Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/317/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. G. Q., nar. XX. XX. XXXX, O. O. X, P., zastúpeného JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom, Námestie priateľstva 2166/11, Dunajská Streda, proti žalovanému: Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. mája 2013 č. KRPZ- NR-VO2-1-010/2013-PK, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. mája 2013 č. KRPZ-NR-VO2-1-010/2013-PK a Disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 15. februára 2013 č. 1 podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 345,94 eur na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou zo dňa 23. 07. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 05. 2013 č. KRPZ-NR-VO2-1-010/2013-PK a Disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 15. 02. 2013 č. 1, ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa ust. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v podobe zníženia služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov. Uviedol, že tento disciplinárny rozkaz považuje za nezákonný, vecne nesprávny a nespravodlivý a z toho dôvodu podal proti nemu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 27. 05. 2013 tak, že zmenil jeho odôvodnenie, pričom zmena spočívala v tom, že žalovaný na strane 3 disciplinárneho rozkazu vypustil odsek tohto znenia: „dňa 29. 01. 2010 bolo kontrolnou činnosťou nadriadeného zistené nesprávne vykazovanie údajov v hliadkovej knihe menovaného, čo bolo nadriadenými vyhodnotené ako zavinené porušenie povinností menovaného, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia, za čo bolo menovanému uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie v zmysle zákona (DR riaditeľa KDI č. 1/2010)“ a v ostatných častiach odvolanie žalobcu zamietol a takto upravené napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V podanej žalobe žalobca podrobne uviedol dôvody svojho odvolania proti vyššie uvedenému disciplinárnemu rozkazu. Zdôraznil, že v predmetnej veci mu disciplinárne opatrenie bolo uložené za skutok, ktorý mal spáchať dňa 24. 05. 2012, a teda je jednoznačne preukázané, že žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie až po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, čo

samo osebe predstavuje dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Taktiež je nezvyčajný i spôsob rozhodnutia žalovaného, ktorý ako odvolací orgán zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie v časti jeho odôvodnenia a zároveň vo výrokovej časti uviedol, že v ostatných častiach odvolanie zamieta a takto upravené rozhodnutie potvrdzuje. Takýto spôsob rozhodovania žalovaného nemá oporu v ust. § 243 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pretože žalovaný ako odvolací orgán môže napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a odvolanie zamietnuť. V predmetnej veci došlo ku kombinácii dvoch spôsobov rozhodovania, pričom pokiaľ ide o zmenu rozhodnutia v časti odôvodnenia, je to neprípustné a nelogické, nakoľko odôvodnenie disciplinárneho rozkazu nie je záväzné, pretože túto vlastnosť má len výroková časť.

Žalobca taktiež namietal, že vo výroku disciplinárneho rozkazu absentuje špecifikácia skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Bol toho názoru, že vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu by mala byť uvedená špecifikácia skutku, nakoľko v opačnom prípade to spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Poukázal i na to, že jeho meno je v disciplinárnom rozkaze uvedené, ale ďalšie údaje vyvolávajú pochybnosti o osobe adresáta a nie je jasné, či sa jedná o dátum narodenia alebo o tzv. ČOZ, resp. iný údaj.

V ďalšej časti žaloby poukázal na to, že nebola dodržaná subjektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa ust. § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nakoľko kontrola zo strany nadriadeného bola vykonaná dňa 17. 06. 2012 za účelom získania informácii o dodržiavaní povinnosti policajtov zapísať sa na začiatku a na konci služby v evidencii o príchode policajtov na pracovisko a o odchode z neho v zmysle rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997. Riaditeľ krajského dopravného inšpektorátu sa s obsahom knihy príchodov a odchodov oboznámil a svojím podpisom v tejto knihe deklaroval, že došlo k vykonaniu samotnej kontroly plnenia si povinností podriadených policajtov vyplývajúcich z vyššie uvedeného rozkazu č. 6/1997. Dátum vykonania tejto kontroly treba považovať za deň, keď sa nadriadený dozvedel, resp. pri väčšej pozornosti sa mal dozvedieť, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu interného predpisu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani dodatočný záznam zástupkyne riaditeľa krajského dopravného inšpektorátu o kontrole vykonanej dňa 24. 01. 2013, nakoľko z jej strany išlo iba o duplicitnú, už raz vykonanú kontrolu.

