Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-105-2013.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/105/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.01.2014 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaná:
C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 4, K., okr. P., L. republika,
j e v i n n á, že
hoci ako matka mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX je povinný v zmysle § 62 a nás. Zákona o rodine ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21P/2/2011 zo dňa 15.10.2012, právoplatným dňa 03.01.2013 povinná prispievať na výživu svojej dcéry E. sumou 30,-€ mesačne vždy do 15. Dňa vopred k rukám otca O. J., nar. 09.10.1983, trvale bytom G. S. - J. XXX s účinnosťou od 01.12.2011 a súčasne nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2011 do rozhodnutia súdu vo výške 330,-€ je povinná splatiť v splátkach po 15,-€ mesačne popri bežnom výživnom, kde si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a v predmetnom období od novembra 2012 do augusta 2013 uhradila od mesiaca marec 2013 do mesiaca júl 2013 čiastku 4 krát po 23,-€, teda sumu 92,-€, čím jej zostáva dlh na nezaplatenom výživnom a dlžnom výživnom v celkovej výške 538,-€, z ktorých uhradila do dňa hlavného pojednávania sumu 161,30,-€,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného,
čím spáchala
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
Za to sa
o d s u d z u je
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná C. Y. sa hlavného pojednávania nezúčastnila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila. Ako dôvod neúčasti uviedla nedostatok finančných prostriedkov. Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku sa čítala výpoveď obžalovanej v postavení obvinenej z prípravného konania, v ktorej uviedla, že potom čo otehotnela s O. J. sa presťahovala na jeseň v roku 2011 na Slovensko k O. J.. V júni 2012 sa narodila dcéra E.. Nemali však žiadne vlastné finančné prostriedky, nakoľko vtedy O. J. nemal žiadnu prácu a obžalovaná na Slovensku nepoberala žiadne štátne príspevky. Peniaze si požičiavali od sestry Jána J.. Obžalovanej uplynula jej platnosť občianskeho preukazu, a preto sa vrátila do Česka vybaviť nový občiansky preukaz, ale späť na Slovensko sa odvtedy vrátila iba raz, a to pre veci, a odvtedy sa už s O. J. nevideli. Dcéru videla naposledy, keď mala 7-8 mesiacov. S O. J. je občas v kontakte, keď si 1-2 krát mesačne napíšu cez internet. O dcére nemá žiadne správy. Neposielala jej žiadne darčeky. Obžalovaná potvrdila, že jej bolo doručené súdne rozhodnutie, ktorým bola dcéra E. zverená do starostlivosti Jána J. a obžalovanej bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 30 Eur mesačne. Nevedela však presne uviesť, odkedy jej táto povinnosť vznikla. Výživné však neplatila, pretože nemala finančné prostriedky a bola nezamestnaná. Prvú úhradu výživného zaslala O. J. v apríly 2013, a to čiastku 700 Kč, a predložila kópiu zloženky o úhrade. K svojím pomerom uviedla, že býva u matky, ktorej prispieva len na jedlo čiastkou 500-600 Kč mesačne. Poberá príspevok na bývanie vo výške 2200 Kč, ktorý je jej jediným príjmom. Alkohol ani cigarety neužíva. Finančné prostriedky používa na osobnú potrebu ( hygienu, oblečenie ). Od roku 2012 je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Od novembra 2012 do mája 2013 ( kedy bol vykonaný výsluch obžalovanej v postavení obvinenej ) nebola chorá. Žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Svedok O. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná dlží na výživnom sumu 602,70 Eur, pričom výživné uhrádza nepravidelne. Od novembra 2012 uhradila obžalovaná dňa 03.06.2013 sumu 23 Eur, dňa 01.07.2013 sumu 23 Eur, dňa 05.08.2013 sumu 23 Eur, dňa 11.09.2013 sumu 15,30 Eur, dňa 04.10.2013 sumu 21 Eur, dňa 08.11.2013 sumu 20 Eur, dňa 06.12.2013 sumu 18 Eur a dňa 13.01.2014 sumu 18 Eur, a predložil súdu poštové poukážky o úhradách. Preto obžalovaná na výživnom dlhuje sumu 257,30 Eur. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené nasledujúce listinné dôkazy.
Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21P/2/2011 zo dňa 15.10.2012, ktorým súd rozhodol, že maloletá E. J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca O. J., ktorý spoločne s obžalovanou (matkou dieťaťa) budú zastupovať a spravovať jej majetok. Obžalovanej bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej Nikoly sumou 30 Eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa, a to s účinnosťou od 01.12.2011. Zároveň bola obžalovanej uložená povinnosť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2011 do rozhodnutia súdu v sume 330 Eur zaplatiť maloletej E. k rukám O. J. v splátkach po 15 Eur mesačne. Splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškaním s plnením jedenej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pn 53/13 zo dňa 26.03.2013, vydaná na základe dožiadania OO PZ Nemšová, adresovaná Okresnému štátnemu zastupiteľstvu Liberec, na základe ktorej bola obžalovaná v prípravnom konaní v postavení obvinenej vypočutá dňa 03.05.2013 na KŘP Libereckého kraja, Územný odbor Liberec v predmetnej trestnej veci.
Fotokópia poukážky o úhrade sumy výživného v sume 700 Kč obžalovanou k rukám Jána J. zo dňa 17.04.2013, ktorú obžalovaná predložila pri svojom výsluch v postavení obvinenej dňa 03.05.2013.
Správa Úradu práce Českej republiky -krajská pobočka v Liberci, kontaktné pracovisko Český Dub zn. LCD-EUZ-39/2012 zo dňa 26.04.2013, podľa ktorej je obžalovaná vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.01.2012. Jej predchádzajúca evidencia trvala v období od 26.01.2010 do 31.08.2010, kedy bola vyradená z dôvodu nástupu k sústavnej príprave na povolanie. Podľa správy obžalovaná neuviedla žiadne predchádzajúce zamestnanie, ani skutočnosť, že porodila dieťa a má vyživovaciu povinnosť na dieťa.
Správa Úradu práce Českej republiky - kontaktné pracovisko krajskej pobočky v Liberci, Liberec - Český Dub zn. KOP-ČD/16/2013 zo dňa 29.04.2013, podľa ktorej je obžalovanej od novembra 2012 vyplácaná opakovaná dávka v hmotnej núdzi, a to príspevok na živobytie, a to ako osobe spoločne posudzovanej s Evou Zeisovou, nar. 24.01.1963, trvale bytom Roveň 4, 463 48 Všelibice. Podľa priloženého dokladu bola obžalovanej ku dňa 29.04.2013 vyplatená vyššie uvedená dávka dňa 20.11.2012 vo výške 6840 Kč, dňa 13.12.2012 vo výške 8800 Kč, dňa 23.01.2013 vo výške 8800 Kč, dňa 21.02.2013 vo výške 8800 Kč, dňa 19.03.2013 vo výške 7490 Kč a dňa 19.04.2013 vo výške 7490 Kč.
Správa Úradu práce Českej republiky - kontaktné pracovisko krajskej pobočky v Liberci, zn. 8939654/13 zo dňa 29.04.2013, podľa ktorej obžalovaná od novembra 2012 nepoberá dávky štátnej sociálnej podpory.
Správa Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Liberec zo dňa 06.05.2013 zn. 45005/015898/13/110/ OL, podľa ktorej obžalovaná nie vedená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, nepoberá nemocenské dávky ani dôchodok. Správa sa týka obdobia od júla 2008 do 06.05.2013.
Potvrdenie Magistrátu mesta Liberec sp. zn. ZU MML/5696/13/Cha zo dňa 10.06.2013 o neexistencii zápisu obžalovanej v živnostenskom registri. Správa Obce Všelibice zn. 337/2013/2013 zo dňa 09.06.2013 o povesti obžalovanej, podľa ktorej je obžalovaná od 08.12.2011 prihlásená v obci k trvalému pobytu na adrese Roveň 4, 463 48 Všelibice. Povahové vlastnosti obžalovanej a ďalšie údaje o správaní obžalovanej nie sú obci známe.
Správa Mestského úradu Český Dub zn. MUCD 1649/2013 zo dňa 21.06.2013, podľa ktorej obžalovaná podľa evidencie v posledných troch rokoch nebola prejednávaná ani uznaná vinnou zo spáchania priestupku.
