Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/93/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, proti odporcovi Y. V., W.. XX. XX. XXXX, F. Y.Á. XXX/X, N. Y., v konaní o zaplatenie 1 074,91 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 995,82 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 20. 12. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 128,75 eur, všetko v mesačných splátkach po 30,-eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 26. 06. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 1 074,91 eur s dlžným úrokom vyčísleným ku dňu 22. 11. 2012 vo výške 4,68 eur, s dlžným úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 22. 11. 2012 vo výške 117,23 eur, s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 074,91 eur od 23. 11. 2012 do zaplatenia, náklady vo výške 84,97 eur a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 17. 10. 2007 uzavrel s navrhovateľom zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky. Navrhovateľ na základe oznámenia o zmene povoleného prečerpania zo dňa 17. 10. 2007, poskytol odporcovi povolené prečerpanie vo výške 30 000,-Sk (995,81 eur), pričom povolené prečerpanie mu bolo poskytnuté od 17. 10. 2007. Odporca nedodržal zmluvné dojednanie, neposkytoval splátky v zmysle dohody, a preto v súlade s ustanovením bodu 8.4 obchodných podmienok navrhovateľ dňa 22. 07. 2011 preúčtoval celú výšku pohľadávky z pôvodného účtu, na ktorom bolo zriadené povolené prečerpanie a vytvoril nový účet pod č. XXXXXXXXX, na ktorý bola pripísaná dlžná istina z nepovoleného prečerpania a rovnako tak dlžné príslušenstvom pohľadávky z nepovoleného prečerpania. Suma 84,97 eur predstavuje náklady navrhovateľa voči odporcovi evidované na pôvodnom bežnom účte, pričom do týchto nákladov bolo započítané jednou sumou príslušenstvo úveru poskytnutého na bežnom účte, t. j. úrok, úrok z omeškania a poplatky okrem istiny úveru. Podaním zo dňa 02. 07. 2013, doručeným súdu dňa 03. 09. 2013 navrhovateľ oznámil, že suma 1 074,91 eur pozostáva z istiny vo výške 995,89 eur, ktorá predstavuje realizované trvalé príkazy z bežného účtu odporcu, z riadnych úrokov vo výške 72,19 eur, pričom ide o debetný úrok, ktorým sa úročila pohľadávka navrhovateľa z povoleného prečerpania vzniknutého na bežnom účte, pričom úroková sadzba debetného úroku bola stanovená vo výške 16,10 % ročne - typ premenlivá, z poplatkov vo výške 6,90 eur, ktoré prestavujú poplatok za vedenie účtu vo výške 2,30 eur za mesiace apríl, máj a jún 2010. Náklady 84,97 eur predstavujú úrok z omeškania evidovaný na bežnom účte odporcu, ktorý bol vyčíslený vo výške 8 % ročne zo sumy 1 079,59 eur za obdobie od 27. 07. 2010 do 21. 07. 2011.

Navrhovateľ sa neustanovil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Nakoľko svoju neprítomnosť neospravedlnil, súd podľa prejednal vec aj v neprítomnosti navrhovateľa, pričom prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.

Odporca uviedol, že si je vedomý toho, že si od navrhovateľa požičal peniaze, resp., že mu bola poskytnutá platobná karta, aby mohol čerpať úver do čiastky 30 000,-Sk. Bolo to v čase, keď bol zamestnaný a peniaze použil na kúpu auta. Úver prestal splácať z toho dôvodu, že mal finančné ťažkosti. Bol istú dobu práceneschopný, staršie auto, ktoré kúpil za 100 000,-Sk sa po týždni pokazilo, a preto ho musel dať opraviť, za čo zaplatil 50 000,-Sk. Keďže nemal peniaze na splácanie úveru, zobral si ďalší úver na splatenie predchádzajúceho úveru a tak sa mu to začalo kopiť. Jeho partnerka si zobrala úver 100 000,-eur na kúpu rodinného domu. Nakoľko dlžoby nedokázali splácať zo svojho príjmu, ktorý mali s partnerkou ako zamestnanci SWEDWOOD, s. r. o. Závažná Poruba, rozhodol sa využiť ponuku sprostredkovateľskej agentúry a v decembri 2012 išiel pracovať do Nemecka. V Nemecku mal však prácu iba jeden mesiac, následne ho prepustili. Nakoľko pred odchodom do Nemecka neskončil riadne pracovný pomer v SWEDWOOD, s. r. o. Závažná Poruba, tento od neho žiada škodu 5 700,-eur a má nedoplatky aj v Sociálnej poisťovni asi 500,-eur. Momentálne je nezamestnaný a nemá vo výhľade ani žiadnu prácu. Má viacero dlžôb, a preto žiadal poskytnúť splátky 10,-eur.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 17. 10. 2007 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby (ďalej Zmluva) a nakoľko v časti „I. Predmet zmluvy“, nie je vyznačený žiaden údaj možno predpokladať, že predmetom zmluvy bolo „poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01. 07. 2007 a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu“. Listom zo dňa 17. 10. 2007 navrhovateľ oznámil odporcovi, že s účinnosťou od 17. 10. 2007 mu mení výšku povoleného prečerpania poskytnutého k účtu na 30 000,-Sk. Listom zo dňa 29. 11. 2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie čiastky 1 281,79 eur, ktorú evidoval ku dňu 26. 11. 2012, v priebehu 5-tich dní od doručenia tejto upomienky.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „“) v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 17. 10. 2007, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti , ktorým sa menil a dopĺňal , ktorým do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS.

