Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2C-107-2013.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/107/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne E.. L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Q., XX. F. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou AK so sídlom Sládkovičová 15, Stará Ľubovňa proti žalovanému O.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Q., XX. F. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E.. L. J., rod. S. a O.. B. J. uzavreté dňa 19.01.1985 v Košiciach a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice II., vo zväzku 5, ročník 1985 na strane 8, pod poradovým číslom 16 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2013 žiadala aby súd jej manželstvo so žalovaným rozviedol. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili na základe obojstrannej náklonnosti zhruba po polročnom chodení, od začiatku bývali spolu s rodičmi žalovaného, kde doteraz býva žalovaný. V júni 2006 žalobkyňa po dôslednom zvážení a vzájomných bezvýchodiskových rozhovorov so žalovaným sa spolu s deťmi odsťahovala do bytu, kde býva doteraz. Hlavným dôvodom bolo osamostatnenie sa vlastnej rodiny a ukončenie dvojgeneračného spolunažívania s čím žalovaný nesúhlasil. Od júna 2006 účastníci nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si vzájomnou oporou a keďže detí sú už dospelé nepodieľajú sa spoločne na ich výchove. Ako manželia majú výrazne odlišné predstavy o existencií svojej budúcnosti a fungovaní rodiny, majú rozdielne životné priority.
Uznesením sp. zn. 2C /107/2013 zo dňa 20.11.2013 súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný v písomných vyjadreniach k návrhu s rozvodom nesúhlasil, poprel aby s jeho rodičmi viedli spoločnú domácnosť dvoch generácií, opísal bývanie v rodinnom dome rodičov, skutočnosť ako im jeho rodičia pomáhali s výchovou deti. . Ďalej poprel, aby ho žalobkyňa volala bývať k nej, aby viedli bezvýchodiskové rozhovory, zdôraznil, že žalobkyňa chce žiť akoby bola slobodná, že trvá na niektorých veciach nezlučiteľných s normálnym
XC/XXX/XXXX
- X -
manželstvom. Podľa neho k zhoršeniu vzťahov medzi nimi došlo v roku 2000, kedy sa žalobkyňa podrobila operácií a otvorila si súkromnú ambulanciu, vďaka čomu mala väčší príjem, od tohto roku odmietala normálny spôsob fungovania manželstva. Ďalej uviedol, že manželka ho nemá rada a ani rada nechce mať a že živí v seba voči nemu až nenávisť.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trvala zdôraznila, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, žalobkyňa nemieni manželské spolužitie obnoviť.
Žalobkyňa na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu ich manželstva, uviedla, že od roku 2006 nevedú spoločnú domácnosť, k úplnému odcudzeniu došlo v čase keď syn bol vážne chorý a žalovaný sa o jeho stav nezaujímal, v súčasnosti vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia k manželovi nemá žiadnu dôveru.
Žalovaný s rozvodom nesúhlasil, fungovanie manželstva si predstavuje tak ako doposiaľ, poprel aby s jeho rodičmi viedli spoločnú domácnosť, mali samostatný byt, zdôraznil, že vážny zlom v manželstve nastal v roku 2000 po tom čo sa žalobkyňa podrobila operácií, začala ho odmietať, neskôr ešte zarábať a tak v roku 2006 sa odsťahovala. Od tohto roku spolu nežijú, nehospodária, dokonca má vedomosť, že žalobkyňa má v súčasnosti známosť s iným mužom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to : sobášnym listom a potvrdením o spoločnom pobyte na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Košiciach dňa 19.01.1985 a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice II vo zväzku 5, ročník 1985 na strane 8 pod poradovým číslom 16. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Z manželstva sa narodili tri detí, ktoré sú plnoleté.
Manželstvo účastníci uzatvorili po ročnej, od začiatku bývali v rodinnom dome s rodičmi žalovaného, podľa žalobkyne to bol dôvod ich nezhôd, podľa žalovanému mali samostatné bývanie, čo v čase keď detí boli malé a starali sa o nich jeho rodičia žalobkyni nevadilo, podľa žalovaného k vážnemu zvratu v ich manželstve došlo v roku 2000, kedy sa žalobkyňa podrobila operácií a otvorila si súkromnú ambulanciu, od vtedy ho začala odmietať. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že od júna 2006, kedy sa žalobkyňa s deťmi odsťahovala nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú. V súčasnosti žalobkyňa obnovu manželského spolužitia kategorický odmieta dokonca ako priznala má známosť s iným mužom.
Žalovaný s rozvodom nesúhlasí, avšak manželské spolužitie si predstavuje tak ako doposiaľ.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
XC/XXX/XXXX
- X -
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Manželstvo ako spoločensky dôležitá inštitúcia požíva zákonnú ochrana a ako právny vzťah riadi sa príslušnými právami a povinnosťami. Zrušenie manželstva rozvodom je umelým zásahom súdu do manželského vzťahu. Preto súd starostlivo skúma mieru narušenia a rozvratu vzájomného vzťahu medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, pričom možnosť, či nemožnosť obnovenia manželského spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí len od manželov a ich postoja k manželstvu. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zánik manželstva rozvodom.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania už 7 rokov spolu nežijú, nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže žalobkyňa túto možnosť odmieta.
Posudzovaním príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi v predmetnej veci, súd dospel k záveru, že tieto spočívajú v subjektívnom správaní sa oboch účastníkov konania.
Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
XC/XXX/XXXX
- X -
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O,s,p, tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
XC/XXX/XXXX
- X -
Žalobkyňa môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.