Potvrdenia, šekové poukážky, poštou vyznačenými dátumami 03.06.2013 a 01.07.2013, ktorými obžalovaná k rukám O. J. uhradila vždy po 23 Eur.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaná Erika Y. spáchala skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaná usvedčovaná tak výpoveďou svedka Jána J., ktorý uviedol, že obžalovaná začala výživné, aj keď nie v súdom určenej výške, uhrádzať až v neskoršom období, ako aj vlastnou výpoveďou obžalovanej v prípravnom konaní, keď potvrdila, že jej bol doručený rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21P/2/2011 zo dňa 15.10.2012, ktorým jej bola uložená vyživovacia povinnosť. Svoju obranu obžalovaná založila na nedostatku finančných prostriedkov s poukazom na jej nezamestnanosť. Súdom vykonanými listinnými dôkazmi, napr. správami úradu práce, okresnej správy sociálneho zabezpečenia, či lustráciou v živnostenskom registri, mal súd za preukázané, že obžalovaná bola v čase neplnenia vyživovacej povinnosti nezamestnaná, avšak podľa správy Úradu práce Českej republiky - kontaktné pracovisko krajskej pobočky v Liberci, Liberec - Český Dub zn. KOP-ČD/16/2013 zo dňa 29.04.2013 poberala obžalovaná od novembra 2012 do apríla 2013 dávku v hmotnej núdzi v rozpätí od 6840 Kč do 8800 Kč mesačne, čo je v rozpore s obhajobou obžalovanej, ktorá na výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že jej jediným príjmom je príspevok na bývanie vo výške 2200 Kč mesačne. Obrana obžalovanej, spočívajúca v poukazovaní na jej nepriaznivú
finančnú situáciu v spojení s nezamestnanosťou, neobstojí. Z trestného spisu vyplýva, že obžalovaná začala s úhradou výživného až v súvislosti so začatím trestného stíhania, a to napriek tomu, že o svojej povinnosti uhrádzať výživné na maloletú dcéru vedela a podľa názoru súdu, aj vzhľadom na výšku poberaných dávok na základe oboznámených správ z úradu práce, bola schopná súdom určené výživné uhrádzať. Obžalovanou uvádzané skutočnosti ju nezbavujú súdom uloženej povinnosti platiť výživné na maloletú dcéru. Súd na strane obžalovanej nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by jej bránili zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovanej to umožňuje. Pokiaľ aj dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaná povinná prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovznik- nutým okolnostiam a buď svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objek- tívnych základných životných potrieb, alebo ak svoj štandard znižovať nechce, tak zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu zamestnania, ktorého finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb na ňu odkázaných osôb, a teda aj úhradu výživného maloletej dcéry.
Súd preto uznal obžalovanú vinnou zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako prokurátor právne posúdil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Z objektívnej stránky je nepo- chybné, že obžalovaná si bola a je vedomá svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustano- venia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispievať na výživu maloletej dcéry E. J., napriek tomu výživné najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, napr. v mesiacoch november v roku 2012, december v roku 2012, január a február v roku 2013, neplatila a spoliehala sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostried- kov. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaná konala vo forme minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže napriek tomu, že o svojej povinnos- ti vyživovať maloletú dcéru vedela, výživné neplatila, resp. s čiastočným uhrádzaní výživného, aj keď nie v stanovenej výške, začala až v súvislosti s trestným stíhaním, pričom bola uzrozumená s tým, že neplatením výživného porušila objekt chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane nároku op- rávnenej osoby na výživné.
Obžalovaná nebola dosiaľ súdne trestaná. V priestupkovom konaní prejednávaná nebola.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku, na osobu obžalovanej, na jej pomery a na možnosť jej nápravy, keď súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaná začala s čiastočnou úhradou výživného, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude postačujúce obžalovanej uložiť výchovný podmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaná spáchala prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s trestnou sadzbou až 2 ( dva ) roky. Súd pri určení trestu prihliadol na zistenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona ( viedla pred spáchaním trestného činu riadny život ). Po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v dolnej časti takto určenej hranice trestnej sadzby v trvaní 4 (štyri) mesiace. Uložený trest súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici stanovenej zákonom, a to na dobu 1 (jedného) roka. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovanej na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.