Podľa § 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa , (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhorší svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o ochrane spotrebiteľa (predpis platný ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 3 ZSÚ zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/, g/, i/, ods. 4, ods. 5 ZSÚ

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na obsah zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb od ktorej navrhovateľ odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní a citovanú právnu úpravu, mal súd preukázanú dôvodnosť nároku navrhovateľa iba v vo výške poskytnutého povoleného prečerpania. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že odporca vyčerpal poskytovaný úverový rámec 995,82 eur - z histórie úveru vyplýva, že ku dňu 22. 07. 2011, kedy odporca preúčtoval zostatok pôvodného účtu na nový účet, bol vyčíslený zostatok mínus 1 079,59 eur. Súd preto priznal navrhovateľovi istinu 995,82 eur.

Okrem istiny 995,82 z titulu povoleného prečerpania, sa navrhovateľ domáhal priznania úrokov z úveru a ďalších poplatkov, pričom nepreukázal, že tieto boli individuálne dojednané. Medzi navrhovateľom a odporcom sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, pričom navrhovateľ odvodzoval všetky uplatnené nároky zo Zmluvy. Táto však neobsahuje jeden z povinných údajov, a to RPMN, a potom sa úver poskytnutý odporcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ nepreukázal ani individuálne dojednanie úrokov z úveru, príp. iných poplatkov, čo pri spotrebiteľských úveroch má za následok, že veriteľ ich od spotrebiteľa nemôže vyžadovať. Potom nároky navrhovateľa, pokiaľ sa domáhal priznania vyššej čiastky ako 995,82 eur nie sú dôvodné, a preto súd vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z podaní navrhovateľa vyplýva, že okrem istiny, úrokov z úveru a poplatkov z úveru žiadal priznať aj úroky z omeškania. V písomnom návrhu zo dňa 02. 07. 2013 uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 079,59 eur od 27. 07. 2010 do 21. 07. 2011 v sume 84,97 eur. V písomnom návrhu zo dňa 10. 06. 2013 navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania ku dňu 22. 11. 2012 vo výške 117,23 eur (nešpecifikoval z akej sumy a v akej percentuálnej výške tieto úroky žiadal priznať) a úroky z omeškania zo sumy 1 074,91 eur od 23. 11. 2012 do zaplatenia. Vzhľadom na takto označený predmet konania, ktorým súd bol viazaný ( ), súd ustálil nárok navrhovateľa, tak, že tento žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 079,59 eur od 27. 07. 2010 do zaplatenia. Navrhovateľ neuviedol dôvody, pre ktoré žiadal priznať úroky z omeškania do 22. 07. 2011. Pokiaľ odporca nesplácal úver (výška splátok ani dátum splatnosti dojednaný nebol), mal postupovať v súlade s vlastnými obchodnými podmienkami a pri omeškaní viac ako 5 dní, mal dlh zosplatniť. Navrhovateľ v konaní predložil listinu až zo dňa 29. 11. 2012, ktorou oznámil odporcovi výšku dlžnej sumy a poskytol mu lehotu 5 dní na jej zaplatenie. Uvedené oznámenie, zaslané doporučene, síce odporcovi doručené nebolo, čo však nebolo zavinené navrhovateľom (odporca neoznámil navrhovateľovi inú adresu na doručovanie). Takýto spôsob doručenia bol potom v súlade s bodom 10.3 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, podľa ktorých sa zásielka považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. Odoslaná bola 11. 12. 2012, takže za doručenú sa považuje dňom 14. 12. 2012 a lehota na zaplatenie uplynula 19. 12. 2012, takže do omeškania sa odporca dostal dňom 20. 12. 2012.

Podľa Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 20. 12. 2012 bola určená základná úroková sadzba 0,75 %, takže navrhovateľ mohol uplatniť úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Navrhovateľ žiadal však priznať úroky z omeškania 8 % ročne, a potom súd, ktorý bol návrhom viazaný, priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v požadovanej výške, ale len z priznanej istiny 995,82 eur od 18. 08. 2013 do zaplatenia a vo zvyšku zamietol návrh na priznanie úrokov z omeškania.

Náhradu trov konania si uplatnil iba navrhovateľ, ktorý mal v konaní čiastočný úspech. Súd potom v zmysle náhradu trov konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ si uplatnil celkom čiastku 1 281,79 eur, pričom priznaná mu bola suma 995,82 eur. Po vzájomnom započítaní úspechu navrhovateľa 78 % s jeho neúspechom v rozsahu

22 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 56 % účelne vynaložených trov.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 64,-eur. V konaní bol pôvodne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Kvasňovským, ktorý prípisom zo dňa 18. 12. 2013 oznámil tunajšiemu súdu,

že došlo k ukončeniu mandátnej zmluvy a zániku plnomocenstva. V súvislosti s právnym zastúpením navrhovateľa potom advokátovi patrí podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „“) odmena po 61,41 eur za 2 úkony právnej služby a to prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (plnomocenstvo udelené dňa 28. 11. 2012) a vypracovanie návrhu na začatie konania dňa 10. 06. 2013, čo je 122,82 eur. Za každý z týchto úkonov advokát uplatňoval paušálnu náhradu, ktorá patrí podľa za úkon v roku 2012 vo výške 7, eur a za úkon v roku 2013 vo výške 7, eur, čo je spolu 15, eur. Advokát bol platiteľom DPH, a potom odmena a náhrady spolu vo výške 138,26 eur sa podľa 18 ods. 3 zvyšujú od 20 % DPH, t. j. o 27,65 eur, na 165,91 eur. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 56 %, čo zo súdneho poplatku je 35,84 eur a z trov právneho zastúpenia 92,91 eur, spolu 128,75 eur.

Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu, ktorý je nemajetný, momentálne nezamestnaný, súd odporcovi povolil na zaplatenie dlžnej sumy s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania mesačné splátky po 30,-eur s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ odporca povolené splátky nedodrží, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celá dlžná suma naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.