Žalobca zároveň namietal, že správny orgán prvého stupňa pri voľbe druhu a výmery disciplinárneho opatrenia prihliadal práve na skôr uložené disciplinárne opatrenia, pričom žalovaný zmenil odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale nie je zrejmé, prečo potom nezmenil i výrok tohto disciplinárneho rozkazu, čo sa týka výmery a druhu sankcie a v tomto smere svoje rozhodnutie ani nezdôvodnil. Poukázal i na poskytnutie nedostatočného časového priestoru na vyjadrenie k veci, nakoľko lehota 53 minút nie je postačujúca a je absolútne neprimeraná. Žalobca taktiež citoval právne predpisy, ktoré sa týkajú predmetnej veci, ako i a ust. .

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 04. 09. 2013, pričom zdôraznil, že k tvrdeniam žalobcu sa podrobne vyjadril vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 05. 2013. Za nesprávny považoval názor žalobcu ohľadne vydania svojho rozhodnutia až po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, a to s poukazom na ust. § 57 ods. 1, § 242 ods. 1 a § 242 ods. 6 vyššie citovaného zákona. Zdôraznil, že v správnom konaní je úplne bežný postup, ktorý pri rozhodovaní zvolil a tento je v súlade so zákonom, nakoľko v odvolacom konaní je možné zmeniť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a opravené rozhodnutie potvrdiť. K tvrdeniu žalobcu o absencii špecifikácie skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo výroku disciplinárneho rozkazu, žalovaný uviedol, že náležitosti rozhodnutia sú obsahové i formálne, pričom zákon ich upravuje v ust. § 241 vyššie citovaného zákona bez sankcie neplatnosti. Zdôraznil, že v zmysle procesných predpisov pre orgány verejnej správy je záväzné a platné celé rozhodnutie. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 24. 09. 2013 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného na výklad ust. § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý považuje za účelový. Zdôraznil, že žalovaný z nepochopiteľných príčin vydal žalobou napadnuté rozhodnutie tri dni po uplynutí objektívnej jednoročnej lehoty.

Žalovaný predložil súdu administratívny spis týkajúci sa predmetnej veci, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu a zároveň predložil i knihu príchodov a odchodov danú do užívania 26. 01. 2012, ktorú nadriadení kontrolovali v mesačných intervaloch, o čom svedčia zápisy o kontrole. Kontrola zo strany riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu v Nitre (ďalej len KDI v Nitre) bola vykonaná dňa 11. 05. 2012 (č. l. 31 v knihe príchodov a odchodov), dňa 24. 05. 2012 sa žalobca nezapísal do tejto knihy a ďalšia mesačná kontrola zo strany riaditeľa KDI v Nitre bola vykonaná dňa 17. 06. 2012 (č. l. 41 v knihe príchodov a odchodov). Ďalšia kontrola bola vykonaná dňa 24. 01. 2013 (riadok 4 na č. l. 34 v knihe príchodov a odchodov) zástupkyňou riaditeľa KDI v Nitre. Dňa 05. 02. 2013 žalobca spísal úradný záznam k pracovnému dňu 24. 05. 2012, pričom uviedol, že v tento deň pripravoval ihrisko, ale pôvodne mal mať dovolenku, ktorá bola preložená. Následne dňa 06. 02. 2013 o 14,27 h mu bola doručená žiadosť o vyjadrenie zo dňa 06. 02. 2013, v ktorej mu bolo zároveň oznámené, že sa voči nemu začína disciplinárne konanie podľa ust. § 56 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nakoľko dňa 24. 05. 2012 nevykonal v knihe príchodov a odchodov záznam o príchode a odchode z pracoviska, ako to ukladá rozkaz ministra vnútra SR č. 6/1997 zo dňa 19. 02. 1997. Vyjadrenie vo veci mal predložiť do 06. 02. 2013 do 15,20 h a toto je i súčasťou predloženého spisu, pričom žalobca v ňom poukazuje na krátkosť času, ktorý mu bol poskytnutý a na obsah úradného záznamu zo dňa 05. 02. 2013. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i záznam zo dňa 19. 11. 2009, podľa ktorého bola riaditeľom KDI v Nitre žalobcovi vyslovená výčitka dňa 19. 11. 2009, záznam z ústneho pohovoru vykonaného so žalobcom dňa 23. 10. 2009 a rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi zo dňa 10. 02. 2010. Následne dňa 15. 02. 2013 riaditeľ KDI Krajského riaditeľstva PZ v Nitre vydal disciplinárny rozkaz č. 1, ktorým „npor. Mgr. Q. G. - XX. XX. XXXX - XXXXXX“ uložil podľa § 53 ods. 1, písm. b/ vyššie citovaného zákona disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov. Z odôvodenia tohto rozkazu vyplýva, že dňa 24. 01. 2013 bola zástupkyňou riaditeľa KDI Krajského riaditeľstva PZ v Nitre vykonaná kontrola u príslušníkov policajného zboru zaradených na KDI v Nitre, súbežne s knihou príchodov a odchodov, vedenou pod evidenčným číslom 4/2012 na Krajskom dopravnom inšpektoráte KR PZ v Nitre, ktorá zistila, že žalobca dňa 24. 05. 2012 v knihe príchodov a odchodov nevykonal záznam o príchode na pracovisko a odchode z neho. V rozkaze je taktiež uvedené, že žalobca plánoval na 24. 05. 2012 a 25. 05. 2012 dovolenku, ktorá však bola preložená na neskoršie dni, ale prítomnosť žalobcu na pracovisku dňa 24. 05. 2012 nebola zaznamenaná v knihe príchodov a odchodov. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti vyššie označenému disciplinárnemu rozkazu riaditeľa KDI v Nitre odvolanie, v ktorom uviedol zhodné námietky ako v žalobe. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2013, ktorým zmenil odôvodnenie disciplinárneho rozkazu tak, že na strane 3 tohto rozkazu vypustil jeden odsek v znení: „dňa 29. 01. 2010 bolo kontrolnou činnosťou nadriadeného zistené nesprávne vykazovanie údajov v hliadkovej knihe menovaného, čo bolo nadriadenými vyhodnotené ako zavinené porušenie povinností menovaného, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia, za čo bolo menovanému uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie v zmysle § 53 ods. 1 písm. a/ zákona (DR riaditeľa KDI č. 1/2010)“ a v ostatných častiach odvolanie žalobcu zamietol a takto upravené napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 05. 2013 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď disciplinárny rozkaz zo dňa 15. 02. 2013, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1, písm. b/ vyššie citovaného zákona v časti jeho odôvodnenia zmenil (vypustil časť odôvodnenia) a v ostatných častiach odvolanie žalobcu zamietol a takto upravené napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

