Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_106C-2-2023.pdf
PDF · 113.82 KB
Case nature
Subarea
106C/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, W., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50708953, proti žalovanej: C. B., rod. K., nar. X.X.XXXX, podnikajúca pod obchodným menom: C. B., s miestom podnikania E. L. XXX/XX, M., J.: XXXXXXXX, zastúpenej právnym zástupcom: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Halenárska 18, Trnava, IČO: 53309936, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o d m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 13.12.2023 sa domáhali J. B., nar. XX.X.XXXX, a R. Š., nar. XX.X.XXXX, ako žalobcovia v1. a v 2. rade, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na obdobie do 30.6.2024 k nehnuteľnosti: a) nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec M., katastrálne územie M., v časti A/ LV vedené ako súpisné číslo XXX na pozemku XXXX/XXX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom; na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, druh stavby samostatne stojaca garáž, popis stavby garáž s prístreškom; na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, druh stavby iná budova, popis stavby záhradný dom, v časti B/ LV vedení ako vlastník B. T. r. B. a C. B. r. K., XXX XX M. Č.. XXX, SR, dátum narodenia: XX.X.XXXX, dátum narodenia: X.X.XXXX, BSM v spoluvlastníckom podiele 1/1; b) nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX pre okres C., obec M., katastrálne územie M., v časti A/ LV vedené ako parcelné číslo XXXX/X o výmere 413 m2, druh pozemku záhrada, spôsob používania pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny; parcelné číslo XXXX/XX o výmere 551 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku pozemok, na ktorom je dvor; parcelné číslo XXXX/XX o výmere 184 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom; parcelné číslo XXXX/XX o výmere 58 m2, druh pozemku záhrada, spôsob využívania pozemku pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny; parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 45 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom; parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 10 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom; parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 109 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku pozemok, na ktorom
je postavená bytová budova označená súpisným číslom; súpisné číslo XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom; v časti B/ LV vedená ako vlastník B. C. r. K., XXX XX M. č. XXX, SR, dátum narodenia: X.X.XXXX v spoluvlastníckom podiele 39/60.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili navrhovatelia tým, že žalobca v 1. rade sa spoznal so žalovanou vďaka spoločnému záujmu k motorkám na motorkárskom podujatí. Následne sa stretli po určitej dobe, kedy sa mu zverila žalovaná svojím podnikateľským plánom „KÚPEĽNE TAMI“, a ponúkla žalobcovi v 1. rade možnosť podieľať sa s ňou na jej podnikaní. Tento podiel mal vyzerať tak, že on jej poskytne určité finančné prostriedky ako investíciu na jej podnikateľské projekty, a ona mu následne vyplatí zisky z dokončených zákaziek. V danom období sa správala žalovaná k žalobcovi v 1. rade vždy priateľsky a pôsobila dôveryhodne. Nakoľko sa stretli už niekoľkokrát predtým, ako mu ponúkla takúto príležitosť, rozhodol sa jej dôverovať, a investovať do jej podnikania. Spočiatku prebiehala spolupráca medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným veľmi dobre. Žalobca v 1. rade investoval finančné prostriedky do jej podnikania, žalovaná s ním aktívne komunikovala, posielala mu fotografie prác, ktoré vykonávala v rámci svojho podnikania. Zároveň vyplatila žalobcovi v 1. rade niektoré z jeho prvotných investícií späť. Žalobca v 1. rade videl, že podnikanie žalovanej sa úspešne rozbehlo, vďaka neustálemu kontaktu a prehľade prostredníctvom fotografií žalobca v 1. rade žalovanej čoraz viac dôveroval. Žalovaná neustále posielala žalobcovi v 1. rade informácie o nových a nových zákazkách, do ktorých realizácie mal investovať. Žalobca v 1. rade mal tak dojem, že podnikanie sa rozbieha správnym smerom. Následne sa k žalobcovi v 1. rade pridal aj žalobca v 2. rade. Žalobca v 2. rade nadobudol taktiež po opakovanej komunikácii so žalovanou, a po jej lákaní na ňou realizované stavebné projekty, dôveru v žalovanú a jej podnikanie, a rozhodol sa rovnako investovať svoje finančné prostriedky do jej podnikania. Spoločne so žalobcom v 2. rade sa rozhodli pre takúto investíciu ďalšie osoby, ktoré sa o jej podnikaní v rámci kúpeľňového štúdia TAMI dozvedeli. Takýmto spôsobom investovali žalobcovia spoločne s ďalšími osobami do podnikania so žalovanou celkom 197.000,- eur. Žalobcovia odovzdávali žalovanej finančné prostriedky buď v hotovosti, alebo prostredníctvom bankového účtu. O väčšine transakcií priložili žalobcovia k návrhu potvrdenia vo forme výpisu z bankového účtu, dodacích listov a príjmových pokladničných dokladov podpísaných osobne žalovanou. Nakoľko však žalobcovia dôverovali žalovanej, nemajú už v súčasnosti k dispozícii všetky potvrdenia o poskytnutí finančných prostriedkov.
