Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cpr-9-2012.pdf
PDF · 82.31 KB
No categories available
7Cpr/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: D. D., N.. XX.XX.XXXX, A. V. Č.. XX, T. B., proti odporcovi: L+R SERVICE s. r. o., Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 46 026 851, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá, takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 31.10.2012 je n e p l a t n é.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.12.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 31.10.2012 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Navrhovateľ sa zároveň domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní po skončení práceneschopnosti až do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Svoj návrh voči odporcovi navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na funkciu stavebný robotník, dojednanú na dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania 01.08.2012. Dňa 10.12.2012 odporca doručil navrhovateľovi písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe v zmysle ustanovenia § 72 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, a to k 31.10.2012. Navrhovateľ reagoval na dané skončenie pracovného pomeru písomne dňa 18.12.2012, pričom odporcovi oznámil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe považuje za neplatné, pretože navrhovateľovi bolo doručené 10.12.2012 a uvádza sa v ňom, že pracovný pomer sa končí k 31.10.2012. V pracovnej zmluve bola skúšobná doba dojednaná na tri mesiace. Navrhovateľ mal za to, že písomne oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má v zmysle ustanovenia § 72 ods. 2 Zákonníka práce doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Navrhovateľ bol od 04.11.2012 do 02.12.2012 práceneschopný.
Uznesením zo dňa 13.03.2013, č.k. 7Cpr/9/2012-8 súd odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 27.12.2012, v časti o náhradu mzdy, nakoľko bol návrh v tejto časti neurčitý.
Súd prejednal vec v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávania nariadené na 07.10.2013 a 20.01.2014 nedostavil, hoci bol riadne predvolaný. Navrhovateľ svoju neúčasť ničím neospravedlnil.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a uviedol, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo navrhovateľovi oznámené v súlade so zákonom. Odporca ďalej uviedol, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo dané na pošte dňa 01.12.2012 a doručené navrhovateľovi 10.12.2012. Z tohto dôvodu dal odporca neskôr navrhovateľovi výpoveď, keďže zistil, že došlo k tejto chybe.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Pracovný pomer medzi účastníkmi bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 31.07.2012 s dohodnutým dňom nástupu navrhovateľa do práce dňa 01.08.2012. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na skúšobnej dobe zamestnanca v trvaní tri mesiace. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
Listom zo dňa 31.10.2012, daným na pošte dňa 01.12.2013 a doručeným navrhovateľovi dňa 10.12.2012, odporca oznámil navrhovateľovi, že v zmysle ustanovenia § 72 Zákonníka práce pracovný pomer navrhovateľa, ktorý bol uzatvorený 01.08.2012 končí v skúšobnej dobe dňom 31.10.2012.
Listom zo dňa 18.12.2012, zaslaným odporcovi dňa 18.12.2012, navrhovateľ oznámil odporcovi, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Listom zo dňa 03.07.2013, doručeným navrhovateľovi 31.07.2013 oznámil odporca navrhovateľovi, že dňa 01.07.2013 rozhodla spoločnosť v rámci racionalizačných opatrení o zrušení pracovnej pozície stavebný robotník, v dôsledku čoho s navrhovateľom ukončili pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2012 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 31.10.2012 je neplatné, vyhovieť.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola v písomnej forme uzavretá platná pracovná zmluva zo dňa 31.07.2012 s dohodnutým dňom nástupu navrhovateľa do práce dňa 01.08.2012. Účastníci konania sa dohodli na skúšobnej dobe zamestnanca v trvaní tri mesiace, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Pracovný pomer môže v skúšobnej dobe skončiť zamestnávateľ a zamestnanec a to kedykoľvek v priebehu skúšobnej doby, z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. K formálnym náležitostiam skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe patrí jeho písomná forma. Jej nedostatok však zákon nesankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Pri jednostranných právnych úkonoch vzniká právny úkon momentom prejavu vôle, ktorým sa majú vyvolať právne následky. Na rozdiel od okamžitého skončenia pracovného pomeru, kedy účinky zrušovacieho prejavu účastníka nastávajú zo zákona dňom doručenia druhému účastníkovi, Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe predpokladá, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde ku dňu, ktorý je v zrušovacom prejave účastníka uvedený ako deň skončenia pracovného pomeru. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe ale nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Oznámenie však musí byť druhému účastníkovi doručené v čase trvania skúšobnej doby, v opačnom prípade je tento právny úkon neplatný.
Listom zo dňa 31.10.2012, zaslaným navrhovateľovi doporučene dňa 01.12.2012, odporca oznámil navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez udania dôvodu ku dňu 31.10.2012. List odporcu zo dňa 31.10.2012 bol navrhovateľovi doručený dňa 10.12.2012. Nakoľko navrhovateľ dňa 01.08.2012 nastúpil do práce k odporcovi, skúšobná doba mu začala plynúť dňom 01.08.2012 a uplynula 01.11.2012. Súd preto dospel k záveru, že oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené až po skončení skúšobnej doby a z tohto dôvodu je skončenie pracovného pomeru neplatné.
Návrh na začatie konania bol zamietnutý len v časti návrhu na určenie, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá, vzhľadom na nadbytočnú duplicitu určovacieho výroku, keďže takýto účinok (že pracovný pomer ďalej trvá) nastáva priamo zo zákona, pokiaľ došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával (§ 79 ods. 1 ZP). Súd navyše nemohol určiť, či pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá aj naďalej, nakoľko odporca dňa 31.07.2013 doručil navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, ktorej platnosť súd v tomto konaní neskúmal vzhľadom na navrhovateľom stanovený predmet konania. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by sa domáhal určenia neplatnosti výpovede na súde v inom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu, že obe procesné strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.