Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-27-2013.pdf
PDF · 110.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1.rade: W. N., nar. XX.X.XXXX, T. XXXX, XXX XX K., štátny občan SR, v 2.rade: I. N., nar. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR o zaplatenie sumy 881,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovaným v 1. a 2.rade nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 22.1.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 881,25 eur s úrokom z omeškania v sume 23,17 eur, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 419,85 eur od 26.6.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že pohľadávku nadobudol ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 8.12.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava a žalovanou v 1.rade (žalovaná 1/). Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 4.5.2005 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 4470301040505, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky s dohodnutými podmienkami čerpania, splácania, podmienky pri neplnení s tým, že zmluva obsahuje náležitosti podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaná 1/ neplnila splátky úveru riadne a včas, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 931,25 eur, z toho istina 469,65 eur, riadny úrok v sume 300,12 eur, úrok z omeškania v sume 79,11 eur, ostatné príslušenstvo v sume 82,17 eur. Žalovaný v 2.rade (žalovaný2/) uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ. Žalovaní ku dňu podania žaloby dňa 25.6.2012 uhradili sumu 50 eur, ktorú žalobca započítal na zaplatenie istiny.
Žalovaná 1/ uviedla, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá koľko splátok a v akej výške boli zasielané, na čo boli započítané, nerozumie tomu, z čoho pozostáva nesplatená pôžička vyčíslená v žalobe. Poukázala na dlhú dobu odkedy bol predčasne zosplatnený úver a vzniesla námietku premlčania.
Žalovaný 2/ sa pripojil k vznesenej námietke premlčania. Uviedol, že nevie, čo znamená inštitút uznania záväzku, ani aké sú s tým spojené právne následky, s nikým sa o tom nerozprával, nikto mu to nevysvetlil.
Žalobca sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom splnomocnenca z dôvodu hospodárnosti konania. Súd má za to, že s poukazom na uvedené dôvody boli splnené podmienky prejednania veci s použitím ustanovenia § 101 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtovných kníh, pokusom o zmier, výsluchom žalovaných, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe žiadosti žalovanej účastníci uzavreli dňa 4.5.2005 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, keď bol žalovanej poskytnutý úver s čerpaním 34.000,- Sk, t.j. 1.128,59 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60.mesačných splátkach po 880,11 eur, t.j. 29,21 eur s dátumom prvej splátky dňa 4.6.2005 a poslednej splátky dňa 4.5.2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená vo výške 10,48% s celkovými nákladmi 55.956,60 Sk, t.j. 1.857,42 eur a výškou úrokov s poplatkami v sume 21.956,60 Sk, t.j. 778,83 eur. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bola dňa 11.8.2008 zaslaná výzva na zosplatnenie a dňa 12.9.2008 vyhlásená splatnosť pohľadávky. Podľa výzvy žalobcu prostredníctvom jeho splnomocnenca bola dňa 12. septembra 2008 vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru žalovanej, ktorá mu bola právnym predchodcom oznámená s vyčíslením výšky nesplateného úveru vrátane zmluvného úroku, riadneho úroku spolu v sume 1.062,64 eur. Podľa výzvy postupcu zo dňa 11.8.2008 v súlade s čl. III. bod 6. zmluvy a čl. VI. VOP vyzval žalovanú 1/ na predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.7.2013 uviedol, že pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy podaním dňa 11.8.2008 a splatnosť pohľadávky bola stanovená ku dňu 12.9.2008.
Výsluchom žalovanej 1/ mal súd preukázané, že so žalovaným 2/ sú manželia. Podpísala zmluvu o pôžičke a boli im poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré použili na rekonštrukciu rodinného domu. Vzhľadom na odstup času si nepamätá koľko splátok a v akej výške boli zaslané na splatenie pôžičky. Nevie na čo boli splátky započítané. Nerozumie tomu, z čoho pozostáva žalovaná nesplatená pôžička. Nevie, čo v takejto výške mohol predstavovať dlh na nesplatenej pôžičke. Poukázala na dlhú dobu odkedy bol predčasne zosplatnený úver. Toto jej bolo oznámené, ale nevie presne kedy. Žiadala, aby súd preskúmal, či žalobca podal žalobu včas a preto vzniesla námietku premlčania.
Výsluchom žalovaného 2/ mal súd preukázané, že sa pripojil k vznesenej námietke premlčania. Nepamätal si, koľko splátok a v akej výške boli zaplatené na poskytnutú pôžičku, ani koľko by mal predstavovať nesplatený zostatok. Splátky prestali zasielať, pretože mal a má zdravotné problém, bol nezamestnaný. Pamätá si, že v roku 2012 prišiel do domácnosti nejaký pán z oboznamovanou dohodou o splátkovom kalendári, ktorú podpísal. Povedal mu, že nesplatená pôžička sa dá riešiť splatením formou splátok s tým, že minimálna splátka musí byť 50 eur. S touto výškou splátky nesúhlasil, pretože bol PN a nemali príjem, z ktorého by mohlo takú výšku splátky zasielať. Uvedený pán nesúhlasil s nižšou splátkou. Nevie čo znamená inštitút uznania záväzku ani aké sú s tým spojené právne následky, s nikým sa o tom nerozprával, nikto mu to nevysvetlil. V prípade, že by mu toto niekto vysvetlil, určite by dohodu nepodpísal, ak by táto bola pre nich nevýhodná.
