Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-75-2013.pdf
PDF · 114.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minska vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. č. d. XXX, prechodne bytom U. - R., V. V. U. XXX/XX a otec - F. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. č. d. XXX, t. č. M. XX, VN Y. XXXX, T., o návrhu navrhovateľky G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., F. L. XXX/X, zastúpenej Advokátskou spoločnosťou s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresnej prokuratúry Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, F. Rákocziho 15, o odvolaní navrhovateľky G. T. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. septembra 2013 č. k. 16P/132/2012-135, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 5. septembra 2013, č. k. 16P/132/2012-135, zamietol návrh navrhovateľky a zároveň rozhodol, že maloletú U. L., nar. XX. XX. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke od 09. 03. 2013, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. sumou 150 eur mesačne od 09. 03. 2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 09. 03. 2013 do 31. 08. 2013 vo výške 506,45 eura súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka - maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 05. 2012 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní zabezpečovať starostlivosť o dieťa, keďže pracujú v zahraničí. Podaním zo dňa 1. júna 2012 navrhovateľka doručila súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil matke dieťaťa odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti navrhovateľky. Vydania predbežného opatrenia sa domáhala s poukazom na telefonické oznámenie matky, ktorá jej oznámila, že si maloleté dieťa zoberú do T., keď sa vráti na Slovensko dňa 25. 06. 2012. Uznesením č. k. 16P/132/2012-28 zo dňa 3. júla 2012 súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozhodnutie zmeniť. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil uznesením č. k. 7CoP/35/2012-45 zo dňa 08. 08. 2012.
Z vykonaného dokazovania nepovažoval súd za preukázané, že by rodičia neboli schopní zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa tak, že by bolo potrebné maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Poukázal na to, že náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Dovtedy než nastane takáto situácia, má štát povinnosť pozitívneho záväzku, to znamená podporovať rodinný život, konať pozitívne a vytvárať také podmienky, ktoré budú k ochrane rodinného života prispievať, pričom v prípade zásahu do rodinného života musí preferovať záujmy detí. Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa od narodenia má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že o maloleté dieťa sa rodičia starali od júna 2012, kedy si dieťa zobrali od navrhovateľky, boli na návšteve u starej matky maloletého dieťaťa zo strany otca a spoločne odišli do T.. V T. sa o maloleté dieťa starali obaja rodičia do 09. 03. 2013, kedy sa matka spolu s maloletým dieťaťom vrátila na Slovensko k priateľovi, s ktorým nadviazala známosť v januári 2013. Od 09. 03. 2013 bývajú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome priateľa, kde sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu, starostlivosť a zdravý vývoj dieťaťa. Uvedené skutočnosti má súd potvrdené zo správy o prešetrení pomerov z ÚPSVaR v D.. Priateľ matky maloletého dieťaťa preferuje snahu zabezpečiť bývanie, stravu a starostlivosť o maloleté dieťa i matku maloletého dieťaťa s tým, že uhrádza všetky náklady spojené s bývaním, ako aj prestavbou rodinného domu. Rovnako má snahu udržiavať i rodinné vzťahy s navrhovateľkou, ako aj bratom maloletého dieťaťa, dôkazom čoho sú vzájomné návštevy, ako aj spoločný výlet. Maloleté dieťa prejavilo blízky citový vzťah k matke a rovnako aj k navrhovateľke, t. j. starej matke. Dieťa bolo prijaté na základe rozhodnutia zo Spojenej školy internátnej Prievidza zo dňa 29. 