Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-87-2013.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/87/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. J., nar. XX. XX. XXXX a J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., T. W. XX, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky H.. X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, Q. F. a otca Z.. J. J., R.., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XA, U. - X. T., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky zo dňa 23. 09. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/424/2011-210 zo dňa 09. 09. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že otec Z.. J. J., R.. je povinný prispievať na maloletú X. J. zvýšeným výživným v sume 190,- Eur počnúc dňom 01. 05. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zročné výživné za čas od 04. 10. 2011 do 31. 01. 2014 u maloletej X. J. v sume 643,55 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom č. k. 11P/424/2011-210 zo dňa 09. 09. 2013 zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/287/09-56 zo dňa 01. 02. 2010 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom J., a to tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. J. zvýšil zo sumy 150,- Eur na sumu 165,- Eur mesačne a na maloletú J. zo sumy 150,- Eur na sumu 165,- Eur mesačne počnúc dňom 04. 10. 2011. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom otca na maloletú X. za čas od 04. 10. 2011 do 31. 08. 2013 vo výške 343,54 Eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Rovnako vo vzťahu k maloletej J. rozhodol súd o zročnom výživnom otca za obdobie od 04. 10. 2011 do 31. 08. 2013, keď zročné výživný vyčíslil sumou 343,54 Eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, a to voči tej časti rozsudku, ktorou jej návrhu nebolo vyhovené, pričom matka maloletých detí sa domáhala zvýšenia výživného na obidve maloleté deti od podania návrhu o 15,- Eur, na maloletú X. sa domáhala zvýšenia výživného za obdobie od 01. 05. 2013 o 35,- Eur mesačne, teda vo výške 200,- Eur mesačne. Zvýšenia výživného na maloletú X. od 01. 05. 2013 odôvodňovala tým, že v súvislosti s jej ročným študijným pobytom v D. zaplatila za dcéru účastnícky poplatok v sume 6.700,- Eur, o čom doložila súdu doklady, namietala, že napriek tomu súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že za ročný vzdelávací program zaplatila sumu 4.020,- Eur. Poukázala na to, že v súvislosti so štúdiom dcéry vznikli ďalšie náklady spojené s prihláškou a vybavovaním formalít na študijný pobyt, ako aj darčekov pre rodinu, ale vzniknú najmä s jej pobytom v zahraničí, pretože okrem ubytovania a stravy v rodine si ostatné veci musí hradiť sama. Poukázala na vyššie ceny v D.. Uviedla, že len za september jej poslala 220,- Eur na bežné výdavky. V D. dcéra pokračuje s W. a Y., náklady na tieto aktivity jej dcéra ešte neoznámila. Podľa matky maloletých detí súd nesprávne zhodnotil zvýšenie potrieb maloletej X. od mája 2013, nesprávne zhodnotil aj možnosti a schopnosti otca prispievať na jej výživu v tejto sume. Poukázala na nadštandardnú kvalifikáciu otca, ktorá by mu mala uľahčovať možnosť nájsť si prácu. Ďalej poukázala na to, že všetky pracovné pomery otca boli skončené z podnetu zamestnávateľa v skúšobnej dobe z dôvodov na strane otca. Tieto skutočnosti je potrebné vyhodnotiť v neprospech otca a vychádzať z predpokladaného príjmu, ktorý by mohol vzhľadom k jeho predpokladom dosahovať. Podľa matky maloletých detí príjem otca by dosiahol mesačne sumu minimálne okolo 1.200,- Eur mesačne. Pri takomto zhodnotení pomerov otca je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej X. počnúc májom 2013 zvýšeným výživným vo výške 200,- Eur. Matka žiadala, aby odvolací súd návrhu na zvýšenie výživného na maloletú X. na sumu 200,- Eur od mája 2013 vyhovel.
Z odvolania matky je zrejmé, že táto podala odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. zo sumy 150,- Eur na sumu 165,- Eur mesačne za obdobie od 01. 05. 2013, pričom žiadala určiť vyživovaciu povinnosť k tomuto maloletému dieťaťu čiastkou 200,- Eur mesačne, čo je aj predmetom odvolacieho konania.
