Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-154-2013.pdf
PDF · 111.42 KB
Case nature
Subarea
16P/154/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. N. D., P.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Ú. E. H. J. N. Z. H. P. J., dieťa rodičov, matky N. D., P.. X.X.XXXX, bytom A., A. H.. Č.. XX a otca E. D., P.. XX.X.XXXX, bytom A., A. H.. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste v Z., zastúpeného opatrovníčkou pre konanie, T. D., bytom A., A. H.. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 7.12.2011 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. N. D., P.. XX.X.XXXX zo sumy 80,-- Eur mesačne na sumu 150,-- Eur mesačne počnúc od 6.5.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. N. D., P.. XX.X.XXXX za obdobie od 6.5.2013 do 31.1.2014 v celkovej výške 298,71 Eur súd zaväzuje otca uhradiť k rukám matky do 31.3.2014.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 15.4.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2013 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. N. na sumu 200,-- Eur mesačne počnúc od 1.4.2013.
Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu H. P. J., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2010. Týmto rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 50,-- Eur mesačne. Posledná úprava výživného bola dňa 1.12.2011 na sumu 80,-- Eur mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca, ktorý dostával z úradu práce H. P. J.. Otec podľa ústnej dohody matke prispieva sumou 120,-- Eur mesačne. Sem-tam aj niečo kúpil čo sa týka oblečenia, ale už dlhšiu dobu takto neprispieva. Vzhľadom k tomu, že otec maloletého už dlhšiu dobu pracuje v zahraničí ako živnostník a zarába pomerne viac, žiada matka o zvýšenie výživného na sumu 200,-- Eur. Maloletý syn momentálne navštevuje materskú škôlku a od septembra nastupuje do predškolskej prípravy. Keďže má problém s rozprávaním a koncentráciou odporúča sa mu navštevovať krúžky pričom sa podstatne zvýšia jeho náklady. Škôlka ju mesačne vyjde 15,-- Eur, strava 30,-- Eur, ZRPŠ 7,-- Eur, okrem toho jej ďalšie výdavky sú platenie podnájmu 278,-- Eur, strava pre zdravý vývin dieťaťa čo v dnešnej dobe nie je lacné. Podľa jej vedomosti sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne zmenil aj príjem otca maloletého, ktorý pracuje ako živnostník a jeho mesačný príjem predstavuje viac ako 1.000,-- Eur.
Vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo doručiť súdne zásielky otcovi na poslednú jeho súdu známu adresu, ustanovil tomuto uznesením sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.7.2013 opatrovníka pre konanie a to jeho matku, T. D..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, opatrovníčky otca, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka vo svojej výpovediach uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala preto, lebo otec mal. dieťaťa pol roka syna nevidel, malý syn rastie a ona má na neho zvýšené náklady. Musí mu zakupovať ortopedickú obuv a tiež ďalšie oblečenie. Pôvodne bývala sama v prenajatom byte, spolu s jej dvoma mal. deťmi. V tom čase mala náklady na domácnosť v sume 287,-- Eur mesačne, v čom bola zahrnutá aj platba ako za nájom, tak aj energie. V rámci doplňujúcej výpovede uviedla, že od 1.7.2013 býva u mamky v jej rodinnom dome, v ktorom okrem nej, maloletých detí a jej matky býva ešte terajší manžel jej matky. Matke na domácnosť prispieva sumou 100,--Eur mesačne. Tiež uhrádza poplatky za komunálny odpad vo výške 12,-- Eur na celý rok. Okrem mal. Adriana má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. E., ktorej otec sa volá E. Č.. Ona je nezamestnaná, stará sa o mal. E. a jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne, prídavky na dve mal. deti v sume 46,20 Eur, a tiež výživné, ktoré jej platí otec mal. E., vo výške 120,-- Eur mesačne a výživné, ktoré jej platí otec mal. N. vo výške 120,-- Eur. Okrem bežného výživného otec na maloletého neposkytuje iné peňažné alebo vecné plnenia. Predtým, ešte pred polrokom takéto plnenia synovi poskytoval. Ona nevlastní žiadne hodnotnejšie veci. K nákladom na deti uviedla vo svojej pôvodnej výpovedi, že mal. N. navštevuje