05. 2013 PR-11/112/2013 od 01. 09. 2013 do Špeciálnej základnej školy internátnej v D., ktorú riadne navštevuje. Pred nástupom do školy maloleté dieťa bolo prijaté od 26. 04. 2013 do Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Prievidza, kde sa pripravovalo na nástup do školy a venovala sa mu logopedička. Maloleté dieťa je evidované okrem detského pediatra i u odborných špecialistov - neurológa a logopéda. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19. 04. 2013 so zamestnávateľom VOT METAL s.r.o., so sídlom Nedožerského 133, Nedožery - Brezany na dobu neurčitú s nástupom do zamestnania dňa 22. 04. 2013 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Jedná sa o upratovanie prevádzkových priestorov s dohodnutou mzdou 2 eurá na hodinu a týždenným pracovným časom 20 hodín. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd mal za to, že návrh navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti je nedôvodný, preto rozhodol tak, že návrh zamietol. Poukázal na to, že navrhovateľka počas konania v podstate sama vo svojich vyjadreniach uznáva, že o dieťa je riadne postarané, dieťa sa nachádza v prostredí, ktoré je vyhovujúce pre jeho ďalší zdravý vývoj a rovnako pozitívne hodnotila aj postoj priateľa matky maloletého dieťaťa vo vzťahu k dieťaťu i k rodine celkovo. Navštívila maloleté dieťa v prostredí, kde vyrastá, absolvovali spoločne výlet a pozitívne sa vyjadrovala o nich v tom smere, že matka maloletého dieťaťa jej umožňovala stretávať s dieťaťom, mohla si pre dieťa prísť, prípadne dieťa doniesla a o dieťa bolo vždy riadne postarané. Tvrdenie, že matka sa o maloleté deti nestará a nie je schopná postarať sa boli jednoznačne vyvrátené. Tvrdenia navrhovateľky považuje súd za rozporné, a preto jej návrh zamietol. Uviedol, že vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého bolo jednoznačne preukázané, že matka sa o maloleté dieťaťa riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky na ďalší zdravý vývoj dieťaťa po každej stránke. Navrhované dokazovanie považoval za nadbytočné a nehospodárne s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1 OSP. Záverom súd uviedol, že starostlivosť zo strany matky o maloleté dieťa uznal a potvrdil i otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi. Súd mal jednoznačne za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto bolo potrebné rozhodnúť o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky od 09. 03. 2013, odkedy je matka s maloletým dieťaťom na Slovensku, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne. Pri určení výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré vyčíslila matka i s poukazom na jeho vek a vychádzal aj z finančných možností otca, ktorý jednoznačne uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa tak, ako uvedie matka. Jeho príjem je 1700 eur mesačne a príležitostná prémia 165 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 09. 03. 2013 do 31. 08. 2013 vo výške 506,45 eura súd povolil otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným podľa § 160 ods. 1 OSP s poukazom na to, že otec dieťaťa uviedol, že je ochotný platiť výživné i vo výške 200, 300 eur a má za to, že z uvedeného príjmu bude otec schopný splácať zročné výživné bez akýchkoľvek problémov. Súd uznal, že otec dieťaťa dosiaľ zaplatil výživné vo výške 350 eur, čo potvrdila aj matka maloletého dieťaťa.
Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil podľa ustanovení § 45 ods. 1 až 8, § 36 ods.
