Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-410-2013.pdf
PDF · 125.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/410/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: R. L., V.. XX.X.XXXX, P. O. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie sumy 141,54 Eur s prísl.
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 45,28 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy konania vo výške 73,21 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jaroslavy Oravcovej, advokát, vedený v B. P., D..T.., Č. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 141,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel Zmluvu č. D., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej Zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby navrhovateľa. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s tým, že predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa týmto návrhom domáha nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. T. F. B. a to vo výške 96,26 Eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú mu odporkyňa spôsobila tým, že získala telekomunikačné
zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporkyňou a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporkyne. Odporkyňa si bola v zmysle Dodatku vedomá, že telekomunikačné zariadenie jej je predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, navrhovateľovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje.
Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 45,28 Eur vyfakturovaných v období od XXXX/XX - XXXX/XX.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa X.XX.XXXX oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Navrhovateľ si žalobou uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od XX.XX.XXXX.
V časti IV., žaloby navrhovateľ zhrnul uplatnené nároky a pripustil úvahu súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť (pre prípad okolností hodných osobitného zreteľa), navrhovateľovi prizná.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podaním zo dňa XX.X.XXXX oznámil vstup do konania vedľajší účastník. Vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že v žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky. Jedným je nárok na tzv. hovorné a druhým nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty transformovanej na náhradu školy, pričom vedľajší účastník vstupuje na podporu spotrebiteľa, odporkyne v rozsahu v ktorom sú navrhovateľom porušované spotrebiteľské práva odporkyne. Navrhol žalobu v tejto časti zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o pripojení č. D. čl. 8-9, Dodatkom k Zmluve o pripojení čl. 10-12, prílohy č. 1 Dodatku k Zmluve čl. 13, pokusom o pokonávku čl. 14, faktúrami na čl. 15-18, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. čl. 21-23 a zistil nasledujúci skutkový stav:
Podľa zmluvy o pripojení č. D. a dodatku k tejto zmluve, navrhovateľ poskytol odporkyni ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy je účastnícky program: Paušál 100 Sk. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón zn. T. F. za dohodnutú cenu 19,58 Eur.
V zmysle článku 2 bod. 2.1 vyššie uvedeného Dodatku k zmluve o pripojení, účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.
Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k zmluve o pripojení, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom a podmienkami.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).
Zo Všeobecných podmienok a to z článku 17 bodu 17.5 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. ( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ) spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok, ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.
Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
Z pokusu o pokonávku navrhovateľa adresovaného odporkyni zo dňa 1.12.2011 vyplýva, že navrhovateľ upozornil odporkyňu, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace XX/XXXX až XX/XXXX v sume 45,28 Eur a zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení a samotnej zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 331,94 Eur. Náhradný termín plnenia za poskytnuté komunikačné služby stanovil do 15.12.2011.
Odporkyňa pred súdom uviedla, že si je vedomá svojho dlhu, ktorý však nie je schopná uhradiť jednorázovo. Je nezamestnaná, preto žiada o možnosť zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50 Eur. Súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na jej podporu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. <http:// www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS\LEGISLAT\Z6592007.PDF> a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v tejto právnej veci medzi účastníkmi konania boli uzatvorené zmluvy,
ktoré uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj Všeobecných podmienok, bol daný navrhovateľom bez možnosti odporkyne privodiť akúkoľvek zmenu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení, na základe čoho boli odporkyni poskytované dohodnuté služby, vyčíslené v jednotlivých faktúrach, ktoré neuhradila. Na základe uzatvorenej zmluvy navrhovateľ dodal odporkyni služby, ktorá je povinná za poskytnuté služby zaplatiť. Súd preto zaviazal odporkyňu na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 45,28 Eur, nakoľko ide o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s § 494 OZ.
Odporkyňa tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v pokuse o pokonávku, teda do XX.XX.XXXX, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom XX.XX.XXXX do omeškania. Týmto dňom vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX bola 1% + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu bola 9% p.a.. Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia zo sumy 45,28 Eur.
Navrhovateľ ďalej v žalobnom návrhu uviedol, že sa voči odporkyni domáha aj zaplatenia sumy 96,26 Eur, pričom táto suma predstavuje rozdiel predajnej ceny telefónu v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a akciovej ceny, za ktorú navrhovateľ telefón odporkyni odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáhal titulom nároku na náhradu paušalizovanej škody, lebo porušením zmluvných povinností zo strany odporkyne vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 96,26 Eur.
Z predmetného dodatku k zmluve o pripojení tak, ako je to uvedené vyššie vyplýva, že navrhovateľ sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyňou zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo odporkyni ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach, či už v dodatku k zmluve, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak, ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť navrhovateľa ako podniku predať odporkyni ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.
Navrhovateľ teda umožnil odporkyni na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie, podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu navrhovateľ vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže navrhovateľ obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, teda navrhovateľ nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 96,26 Eur zamietol.
O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V predmetnej veci mala odporkyňa mala úspech vo výške 68% a navrhovateľ vo výške 32%. Po odpočítaní úspechu navrhovateľa od úspechu odporkyne ( 68% - 32%), odporkyni vznikol nárok na priznanie trov konania vo výške 36% z jej celkových trov konania. Nakoľko však odporkyni v priebehu konania žiadne trovy nevznikli a ani žiadne trovy konania si neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľom uplatnená pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 45,28 Eur a náhrady škody vo výške 96,26 Eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 96,26 Eur je preto opodstatnené a vzhľadom na túto skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 73,21 Eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 96,26 Eur (jeden úkon 16,60 Eur) za tieto úkony právnej služby :
prevzatie a príprava zastúpenia, podľa § 14 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ............ 16,60 €
pojednávanie OS Vranov n/T 27.11.2013 (1/4) ..................................................... 4,15 €
vyjadrenie zo dňa 10.1.2014 .................................................................................. 16,60 €
režijný paušál 2x rok 2013 .................................................................................... 7,81 €
režijný paušál 1x rok 2014 .................................................................................... 8,04 €
SPOLU: 61,01 Eur
+ 20 % DPH 12,20 €
SPOLU: 73,21 Eur
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.