Podľa § 55 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a/ až c/.

Podľa § 56 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Podľa § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 60 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.

Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.

Podľa § 232 vyššie citovaného zákona, konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán").

Podľa § 233 ods. 1 vyššie citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Podľa § 241 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

Podľa § 243 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa § 254 ods. 3 vyššie citovaného zákona, k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

Podľa § 259 vyššie citovaného zákona, práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 05. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa a nasl. . Dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 05. 2013, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15. 02. 2013 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné obe tieto rozhodnutia zrušiť podľa 250j ods. 2 písm. a/ a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tento rozsudok pri splnení podmienok podľa , (súhlas účastníkov konania a nie je to v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 22. januára 2014.

V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca sa dňa 24. 05. 2012 nezapísal do knihy príchodov a odchodov, pričom nebolo sporné, že v tento deň na pracovisku bol, čo vyplýva i z rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 05. 2013, v odôvodnení ktorého je uvedené, že nadriadený žalobcu bol v predmetný deň (t. j. 24. 05. 2012) so žalobcom vo vizuálnom kontakte, a teda mal vedomosť o jeho fyzickej prítomnosti v službe. Nadriadený žalobcu vykonal dňa 17. 06. 2012 kontrolu v knihe príchodov a odchodov, o čom svedčí jeho zápis a podpis na č. l. 41 v tejto knihe, pričom predchádzajúca kontrola bola vykonaná dňa 11. 05. 2012 podľa zápisu na č. l. 31 v knihe a ďalšie nasledujúce boli vykonávané mesačne dňa 18. 07. 2012, 07. 08. 2012 atď. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa považoval toto pochybenie žalobcu za disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení povinnosti uloženej Rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 (časť I., písm. a/, bod 15), a to povinnosti zapísať sa na začiatku a na konci služby v evidencii o príchode policajtov na pracovisko a o odchode z neho, potom objektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť dňa 25. 05. 2012 a bolo možné ho uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Subjektívna 30 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa názoru súdu začala plynúť dňa 18. 06. 2012, nakoľko nadriadený žalobcu pri vykonávaní kontroly dňa 17. 06. 2012 mal a mohol zistiť, že žalobca nie je v kontrolovanej knihe príchodov a odchodov zapísaný a uplynula dňa 17. 07. 2012, pričom v tejto lehote nebolo disciplinárne konanie proti žalobcovi ani začaté. Zákonodarca túto subjektívnu lehotu pre uloženie disciplinárneho opatrenia stanovil v ust. § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona tak, že disciplinárne opatrenie možno uložiť do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených. Prvá preukázateľná možnosť, kedy sa nadriadený žalobcu dozvedel, resp. mal a mohol dozvedieť o porušení povinnosti žalobcu, za ktoré mu uložil disciplinárne previnenie, bola dňa 17. 06. 2012 pri vykonávaní kontroly. Vzhľadom na uvedené subjektívna 30 dňová lehota na uloženie disciplinárneho konania začala plynúť dňa 18. 06. 2012 a márne uplynula dňa 17. 07. 2012, pričom v tejto lehote nielenže nebolo žalobcovi disciplinárne opatrenie uložené, ale správny orgán ani nezačal disciplinárne konanie proti nemu.

