Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2076-2011.pdf
PDF · 80.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2076/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: H. U., B.. XX. XX. XXXX, X. T. S. XX, XXX XX X. X., Š. C. U., právne zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: SENIOR ĽUBIETOVÁ, so sídlom Ľubietová 448, 976 55 Ľubietová, IČO: 42 001 340, na vymoženie pohľadávky vo výške 731,43 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 316/11, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,53 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 731,43 eura s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13RO/153/2011-24 zo dňa 31. 05. 2011.
Poverením č. 5601 * 065322 zo dňa 28. 09. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 316/11.
Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V podaní súdny exekútor vyúčtoval aj trovy exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 316/11 mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval majetok povinného subjektu súčinnosťou Daňového úradu Banská Bystrica I, vyhľadávaním prostredníctvom internetovej stránky Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, elektronickou lustráciou v evidencii motorových vozidiel, elektronickou lustráciou bánk; súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súdny exekútor vykonal cestu do sídla povinného a skontaktoval sa s
podpredsedom povinného subjektu, ktorý mu oznámil, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, cenné papiere, zostatok na účte povinného je mínus 162.000,00 Eur. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 80,00 eur, z toho odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 21,32 eura, náhrada za stratu času 1,32 eura, cestovné náhrady 13,27 eura a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov, t.j. 10,90 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil. Pri určení výšky trov súd vychádzal z predloženého vyúčtovania a exekútorského spisu.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (súdny exekútor preukázateľne vykonal napr. úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie majetku povinného).
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - telekomunikačné náklady (telefón, internet) vyúčtované sumou 3,32 eura z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, ani ich bližšie nešpecifikoval. Tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Podľa § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") v spojení s § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách bola súdnemu exekútorovi priznaná základná náhrada za použitie osobného cestného motorového vozidla za každý 1 kilometer jazdy vo výške 0,183 eura, čo je pri dĺžke trasy 40 km suma 7,32 eura. Podľa § 7 zákona o cestovných náhradách bola priznaná aj náhrada za spotrebované pohonné látky. Keďže súdny exekútor nepredložil súdu doklady preukazujúce čerpanie pohonných látok v súvislosti s cestou vykonanou dňa 24. 10. 2012, súd na výpočet použil cenu pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, t.j. 1,559 eura za 1 l benzínu natural 95 oktánového. Náhrada za spotrebované pohonné látky tak pri dĺžke trasy 40 km, pri priemernej spotrebe 9,3 l na 100 km a cene pohonnej látky 1,559 eura predstavuje sumu 5,80 eura. Priznaná náhrada za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky predstavuje sumu 1,32 eura (t.j. 2 polhodiny x 0,66 eura).
Súdny exekútor si uplatnil 20 % DPH z odmeny a z hotových výdavkov vo výške 10,90 eura. Podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku sa zvyšuje odmena a náhrady súdneho exekútora určené podľa Exekučného poriadku o daň z pridanej hodnoty, a teda súdny exekútor má nárok na DPH z celých trov exekúcie, čo by v danom prípade predstavovalo 13,19 eura. Keďže si súdny exekútor uplatnil DPH vo výške 10,90 eura, súd mu priznal DPH v uvedenej výške.
Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 76,53 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky (poštovné) predstavujú 18,00 eur, cestovné náhrady predstavujú 13,12 eura, náhrada za stratu času predstavuje 1,32 eura a uplatnená 20% DPH predstavuje 10,90 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.