmluvy o úvere. S ohľadom na podmienky úveru je totiž RPMN tohto úveru 434,11 %. a nie ako je uvádzané v zmluve. Vychádzajúc z účelu uvádzania hodnoty RPMN v zmluvách o úvere, tým je nepochybne poskytnutie možnosti spotrebiteľovi presvedčiť sa na základe tohto údaju o výhodnosti úveru, je nepochybné, že uvedenie nesprávneho údaja RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má z hľadiska ochrany spotrebiteľa rovnaké dôsledky ako úplná absencia tohto údaju v zmluve. V tomto zmysle súd potom prijal záver, že predmetná zmluva o úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch neobsahuje povinný údaj o RPMN a s prihliadnutím na skutočnosť, že odporkyňa úver na jej základe čerpala, je síce zmluvou platnou, avšak úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak nemá právo na zaplatenie dojednaného úroku 20 % z poskytnutého úveru 660,- eur.

Súd ďalej dospel k rovnakému záveru aj pokiaľ ide dojednanú odplatu za poskytnutie úveru. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala zaplatiť navrhovateľovi aj odplatu za poskytnutie úveru, ktorá nie je v zmluve o úvere vyčíslené ale je uvedené, že spolu s 20 % úrokom z úveru /tiež bez vyčíslenia/ tvorí poplatok za správu úveru v celkovej výške 414,- eur. Súd je toho názoru, že uvedené dojednanie odplaty za poskytnutie úveru je neplatné. Účastníci úverovej zmluvy si môžu v zmysle dojednať odplatu pre veriteľa za záväzok poskytnúť úver. V danom prípade však treba mať na zreteli, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej na jednej strane vystupuje dodávateľ, veriteľ, ktorý je profesionálom, ktorý má k dispozícii určité odborné skúsenosti, znalosti a materiálne možnosti, ktoré sú nepochybne väčšie ako je to u spotrebiteľa. Tento dodávateľ predkladá spotrebiteľovi formulárový návrh zmluvy, ktorý si sám vypracoval, pozná ho a sú mu tak zjavné jeho práva a povinnosti z budúceho zmluvného vzťahu. Na druhej strane spotrebiteľ, ktorý chce uzatvoriť zmluvu s dodávateľom nedisponuje materiálnym, odborným a iným vybavením ani skúsenosťami a schopnosťami. K podpisu sa mu predkladá návrh zmluvy, ktorý je minimálne v časti obchodných podmienok, ktoré sú bežnou súčasťou spotrebiteľských úverových zmlúv, obsiahly a často plný pojmov, ktorým spotrebiteľ ani nemôže rozumieť. Preto je pre takéhoto spotrebiteľa obtiažne, aby si riadne a do všetkých dôsledkov uvedomil rozsah svojich práv a povinností s budúceho záväzkového vzťahu. Za takejto situácie je preto potrebné poskytnúť spotrebiteľovi väčšiu právnu ochranu, ktorá tak bude viesť k rovnovážnemu stavu práv a povinnosti medzi ním a dodávateľom. Jedným zo spôsobov takejto právnej ochrany je aj ustanovenie, podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády / o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy/. Aby tento prostriedok právnej ochrany spotrebiteľa nevyšiel

nazmar je podľa súdu podstatné, aby výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola jasne a zrozumiteľne v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená. Ustanovenie ako je uvedený má aj svoju prevenčnú funkciu, ktorá musí viesť k tomu, aby sa spotrebiteľ ešte pred uzatvorením zmluvy mohol z jej obsahu presvedčiť, či toto ustanovenie je zo strany dodávateľa dodržané a on môže do záväzkového vzťahu s dodávateľom vstúpiť. Na základe uvedených záverov sa súd domnieva, že dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru spôsobom akým je to v predmetnej úverovej zmluve účastníkov /odplata a úrok 20 %, ktoré sú súhrne nazývané ako poplatok za správu úveru a ten je vyčíslený na sumu 414,- eur/ nie je dojednaním odplaty za poskytnutie úveru jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý bez ďalšieho umožňuje spotrebiteľovi presvedčiť sa o dodržaní o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V tomto zmysle sa potom jedná o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľnú podmienku v zmysle , ktorá je neplatná podľa .

Na základe uvedených záverov má tak navrhovateľ právo len na vrátenie istiny úveru 600,- eur, ktorý odporkyňa čerpala. Keďže na tento úver už odporkyňa podľa tvrdení navrhovateľa zaplatila spolu 346,94 eur, je zostatok dlhu na istine úveru 253,06 eur, ktorú sumu musí ešte odporkyňa navrhovateľovi zaplatiť. Keďže odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, popri istine nesplateného úveru 346,94 eur vzniklo navrhovateľovi podľa v znení účinnom ku dňu 9.4.2010, čo je 9 % ročne.

Takto súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 253,06 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.4.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Odporkyňa bola v konaní pomerne úspešnejšia ako navrhovateľ a preto má v zmysle uvedeného ustanovenia právo na náhradu trov konania. Keďže však odporkyni doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.