Určenie lehôt na uloženie disciplinárneho opatrenia má nepochybne za cieľ znížiť neurčitosť pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časovo obmedziť stav neistoty v právnych vzťahoch a urýchliť proces rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v ust. § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom 30 dňovej prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútenie nadriadeného ako správneho orgánu k aktívnej činnosti, bezprostredne od okamžiku, keď sa dozvie o skutočnostiach, že jeho podriadený porušil právny predpis, resp. služobný interný predpis, čo platí i s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov sa potom súd nemohol stotožniť s názorom správneho orgánu prvého stupňa, ako i žalovaného, že porušenie povinnosti žalobcu bolo zistené až pri kontrole, ktorú vykonala dňa 24. 01. 2013 zástupkyňa riaditeľa KDI v Nitre, pričom zápis o tejto kontrole je na č. l. 34 v knihe príchodov a odchodov. Predovšetkým nie je zrejmé a z administratívneho spisu ani z predloženej knihy príchodov a odchodov nevyplýva, v čom sa tieto kontroly odlišovali (okrem výsledného zistenia), resp. čo a ako bolo kontrolované dňa 24. 01. 2013 a čo a ako bolo kontrolované dňa 17. 06. 2012. Nemožno sa uspokojiť s tvrdením žalovaného, že kontrolná činnosť nadriadeného žalobcu dňa 17. 06. 2012 bola zameraná iba na správne vypisovanie údajov v knihe príchodov a odchodov, resp. na kontrolu zápisu príchodov a odchodov jednotlivých policajtov zapísaných knihe (ako to uvádza riaditeľ KDI v Nitre v správe zo dňa 28. 03. 2013). Ustanovenie § 49 vyššie citovaného zákona upravuje základné povinnosti nadriadeného, ktorý z titulu svojej funkcie kontroluje dôsledné plnenie povinností príslušníka policajného zboru, pričom sa nemôže jednať o formálny výkon kontroly, nakoľko v prípade zisteného porušenia služobnej disciplíny môže uplatniť disciplinárnu právomoc a na jej realizáciu, resp. vyvodenie zodpovednosti zákon ustanovuje pomerne krátke lehoty, ktoré majú prekluzívny charakter, čo znamená, že v dôsledku nedodržania lehoty dochádza k zániku disciplinárnej zodpovednosti za previnenie.

Z uvedených dôvodov potom súd nepovažoval za správny názor žalovaného, že nadriadený zistil porušenie povinnosti žalobcu až pri kontrole vykonávanej dňa 24. 01. 2013, a teda disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi disciplinárnym rozkazom zo dňa 15. 02. 2013 bolo uložené v zákonom stanovenej lehote. Súd je toho názoru, že pri dôslednejšom vykonávaní kontroly dňa 17. 06. 2012 by nadriadený žalobcu zistil a musel zistiť, že žalobca nie je v knihe príchodov a odchodov zapísaný, a to i s poukazom na počet policajtov, ktorí sa do knihy denne zapisujú, ako i na tú skutočnosť, že dňa 24. 05. 2012 bol so žalobcom vo vizuálnom kontakte, čo nebolo v konaní sporné.