1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, konštatujúc, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ OSP tým, že návrh na začatie konania podala v čase, kedy bola s matkou maloletej dohodnutá na tom, že sa o maloletú bude starať tak, ako sa stará o jej syna F., ktorého matka maloletej chcela pre jeho postihnutie dať do ústavu. Maloletý F. vo svojej výchove prosperuje, pričom tak U. ako aj F. prospieval aj ich spoločný pobyt v jej domácnosti, s ohľadom na súrodenecké vzťahy. V tom čase matka maloletú bez akejkoľvek prípravy z opatery navrhovateľky odviedla do zahraničia, pričom navrhovateľka na súde prvého stupňa poukazovala na skutočnosti, na základe ktorých mala obavu, že matka v krízových situáciách starostlivosť o deti nezvláda. V priebehu konania na súde prvého stupňa poukazovala aj na skutočnosti, na základe ktorých mala obavu, že matka v krízových situáciách starostlivosť o deti nezvláda. Matka nevedela zabezpečiť ochranu maloletej, ktorá sa prizerala nevere jej otca v ich byte v T.. Navrhovateľka vyjadrila presvedčenie o tom, že pokiaľ by matka maloletej zmenila partnera, opätovne by to malo vplyv na jej starostlivosť o maloletú. Do pozornosti súdu dala, že matka maloletej sa tvárila, že vytvorila vhodné podmienky pre výchovu maloletej v rodinnom dome jej nového priateľa, ku ktorému sa aj s dcérou nasťahovala po mimoriadne krátkej známosti. V priebehu celého konania navrhovateľka prejavovala riadny a vážny záujem o starostlivosť o maloletú U., ktorú aj pred podaním návrhu riadne vychovávala a hoci sa zmenili pomery v tom smere, že matka dieťaťa sa medzičasom vrátila zo zahraničia, aktuálne poskytuje maloletej starostlivosť a umožňuje jej stretávať sa s ňou, uviedla dôvody a predložila dôkazy, z ktorých má za to, že z hľadiska povahových vlastností a osobnostných predpokladov bude vedieť poskytnúť maloletej U. lepšiu starostlivosť, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v jej starostlivosti je aj brat maloletej. Podľa jej názoru i súd pochybil, keď neakceptoval jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý dostatočne zdôvodnila a ktorý by pre rozhodnutie vo veci bol podľa jej názoru nevyhnutný. Aktuálne zabezpečenie starostlivosti zo strany dcéry navrhovateľky nie je podľa jej názoru zárukou, že matka maloletej bude vedieť vytvoriť stabilné rodinné prostredie pre svoju dcéru a domnieva sa, že aj maloletá U. by si skôr zvolila starostlivosť v rodine navrhovateľky. Okrem toho sa domnieva, že vzhľadom na skutočnosť, že podala návrh na začatie konania, mal sa súd vysporiadať aj bez návrhu s prípadnou možnosťou stretávať sa s maloletou U. tak, aby sa vzťahy medzi ňou a navrhovateľkou, ako aj bratom nemohli prerušiť a aby v tomto smere matka mala aj povinnosť maloletú U. odovzdať na stretnutie, pretože by to bolo v záujme maloletej U.. Navrhla, aby na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/132/2012-135 zo dňa 05. 09. 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že ako matka na svojom stanovisku trvá, aby ostala U. v jej starostlivosti. Súhlasila s výrokom prvostupňového súdu, že boli zamietnuté všetky návrhy navrhovateľky, pretože nie všetky sa zakladali na pravde, ale len na domnienkach, ako aj toto odvolanie. S napadnutým rozsudkom súhlasila a dodala, že ako matka má práva aj povinnosti, ktorých sa nechce vzdať. U. vytvorili prijateľné podmienky na jej výchovu a starostlivosť. Odvolanie je založené len na domnienkach a nie sú žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali požiadavku zmeniť rozsudok prvostupňového súdu.
K odvolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Nové Zámky, ktorá uviedla, že súd svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti založil na právnom závere o nedôvodnosti podaného návrhu, ktorý rozsudok považuje za správny, vychádzajúci zo zisteného skutkového stavu veci. Vykonaným dokazovaním danej veci bolo preukázané, že starostlivosť o výchovu maloletej U. L. osobne zabezpečuje matka G. L., ktorá sa s ňou dňa 09. 03. 2013, po dohode s otcom maloletej, vrátila z T. na Slovensko. Dôvodom ich návratu z T. boli, okrem iných, adaptačné problémy maloletej na cudzojazyčné prostredie, v ktorom žila s oboma rodičmi od letných mesiacov roku 2012. Matka maloletej má v súčasnosti vytvorené vhodné podmienky potrebné pre starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletej a neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili jej nezáujmu, resp. neschopnosti túto riadne zabezpečovať. So súhlasom jej priateľa matka maloletej a maloletá žijú v jeho rodinnom dome v okrese D.. Maloletá má zabezpečenú riadnu i odbornú starostlivosť, navštevuje prípravný ročník základnej školy. Sama navrhovateľka v konaní potvrdila riadnu starostlivosť matky o maloletú, o ktorej má vedomosť, keď podľa ich výpovedí udržujú pravidelný kontakt. Pokiaľ v podanom odvolaní navrhovateľka argumentuje svojimi povahovými vlastnosťami a osobnostnými predpokladmi, ktoré jej umožňujú poskytnúť lepšiu starostlivosť o maloletú, nejde pri danej dôkaznej situácii o skutočnosti odôvodňujúce zásah do práv rodiča a dieťaťa. Dodala, že starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa je právom a povinnosťou rodičov, zásah do ktorých v podobe zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby zákon pripúšťa len v záujme dieťaťa a nie v záujme tejto „inej“ osoby túto starostlivosť dieťaťu poskytovať. V kontexte s uvedeným považuje zamietnutie návrhu súdom na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia vzájomných väzieb a spôsobilosti matky vytvoriť „stabilné rodinné prostredie“, ktoré navrhovateľka v odvolaní namieta, za plne odôvodnené. Tvrdenie navrhovateľky o zaujatosti účastníkov konania a svedkov, ktoré malo brániť v danej veci objektívnemu zisteniu skutkového stavu veci, považuje za účelové. Ich výpovede boli navyše len jedným z podkladov, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom je podstatné, že tieto svojím obsahom neodporujú ďalším, v konaní zadováženým dôkazom. Súd napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom bez návrhu súčasne upravil výkon rodičovských práv a povinností a vyživovaciu povinnosť voči maloletej, keďže v konaní bolo preukázané, že sa rodičia maloletej, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, na ich výkone nedohodli. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namieta, že súd neupravil jej styk s maloletou, v konaní však takýto návrh nepodala. Preukázané pomery v rodine takúto úpravu ani neodôvodnili. Navrhovateľka v konaní sama potvrdila, že je jej matkou maloletých umožnené s maloletou stráviť voľný čas a v styku s maloletou jej nebráni. Okresná prokuratúra navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vyjadril, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo dostatočné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka maloletého dieťaťa G. v súčasnosti osobne zabezpečuje a naďalej chce zabezpečovať starostlivosť svojej dcére U., maloletá žije s matkou a jej priateľom v rodinnom dome, kde zo správy o prešetrení pomerov neboli zistené žiadne nedostatky. Rovnako kolízny opatrovník nezistil zanedbávanie starostlivosti zdravotného stavu maloletej, ktorá je vedená okrem pediatra i u odborných lekárov neurológa a logopéda. Matka maloletú prihlásila k riadnemu plneniu povinnej školskej dochádzky a od 01. 09. 2013 maloletá U. navštevuje Špeciálnu základnú školu internátnu v D.. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o maloletú U. L. a zo strany matky neboli zistené prekážky, pre ktoré by matka nemohla zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, kolízny opatrovník sa pridržiava doterajšieho vyjadrenia v súdnom konaní a navrhuje rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Jednou zo základných zložiek práva na spravodlivý proces tvorí povinnosť súdu svoje rozhodnutia riadna a presvedčivo odôvodniť.
V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, preto sa odvolací súd obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zároveň na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody, ktoré sú reakciou na odvolanie navrhovateľky (starej matky maloletého dieťaťa) na závery prvostupňového súdu, pričom zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 OSP).
Podľa § 6 OSP v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ako o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
V zmysle § 30 ods. 1 prvá veta ZoR rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
Podľa § 28 ods. 1 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi; rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29). Pojem výchova sa chápe širšie ako len osobná starostlivosť, znamená napr. rozhodovanie o dieťati v prípadoch, v ktorých dieťa nemôže samo rozhodovať.
Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine) je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Musí sa vždy opierať o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Ak sa v konaní tvrdí, že výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov bráni zlý zdravotný stav tohto rodiča, ide o odbornú otázku, ktorej posúdenie vyžaduje spravidla súčinnosť so znalcom (R 64/1968).