Otec maloletých detí sa k odvolaniu písomne listom zo dňa 18. 10. 2013 vyjadril s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami matky maloletých detí, ktoré sú uvedené v odvolaní ohľadom jeho možností a schopností prispievať na výživu maloletej X.. Namietal tvrdenie, že jeho predchádzajúce pracovné pomery boli skončené z dôvodov na jeho strane. Tieto tvrdenia nemožno vyhodnotiť v jeho neprospech a vychádzať pri určovaní výživného z takto stanoveného teoretického predpokladu. Navrhol, aby odvolací súd návrhu na zvýšenie výživného na maloletú X. na sumu 200,- Eur od mája 2013 nevyhovel.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa k podanému odvolaniu vyjadril dňa 24. 10. 2013 tak, že matkou požadovaná výška vyživovacej povinnosti otca je v záujme maloletých detí, pokrýva preukázateľné výdavky súvisiace s výchovou a výživou maloletých detí a je v možnostiach a schopnostiach otca danú vyživovaciu povinnosť si plniť.
V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Nová úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča je opodstatnená len za predpokladu, ak súd má preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám dieťaťa. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné prihliadať jednak na vývoj životných nákladov, ako aj na skutočné potreby dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, náklady v súvislosti so štúdiom dieťaťa, zdravotným stavom dieťaťa, ako aj záujmovými aktivitami dieťaťa. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej X., ako aj k maloletej J. bola naposledy určovaná rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/287/09-56 zo dňa 01. 02. 2010, ktorým súd v rozvodovom konaní rodičom maloletých detí schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej obidve maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec detí bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou po 150,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom právoplatnosti konania o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 03. 2010. V tomto konaní neboli zisťované majetkové pomery rodičov maloletých detí.
Rozhodnutie okresného súdu v časti určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti k maloletej J. odvolaním napadnuté nebolo. Rovnako toto rozhodnutie nebolo odvolaním napadnuté ani vo vzťahu k maloletej X. za obdobie od 04. 10. 2011 do 30. 04. 2013, keď súd v tejto časti vyhovel návrhu matky a určil matkou požadované výživné na každé dieťa po 165,- Eur mesačne.
Odvolací súd vo vzťahu k podanému odvolaniu posudzoval možnosti a schopnosti otca maloletých detí, ako aj odôvodnené potreby maloletej X. vo vzťahu k požadovanému zvýšenému výživnému za obdobie od 01. 05. 2013, za ktoré obdobie sa matka maloletých detí domáhala zvýšeného výživného na maloletú X. v sume 200,- Eur mesačne. Výrazná zmena pomerov a odôvodnených potrieb nastala predovšetkým u maloletej X.. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v závislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu dieťaťa s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálne s ohľadom na špeciálne potreby maloletého dieťaťa. Maloletá X. je študentkou strednej školy, v školskom roku 2013/2014 sa zúčastňuje ročného študijného pobytu v D., s čím vznikli zvýšené náklady. Matka maloletých detí preukázala úhradu účastníckeho poplatku za toto štúdium vo výške 2.680,- Eur v apríli 2013 a vo výške 4.020,- Eur v máji 2013. Je nepochybné, že v súvislosti s jednoročným štúdiom v zahraničí vznikajú aj ďalšie zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, pričom odvolací súd poukazuje aj na ostatné výdavky na maloletú X. tak, ako tieto ustálil okresný súd v súvislosti s jej štúdiom, záujmami, jazykovým kurzom a zdravotným stavom dieťaťa. V dôsledku veku maloletej X. sa zvyšujú aj jej kultúrne a sociálne potreby, pričom aj matkou uvádzané a preukázané záujmové aktivity dieťaťa vytvárajú predpoklad na všestranný rozvoj a intelektuálny vývin dieťaťa.
Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného mal preukázaný príjem matky. U otca ustálil predpokladaný príjem s prihliadnutím na ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine čiastkou 1.020,- Eur až 1.080,- Eur netto. Odvolací súd konštatuje, že takto ustálený potenciálny príjem okresný súd určil správne. Otec maloletých detí okrem bežných výdavkov nemá žiadne zvýšené výdavky, pričom okrem maloletej J. a maloletej X. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhované výživné zo strany matky na maloletú X. na sumu 200,- Eur mesačne odo dňa 01. 05. 2013 považoval za neprimerané vzhľadom k možnostiam otca prispievať na výživu detí, jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery, ktoré mu nedovoľujú prispievať žiadaným výživným, odvolací súd k tomuto uvádza, že je nepochybné, že za obdobie od 01. 05. 2013 matka maloletých detí vo vzťahu k maloletej X. má nepochybne vyššie náklady ako u maloletej J.. Tieto
zvýšené náklady sú odôvodnené predovšetkým nákladmi na ročný študijný program v zahraničí, ktorý maloletá X. absolvuje v školskom roku 2013/2014. Z tohto dôvodu potom nie je primerané určiť zvýšenú vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. za obdobie od 01. 05. 2013 v rovnakej výške ako u maloletej J.. Aj za situácie, keď súd vychádza z potenciálneho príjmu otca maloletých detí zo sumy 1.020,- Eur až 1.080,- Eur netto, je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej X. zvýšeným výživným za obdobie od 01. 05. 2013 podľa názoru odvolacieho súdu sumou 190,- Eur mesačne s prihliadnutím aj na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej J., ktorého dieťaťa jeho vyživovacia povinnosť je vo výške 165,- Eur mesačne. Okrem toho odvolací súd poukazuje na ďalšiu okolnosť, a to že otec maloletých detí v čase rozhodovania okresného súdu bol zamestnaný, pričom ani do rozhodnutia odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nepreukázal prípadnú zmenu pomerov na jeho strane za obdobie od doby ako o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšeného výživného, rozhodoval okresný súd.
Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí je odrazom zásady, v zmysle ktorej sa na úhrade potrieb a na výžive dieťaťa podliehajú obidvaja rodičia podľa svojich síl, možností a pomeru svojich príjmov, s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Pre posudzovanie možností a schopností rodičov maloletých detí nie je však rozhodujúci len skutočne dosahovaný, resp. potenciálny príjem, je potrebné zohľadniť nielen ich možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, doposiaľ nadobudnuté pracovné skúsenosti a reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. Je povinnosťou otca maloletých detí svoje schopnosti a možnosti využiť tak, aby mal stabilné zamestnanie, keďže otec má všetky predpoklady s prihliadnutím na jeho vzdelanie, kvalifikáciu a vek riadne sa uplatniť na trhu práce a riadne si plniť zákonnú povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom, poskytovať finančné prostriedky na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb maloletých detí.
Oboznámením sa so spisovým materiálom, s predloženými listinnými dôkazmi a s prihliadnutím na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu odvolaciemu súdu sa javí ako nepostačujúce rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré bolo v časti, v ktorej bolo podané matkou odvolanie, t. j. určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. za obdobie od 01. 05. 2013. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil pomery oboch rodičov maloletých detí, odôvodnené potreby maloletej X., ako aj existenciu vyživovacej povinnosti otca k maloletej J.. Podľa názoru odvolacieho súdu je návrh matky maloletých detí v časti, v ktorej sa domáhala zvýšeného výživného na maloletú X. za obdobie od 01. 05. 2013 v prevažnej miere dôvodný, keď podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej X. od 01. 05. 2013 zvýšeným výživným vo výške 190,- Eur, ktoré výživné je primerané aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na vek dieťaťa, štúdium dieťaťa, záujmy a zdravotný stav dieťaťa, pričom podľa názoru odvolacieho súdu takéto výživné je otec schopný poskytovať na výživu maloletej X. za obdobie od 01. 05. 2013 bez ujmy na svojej vlastnej výžive berúc do úvahy aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej J.. Pri rozhodovaní odvolací súd prihliadol aj na schopnosti a možnosti matky maloletých detí a jej osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú X. za čas od 04. 10. 2011, t. j. od podania návrhu do 31. 08. 2013 vo výške 343,54 Eur. Zameškané výživné súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. v mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným.
Odvolací súd, vzhľadom na to, že došlo k zmene rozhodnutia o výške výživného za obdobie od 01. 05. 2013, rozhodoval aj o zročnom výživnom na maloletú X. za celé obdobie, t. j. za obdobie od podania návrhu odo dňa 04. 10. 2011 do 31. 01. 2014, pričom za obdobie od 04. 10. 2011 do 30. 04. 2013 zvýšené výživné predstavovalo sumu 15,- Eur mesačne. Za toto obdobie vznikol celkovo nedoplatok vo výške 283,55 Eur. Za obdobie od 01. 05. 2013 do 31. 01. 2014 (keďže aj za obdobie mesiaca január bolo výživné zročné) súd ustálil výšku zameškaného výživného mesačne sumou 40,- Eur, čo za obdobie deviatich mesiacov prestavuje sumu 360,- Eur, spolu zameškané výživné za obdobie od 04. 10. 2011 do 31. 01. 2013 predstavuje sumu 643,55 Eur, ktorú súd vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. povolil otcovi splácať vo výške 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Vzhľadom na to, že ostatné časti rozsudku okresného súdu odvolaním napadnuté neboli, vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý.
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.