Za dôvodnú považoval súd i námietku žalobcu v podanej žalobe, týkajúcu sa nedostatku času na vyjadrenie vo veci a nedostatočnej špecifikácie skutku v disciplinárnom rozkaze. Súd je toho názoru, že lehota, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na vyjadrenie k návrhu na začatie disciplinárneho konania bola neprimerane krátka a nedostatočná, nakoľko návrh na začatie disciplinárneho konania mu bol doručený dňa 06. 02. 2013 o 14,27 h a vyjadriť sa mal do 06. 02. 2013 do 15,20 h, a teda správny orgán prvého stupňa sa i tu dopustil vo vzťahu k žalobcovi pochybenia.

K námietke žalobcu ohľadne špecifikácie skutku v disciplinárnom rozkaze súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i pokiaľ zákonodarca výslovne v právnej norme (ust. § 241 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona) neuvádza, že súčasťou výroku o uložení disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa príslušník polície dopustil disciplinárneho previnenia a za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, v ktorej zákonodarca výslovne uviedol, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci. Predmetom disciplinárneho konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia podriadeného (ktorého sa mohol dopustiť činnosťou alebo nečinnosťou) a v prípade preukázania, že sa podriadený dopustil disciplinárneho previnenia spáchaním skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, pričom táto skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej. Nemožno preto považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že sa určitej konkrétnej osobe ukladá disciplinárne opatrenie, ale z výrokovej časti rozhodnutia nie je zrejmý skutok, ktorým sa táto osoba disciplinárneho previnenia dopustila a za ktorý sa jej disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva,

administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Neuvedenie skutku vo výroku rozhodnutia treba považovať za formálny nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný správny orgán s poukazom na to, že zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá za povinnosť nadriadenému vo výrokovej časti popisovať skutkové zistenia. Takúto argumentáciu správnych orgánov však podľa názoru súdu z vyššie uvedených dôvodov nemožno akceptovať.

Za nedôvodnú súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného označenia osoby, voči ktorej disciplinárny rozkaz smeruje a ktorej bolo disciplinárne opatrenie uložené. V disciplinárnom rozkaze zo dňa 15. 02. 2013 je uvedené, že disciplinárne opatrenie sa ukladá „npor. Mgr. Q. G. - XX. XX. XXXX - XXXXXX v stálej štátnej službe vo funkcii referent špecialista oddelenia bezpečnosti cestnej premávky krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, služobného úradu Ministerstva vnútra SR“ a takéto označenie treba podľa názoru súdu považovať za dostačujúce na identifikáciu žalobcu ako osoby, ktorej bolo disciplinárne opatrenie uložené. I keď to nie je výslovne uvedené, je nepochybné, že dátum „XX. XX. XXXX“ je dátumom narodenia a číslo XXXXXX je zrejme identifikačné číslo pridelené žalobcovi ako príslušníkovi Policajného zboru SR, ktoré musí byť žalobcovi známe.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 05. 2013, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 15. 02. 2013 č. 1 zrušiť podľa , a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko obe tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnom hodnotení prekluzívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia žalobcovi za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal dopustiť dňa 24. 05. 2012, keď sa nezapísal do knihy príchodov a odchodov. Podľa názoru súdu táto lehota začala plynúť dňa 18. 06. 2012, t. j. po vykonaní prvej kontroly a márne uplynula dňa 17. 07. 2012, nakoľko v tejto lehote nebol žalobca za previnenie, ktorého sa mal dopustiť disciplinárne postihnutý. V ďalšom konaní budú správne orgány s poukazom na ust. viazané právnym názorom súdu a ich úlohou bude rozhodnúť vo veci začatého disciplinárneho konania, ktoré sa vo vzťahu k žalobcovi začalo pre porušenie povinnosti podľa , vyššie citovaného zákona.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 345,94 eur (275,94 eur + 70,- eur súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby). Suma 275,94 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 260,32 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd) po 130,16 eur podľa ust. , , ust. , ust. vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 15,62 eur, t. j. 2 x 7,81 eur režijný paušál k vykonaným úkonom.

Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania za podanie písomného vyjadrenia zo dňa 24. 09. 2013, nakoľko podanie tohto vyjadrenia nemožno považovať za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva žalobcu a súd podanie tohto vyjadrenia ani nežiadal. Je vecou právneho zástupcu žalobcu, že na základe výzvy súdu podľa , aby sa vyjadril, či žalobca súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, predložil súdu podanie, v ktorom sa vyjadruje k stanovisku žalovaného zo dňa 04. 09. 2013 k podanej žalobe, ktoré mu bolo zaslané na vedomie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).