Súd posúdil vec v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, Obchodného zákonníka Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zák .č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúci podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 6 ods. 3 cit. zák., konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1, 2 cit. zák., typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Súd posúdil predmetnú uzavretú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorými zmluvami v zmysle citovaných ustanovení môžu byť všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité iba to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi dodávateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech; jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna: prijatie alebo odmietnutie návrhu. Spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku SR upravené nielen zákonom o ochrane spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom, ale aj Obchodným zákonníkom, zákonom o elektronických komunikáciách a pod. Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy hore uvedený, patrí k spotrebiteľským zmluvám. V danom konaní je nepochybné, že žalobca je dodávateľom služby / resp. jeho právnym nástupcom/, ktorý podniká v oblasti finančných služieb a žalovaná 1/ bola fyzickou osobou nepodnikateľ, ktorý využíval služby dodávateľa na osobné účely.
Žalobca uplatnil nárok titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.5.2005, ktorej účasťou boli úverové podmienky. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka § 497 a nasl., ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ. Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia osobitného Zák.č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. I keď predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ a Zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupujú ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia Zák. č. 258/2001 Z.z. a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č. 150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44. Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.
Súd vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v konaní pred súdom posúdil dôvodnosť tejto vznesenej námietky v súvislosti s predmetom konania, ktorým je zaplatenie finančných prostriedkov poskytnutých na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 4.5.2005 a ich postavenie bolo upravené v Zák.č. 634/1992 Zb. ako postavenie spotrebiteľa na strane odporcu a dodávateľa na strane navrhovateľa, v tom čase označeného ako predávajúceho podnikateľa /§ 2 cit. zákona/, taktiež ustanovenia § 52 OZ a podľa § 54 ods. 1 OZ v znení novely vykonanej Zák.č. 150/2004 Z.z. sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, ale z uvedených dôvodov súd posúdil túto zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. V zmysle ustanovenia OZ preto súd potom aj posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných. Premlčanie je uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže vzniesť námietku premlčania. Predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy titulom nesplateného úveru, keď platí všeobecná trojročná premlčacia doba. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 12.9.2008. Dňom nasledujúcim teda 13.9.2008 sa mohol domáhať zaplatenia žalovanej sumy a to v rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty návrhom podaným na súde do 13.9.2011. Žalobca podal žalobu dňa 22.1.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Skutočnosť, že na strane veriteľa prišlo k zmene osoby veriteľa ako subjektu uvedeného právneho vzťahu, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd má za to, že nárok žalobcu bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehote, je teda premlčaný a premlčaný nárok nemožno priznať. Súd preto žalobu žalobcu zamietol. Aj v prípade, že by súd posúdil nárok žalobcu a tým aj premlčanie v súlade s ustanovením § 397 ObZ, kedy, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky, uplynula žalobcovi aj táto štvorročná premlčacia doba a to dňom 13.9.2012.
Uznanie dlhu zo dňa 21.5.2012 so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej /ale aj štvorročnej/ premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Súd poukazuje na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaný je priemerným spotrebiteľom, z
ktorých máloktorý vie posúdiť následky týchto inštitútov. Vyplýva to aj z vyjadrenia žalovaného 2/. Žalovaný 2/ nemal vedomosť o následkom uznania záväzku, o tomto sa s nikým nerozprával, v prípade nepriaznivých následkov pre nich ako dlžníkov, by túto dohodu nepodpísal. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Správaním sa žalobcu boli naplnené obidva znaky nekalej obchodnej praktiky a preto je takáto dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku neplatná. Okrem toho žalobca nepreukázal, že v čase uznania dlh žalovanej existoval, preukázanie ktorej skutočnosti bolo povinnosťou žalobcu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by túto skutočnosť žalobca akýmkoľvek spôsobom preukazoval. Žalobca sa len odvolával na existenciu predloženej dohody. V tejto súvislosti procesný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého: „Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ Súd poukazuje aj na to, že daný právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom s použitím ustanovenia § 39 OZ, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi /§ 3 ods. 1 OZ, keď výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi/. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Ako bolo hore uvedené k podpisu predloženej dohody došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný, od začiatku neexistujúci a nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo má za následok, že v danom prípade je premlčacia lehota 3- ročná (resp. 4-ročná podľa ustanovení ObZ).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože nepodali návrh na náhradu trov konania a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).