Predpokladom pre vyslovenie výchovného opatrenia v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rodine, t. j. zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča je, že: a) vyžaduje to záujem maloletého dieťaťa. Dôvodom pre takéto výchovné opatrenie môžu byť tak subjektívne okolnosti (spočívajúce napr. v nezáujme rodičov o starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa alebo v ich neschopnosti riadne sa starať o maloleté dieťa, či už v dôsledku požívania alkoholu, narkotík a pod.), ako aj objektívne okolnosti (spočívajúce napr. v ochorení alebo úmrtí rodičov a pod.), b) osoba, ktorej sa má maloleté dieťa zveriť, je fyzickou osobou, súhlasí s týmto výchovným opatrením súdu, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má plnú spôsobilosť na právne úkony, má osobné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa; sú to najmä predpoklady zdravotné, osobnostné a morálne, avšak so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu môžu z hľadiska sledovaného záujmu maloletého dieťaťa prichádzať do úvahy aj ďalšie predpoklady a fyzická osoba, ktorej sa má maloleté dieťa zveriť, zaručuje nielen spôsobom svojho života, ale aj spôsobom života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, že náhradnú
osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
V preskúmavanej veci prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská všetkých účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Pokiaľ odvolateľka vytýkala prvostupňovému súdu, že nevykonal ňou navrhnuté dôkazy (znalecké dokazovanie, výsluch navrhovanej svedkyne K. H. a opätovný výsluch svedka K. D.) odvolací súd k tejto námietke uvádza, že k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, považoval navrhované dôkazy za nadbytočné a nehospodárne a odvolací súd sa s touto argumentáciou prvostupňového súdu plne stotožňuje. Dodáva, že aj v prípade, ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné alebo nehospodárne), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 OSP). V predmetnej veci skutkové závery prvostupňového súdu plne postačovali na vydanie rozhodnutia. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, čo však nie je tento prípad.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa vo veci samej a s jeho právnym posúdením veci. Zdôrazňuje, že i keď treba oceniť, že navrhovateľka ako stará matka maloletej počas niekoľkomesačného časového obdobia zastúpila rodičov, a najmä matku, v starostlivosti o maloletú aj bez súdneho rozhodnutia, len na základe dohody rodičov maloletej s navrhovateľkou, táto dočasná starostlivosť však nemôže spôsobiť zánik práva matky, ktorej zákon, ako aj postavenie v primárnej rodine právo starostlivosti zaručuje. Za stavu, kedy matka maloletej má osobnostné predpoklady pre starostlivosť o dieťa a má aj primerané bytové podmienky na výchovu maloletej, pričom neboli zistené iné okolnosti, pre ktoré by maloletá nemohla byť zverená do osobnej starostlivosti matky, aby tak matka mohla realizovať vo vzťahu k maloletej svoje rodičovské práva a povinnosti, nie je dôvod dieťa zverovať do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Takýmto dôvodom nemôže byť ani skutočnosť, že ďalšie maloleté dieťa matky F. E., nar. XX. XX. XXXX (polorodý súrodenec maloletej U.) je už od roku 2005 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže tieto deti už dlhší čas žijú oddelene a zvykli si na rôzne výchovné prostredie. Záverom odvolací súd k námietke navrhovateľky, že prvostupňový súd nerozhodol o úprave styku navrhovateľky ako starej matky s maloletou U., poznamenáva, že ak matka maloletej v priebehu konania na prvostupňovom súde umožňovala navrhovateľke stretávať sa s maloletou a v styku s ňou jej nebránila, potom súd prvého stupňa zrejme vychádzal z takto zistených pomerov a o styku dieťaťa s navrhovateľkou nerozhodoval. Ak však matka neumožní navrhovateľke styk s maloletou U. a bude to v záujme tohto maloletého dieťaťa, potom súd môže na návrh, ale aj bez návrhu, upraviť styk dieťaťa s navrhovateľkou ako blízkou osobou.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP, v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.