3. Žalobcovia ďalej uviedli, že po určitom čase už prestala žalovaná s nimi úplne komunikovať, neposielala im viac fotografie, ani im nevracala investované peniaze. Pri osobnom stretnutí so žalobcami dňa 3.11.2023 sa im žalovaná priznala, že žiadnu ňou avizovanú podnikateľskú činnosť nevykonávala a z peňazí, ktoré od nich obdržala, iba vyplácala svojich predchádzajúcich veriteľov, resp. osoby, ktoré prostredníctvom nej ,,investovali“ ešte pred žalobcami. Žalobcovia po tejto informácii chceli od žalovanej späť svoje finančné prostriedky, avšak tá celkom prestala s nimi komunikovať, a žiadne peniaze im doposiaľ nevrátila. Žalobcovia podali dňa 13.11.2023 na žalovanú trestné oznámenie. Dňa 22.11.2023 jej poslali tiež výzvu na zaplatenie dlžnej sumy v 15-dňovej lehote, ktorú výzvu si prevzala žalovaná dňa 27.11.2023.
4. Žalobcovia v návrhu tvrdili, že odôvodnene sa obávajú, že žalovaná z obavy pred podaním žaloby na zaplatenie dlžnej sumy žalobcami a následným exekučným konaním odstráni nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ktoré v súčasnosti vlastní. O takom zámere jednoznačne svedčia aj plomby vyznačené na priložených listoch vlastníctva. Z nich je zrejmé, že žalovaná sa kúpnou zmluvou pokúša odstrániť svoj relevantný majetok - nehnuteľnosti, a tým zmariť uspokojenie svojich veriteľov, vrátane žalobcov v tomto prípade. Preto sa žalobcovia obracajú na Okresný súd Trnava s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej za účelom zamedzenia žalovanej, aby nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve či bezpodielovom spoluvlastníctve previedla, zaťažila v prospech inej osoby, zriadila akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akémukoľvek inému zaťaženiu. Žalobcovia navrhujú, aby Okresný súd Trnava nariadil zabezpečovacie opatrenie na čas do 31.6.2024 (zrejme do 30.6.2024 - poznámka súdu), dokedy budú mať možnosť žalobcovia voči žalovanej iniciovať právne kroky a kompetentné orgány budú mať možnosť o podaných právnych návrhoch rozhodnúť.
5. Uznesením č. k. 106C/2/2023-45 zo dňa 12.1.2024 súd 1.) zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a 2.) žalovanej proti žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť iba vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou.
6. Proti uzneseniu zo dňa 12.1.2024 o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal žalobca v 1. rade odvolanie s návrhom na jeho zmenu tak, že súd nariadi navrhované zabezpečovacie opatrenie bez časového obmedzenia. Odvolanie odôvodnil posudzujúc ho podľa obsahu § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Dôvodil, že napadnuté uznesenie je nezákonné a na vydanie zabezpečovacie opatrenia boli splnené zákonné podmienky. Súd v uznesení nespochybnil, že by žalobca v 1. rade neposkytoval žalovanej peňažné prostriedky, namietol však, že v návrhu chýbala špecifikácia výšky pohľadávok jednotlivých žalobcov. Žalobca v 1. rade považuje takýto postup za formalistický a nezohľadňujúci skutkové okolnosti veci. Žalobcovia v podaní vysvetlili, že existuje dôvodné podozrenie, že sa stali obeťami podvodného konania žalovanej a návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia smerovali k urýchlenej ochrane svojich práv. Skutočnosť, že žalovaná vystavovala žalobcom svojské potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov, ktoré nezodpovedajú predstave súdu, žalobca v 1. rade nevedel ovplyvniť. Z dôvodu istoty pripojil k odvolaniu potvrdenie o bankových prevodoch zo svojho účtu na účet žalovanej v celkovej výške cca 105.000 eur. Časť peňažných prostriedkov bola žalovanej odovzdaná aj v hotovosti. Uvedené skutočnosti dostatočným spôsobom deklarujú existenciu pohľadávky žalobcu v 1. rade voči žalovanej, a fakt, že táto pohľadávka je v nezanedbateľnej výške. Pokiaľ ide o splatnosť pohľadávok, žalobcovia v návrhu vysvetlili, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú výzvu prevzala 27.11.2023. Pohľadávky žalobcov sa tak stali splatnými najneskôr uplynutím lehoty 15 dní od doručenia tejto výzvy. Dôvodnosť tvrdení žalobcov potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná v rámci svojej výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní nepoprela, že by mala záväzky voči žalobcom a v zásade sa k veci odmietla vyjadriť. Žalobca v 1. rade zároveň poukázal na skutočnosť, že k dnešnému dňu bolo vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovanej zriadených už niekoľko iných sudcovských záložných práv zrejme v prospech ďalších poškodených. Pokiaľ ide o navrhované časové obmedzenie trvania zabezpečovacieho opatrenia na tomto žalobca v 1. rade netrval, a mal za to, že s poukazom na § 330 ods. 1 v spojení s § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“), súd v tejto časti nie je návrhom viazaný.
7. Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade bolo uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12.1.2024 zrušené odvolacím súdom, konkrétne uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 28Co/29/2024-77 zo dňa 2.4.2024, a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v zrušujúcom uznesení, v predmetnej právnej veci podali žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadali zriadiť sudcovské záložné právo na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalovanej, avšak bez toho, aby presne vymedzili (špecifikovali), na zabezpečenie akej konkrétnej pohľadávky sa má toto zabezpečovacie opatrenie zriadiť. Žalobcovia len všeobecne uviedli, že žalobcovia spolu s ďalšími osobami investovali do podnikania so žalovanou celkom 197.000 eur, pričom predložili listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že časť peňažných prostriedkov z vyššie uvedenej sumy žalovaná prijala od žalobcu v 1. rade. Odvolací súd zdôraznil, že i v prípade zabezpečovacích opatrení platí ust. § 326 CSP (s poukazom na § 344 CSP), a teda základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto, ak chce byť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia úspešný, musí v prvom rade osvedčiť, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, v akej výške, a že ešte nedošlo k jej zániku. Inak nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy, a to ani v prípade, ak by boli ostatné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené. Ak pohľadávka žalobcu ešte nebola judikovaná, a ani o nej neprebieha súdne konanie, súd tiež ukladá navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 CSP) v prípade, ak navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadi. Odvolací súd ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť so žalobcom v 1. rade ani v tom, že súd v časti časového obmedzenia trvania zabezpečovacieho opatrenia nie je návrhom viazaný. V zmysle § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné (i zabezpečovacie) opatrenie bude trvať len po určený čas, čo znamená, že súd o časovom obmedzení trvania zabezpečovacieho opatrenia môže rozhodnúť aj bez návrhu strany. Avšak súčasne platí, že ak navrhovateľ sám uvedie návrh na časové obmedzenie trvania zabezpečovacieho opatrenia, je súd týmto návrhom viazaný (§ 216 CSP), a nemôže ho prekročiť v tom smere, že by trvalo dlhšie, ako žiada navrhovateľ.
9. Odvolací súd zhrnul, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný v súdenej veci nebol určitý v časti peňažnej pohľadávky, ktorá ním má byť zabezpečená, a ktorá taktiež musí byť uvedená i vo výroku rozhodnutia, ktorým súd zriaďuje sudcovské záložné právo. Zároveň platí, že i v prípade, ak by táto určitá peňažná pohľadávka nebola výslovne uvedená v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, postačuje, ak je zistiteľná i z odôvodnenia návrhu, keďže návrh je potrebné vnímať ako celok. V danej veci však jednoznačné určenie peňažnej pohľadávky absentuje tak v petite, ako i v odôvodnení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej odvolací súd uviedol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol neurčitý, a teda i nevykonateľný (pre absenciu presného vymedzenia peňažnej pohľadávky voči žalovanej). Z § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ust. § 128 a 129 CSP sa nepoužijú. V zmysle § 123 ods. 2 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci; inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritériá podania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia je teda podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia tak konzumuje vec samu. V tomto kontexte teda ide o návrh na nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania a samostatný návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je, a nemá byť sledovaný žalobou. Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia (ako i ten v prejednávanej veci) tak nemá charakter podania vo veci samej, avšak z ust. § 327 CSP nemožno vyvodiť, že sa jedná o špeciálne ustanovenie k § 128 a § 129 CSP. Dochádza teda ku konfliktu medzi ust. § 128, § 129 CSP o odstraňovaní vád podania a ust. § 327 CSP. Tento rozpor však podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné riešiť výkladom v prospech strany sporu, a teda ak navrhovateľ podá návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia (bez ohľadu na to, či tento je alebo nie je podaním vo veci samej), súd je povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád, a pokiaľ je takýto návrh neúplný, nezrozumiteľný, prípadne z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu, a určí mu primeranú lehotu.
10. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení skonštatoval, že keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ktorý nie je návrhom vo veci samej) mal vady, súd prvej inštancie mal povinnosť vyzvať žalobcov na odstránenie jeho neurčitosti, spočívajúcej v nedostatočnej špecifikácii pohľadávky, ktorá má byť zabezpečovacím opatrením zabezpečená. Je tiež potrebné upozorniť, že skutkové tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na listinné dôkazy. Navrhovateľ je povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jasne a určito špecifikovať svoju peňažnú pohľadávku. Ani v odvolacom konaní žalobca v 1. rade tento nedostatok neodstránil, keďže len s poukazom na potvrdenie o bankových prevodoch zo svojho účtu na účet žalovanej uvádza, že žalovanej poslal 105.000 eur. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP patrí aj žalobný návrh, a rozumie sa ním tzv. petit, teda ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania, čo sa podaním sleduje. Doterajšia úprava (OSP) uvádzala z toho, že zo žaloby muselo byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Súdna prax judikovala, že žalobcovi sa neukladá povinnosť formovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. CSP ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh, t.j. petit, teda ide o určitý posun smerujúci k formalizácii sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevziať do výroku rozsudku a vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie (por. ÚS ČR I. 233/97). Petit navrhovaný žalobcom v 1. rade ani v spojení so skutkovým odôvodnením návrhu a priloženými listinnými dôkazmi však požiadavku materiálnej vykonateľnosti ním navrhovaného rozhodnutia nespĺňa. Z týchto dôvodov bol súd prvej inštancie povinný poskytnúť žalobcom možnosť opraviť takýto neurčitý petit v stanovenej lehote, a pokiaľ tak neurobil, odňal tým žalobcovi v 1. rade (ako jedinému odvolateľovi) možnosť konať pred súdom, a konanie tak zaťažil vadou podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie k znemožneniu žalobcovi v 1. rade realizovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý neumožnil strane opraviť svoj návrh, ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. V závere zrušujúceho uznesenia uviedol odvolací súd, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou umožniť žalobcovi v 1. rade (vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade je konanie právoplatne skončené, keďže odvolanie nepodal, a nejedná sa vo vzťahu medzi nimi o nerozlučné spoločenstvo) opraviť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v časti špecifikácie peňažnej pohľadávky výzvou podľa § 128 CSP. V prípade, ak bude návrh na zabezpečovacieho opatrenia riadne doplnený, bude povinnosťou súdu prvej inštancie náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1, § 326 a § 343 CSP, t. j. z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobcu vo veci samej (osvedčenie peňažnej pohľadávky), existencie reálnosti obavy z ohrozenia exekúcie, ako i proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia (kde musí uviesť svoje skutkové tvrdenia žalobca), a to aj s vyhodnotením predložených listinných dôkazov, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.
12. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP, (1) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
13. Podľa § 344 ods. 1 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
17. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 132 CSP, (1) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
19. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
20. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
21. Podľa § 128 ods. 1 až 3 CSP (1), ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania. (2) Na doplnenie alebo na opravu podania súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliada.
22. Nakoľko konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi v 2. rade už právoplatne skončené, pokračoval súd prvej inštancie v konaní už iba s jediným žalobcom, ktorý bol pôvodne žalobcom v 1. rade.
23. Žalobca (pôvodný žalobca v 1. rade) v návrhu vôbec nešpecifikoval výšku svojej pohľadávky voči žalovanej, neuviedol, kedy sa stala splatnou, navyše, neoddelil ju ani od pohľadávky pôvodného žalobcu v 2. rade. V odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu uviedol síce žalobca v 1. rade, že poukázal žalovanej zo svojho účtu cca 105.000,- eur, a časť peňažných prostriedkov zaplatil žalovanej v hotovosti, čo však ani odvolací súd nepovažoval za odstránenie nedostatku neurčitosti návrhu, spočívajúcej v nedostatočnej špecifikácii pohľadávky žalobcu voči žalovanej (odsek 37. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, citovaný aj v ods. 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Žalobca teda doposiaľ neuviedol presnú výšku svojej peňažnej pohľadávky proti žalovanej, neuviedol dátum jej splatnosti (pokiaľ je splatná), neuviedol, ktorá časť predmetnej pohľadávky bola uhradená, a ktorá nebola uhradená. V danom prípade nestačilo totiž uviesť iba približnú sumu peňazí, ktorú žalobca žalovanej odovzdal, príp. poslal na jej účet, keďže suma žalobcom odovzdaných a odoslaných peňažných prostriedkov žalovanej nemusí byť totožná s výškou jeho pohľadávky voči nej. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je nevyhnutné uviesť presnú sumu peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorú mu žalovaná reálne neuhradila, a dátum, kedy sa táto pohľadávka (resp. pohľadávky) sa stala (stali) splatnou. Súd zdôrazňuje, že skutkové tvrdenia pritom nemožno nahradiť odkazom na listinné dôkazy, a teda žalobca je povinný v návrhu uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností, vrátane presnej sumy peňažnej pohľadávky, ktorú sleduje zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.
24. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), postupom podľa ust. § 128 CSP vyzval súd prvej inštancie žalobcu (pôvodný žalobca v 1. rade) uznesením č. k. 106C/2/2023-97 zo dňa 22.5.2024, aby do 15 dní od doručenia uznesenia písomne opravil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nasledovne: jasne a určito špecifikovať peňažnú pohľadávku, ktorú žiada žalobca zabezpečiť navrhovaným zabezpečovacím opatrením, a to uvedením konkrétnej sumy pohľadávky (výška dlžnej istiny), dátumu jej splatnosti, uvedením, v akej sume bola uhradená a v akej sume nebola uhradená. Uvedeným uznesením teda vyzval súd žalobcu (pôvodného žalobcu v 1. rade) na opravu špecifikácie peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená navrhovaným zabezpečovacím opatrením, ktorý návrh (v danom prípade) nie je návrhom vo veci samej, a odvolací súd zastával názor, že výklad rozporu medzi ust. § 327 CSP a § 128, § 129 CSP je potrebné riešiť výkladom v prospech strany sporu, a vyzvať navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu.
25. Uznesenie zo dňa 22.5.2024 na opravu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 7.6.2024 (márnym uplynutím úložnej lehoty), a teda lehota na opravu návrhu mu plynula do 24.6.2024. Na uvedené uznesenie však žalobca vôbec nereagoval, a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do dnešného dňa neopravil, ani inak neupresnil.
26. Nakoľko vo vzťahu medzi pôvodným žalobcom v 2. rade a žalovanou je konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia právoplatne skončené uznesením o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v súlade s princípom spravodlivosti (čl. 2 CSP) bolo nevyhnutné na daný prípad vo vzťahu medzi žalobcom (ako pôvodným žalobcom v 1. rade) a žalovanou aplikovať príslušné ust. § 327 CSP v spojení s ust. § 344 ods. 1 CSP o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, po predchádzajúcej výzve súdu prvej inštancie na odstránenie vád návrhu uznesením podľa § 128 CSP, ktorý postup bol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Nakoľko žalobca (ako pôvodný žalobca v 1. rade) neopravil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v lehote určenej mu súdom v uznesení zo dňa 22.5.2024, ktorým ho vyzval súd na opravu návrhu, ktorým uznesením bol žalobca zároveň poučený o právnych následkoch riadneho neopravenia návrhu, a keďže pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať,
súd návrh žalobcu (ako pôvodného žalobcu v 1. rade) na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol postupom podľa § 327 CSP (I. výrok).
27. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci, tzv. prekážku res iudicata (§ 230 CSP). Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však riadnemu prejednaniu rovnakého návrhu bráni prekážka veci začatej, tzv. prekážka litispendencie (§ 159 CSP).
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. K odmietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravidla dochádza skôr, než je toto podanie doručené protistrane. Preto zákon ani výslovne neupravuje rozhodovanie súdu o trovách konania, ktoré skončilo odmietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako neúplného, príp. nezrozumiteľného podania. Nakoľko však obom stranám vznikli v tomto konaní trovy, pričom o trovách konania vo vzťahu medzi pôvodným žalobcom v 2. rade a žalovanou už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a keďže týmto uznesením (o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom (ako pôvodný žalobca v 1. rade) a žalovanou, a na daný prípad aplikoval analogicky a primerane (čl. 4 CSP) ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré je obsahom a účelom najbližšie posudzovanej právnej veci na účely rozhodnutia o trovách konania, a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v plnom rozsahu (II. výrok), pretože žalobca procesne zavinil odmietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho oparenia vôbec nedoplnil v lehote určenej mu uznesením súdu, ktorým bol vyzvaný na opravu návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).