Materskú škôlku v H.H. P. J., za ktorú mu mesačne uhrádzala 15,-- Eur ako poplatok za škôlku, ďalej mu v nej uhrádzala stravné v sume 20,-- Eur a ZRPŠ v sume 7,-- Eur. Tiež mala výdavky na fotenie syna v tejto škôlke v sume 8,-- Eur. Do škôlky maloletému bolo potrebné nakúpiť hygienické potreby, prezuvky, pyžamo a oblečenie. V rámci doplňujúcej výpovede uviedla, že maloletý začal navštevovať materskú škôlku v A., za ktorú mu uhrádza 5,-- Eur mesačne, ďalej mu v nej hradí stravné v sume 21,-- Eur a ZRPŠ v sume 7,-- Eur. Synovi tiež uhrádza poistku v poisťovni N. vo výške 25,60 Eur na mesiac a tiež mu platila tanečný krúžok v škôlke v sume 5,-- Eur na celý školský rok. Okrem toho má náklady na stravu syna aj doma a to výške cca. 30,-- Eur na mesiac. Synovi tiež zakupovala topánky, ktoré stali 20,-- Eur a naďalej má výdavky na zakupovanie oblečenia pre neho v sume cca 30,-- Eur minimálne na mesiac a tiež prezuvky do škôlky v sume v sume 25,-- Eur na polrok. Syn je po zdravotnej stránke v poriadku. Mal. E. je v jej osobnej starostlivosti a na ňu má výdavky na plienky, stravu, oblečenie. V rámci záverečnej výpovede potvrdila, že otec na maloletého N. naďalej pravidelne uhrádza výživné od podania návrhu vo výške 120,-- Eur mesačne, pričom v mesiaci december jej uhradil výživné vo výške 200,-- Eur z ktorých suma 80,-- Eur podľa jeho vyjadrenia mala byť určená na darčeky. Otec bol niekoľkokrát doma, naposledy 6.1.2014, avšak za synom sa ani nezastavil.
Opatrovníčka otca vo svojej výpovedi uviedla, že otec maloletého dieťaťa sa nachádza v Rakúsku, ale na akej konkrétnej adrese býva, to uviesť nevedela. Otec maloletého dieťaťa jej mal tvrdiť, že teraz nemá žiadnu robotu. žije so svojou terajšou priateľku, ktorá takisto pracuje v Z., takže táto mu vypomáha. Bližšie údaje o tejto priateľke nevedela uviesť. podľa vedomostí opatrovníčky otec maloletého Syn nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a okrem mal. N. už inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec chodí takto do Z. už tretí rok a niekedy prácu tam mal a niekedy nemal. Koľko zarobil, o tom sa nikdy nebavili, ale väčšinou pracoval na stavbách. Podľa vedomosti opatrovníčky otec platí výživné na syna a peniaze na to mu zabezpečovať jeho terajšia priateľka. Darčeky a sladkosti, ktoré mal synovi nakúpiť ostali u nich doma v domácnosti.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne odporučil návrhu matky vyhovieť a výživné na syna zvýšiť. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby pri rozhodovaní prihliadal na možnosti a schopnosti povinného otca prispievať na výživu mal. dieťaťa.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom sp.zn. XXP/XX/ XXXX-XX zo dňa 7.12.2011 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bolo zvýšené výživné
zo strany otca na maloletého N. zo sumy 50,-- Eur mesačne na sumu 80,-- Eur mesačne počnúc od 1.12.2011. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. v odôvodnení obsahoval iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol. Z obsahu tohto spisu vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu bol otec nezamestnaný a podľa jeho vlastnej výpovede v tom čase mal príjem len z príležitostných brigádnických činností. Matka v tom čase mala v celodennej starostlivosti jej ďalšie dieťa, mal. Petronelu a bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 190,10 Eur a prídavkov na deti v sume 44,02 Eur. Maloletý N. v uvedenom období navštevoval materskú škôlku, kedy mu matka uhrádzala stravné vo výške 20,--Eur, školné 7,-- Eur a zaplatila príspevok na združenie rodičov v sume 7,-- Eur.
Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého, matka je v súčasnej dobe naďalej je poberateľkou rodičovského príspevku a to vo výške 199,60 Eur mesačne pre rok 2013 a tiež poberateľkou prídavkov na maloleté deti v sume 46,20 Eur mesačne pre rok 2013. Naďalej má v osobnej celodennej starostlivosti svoje ďalšie dieťa, mal. E.. Tieto skutočnosti potvrdzujú správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. P. J.. Pôvodne bývala v podnájme za ktorý uhrádzala mesačne sumu 287,--eur, od 1.7.2013 sa presťahovala do domácnosti svojej matky do jej rodinného domu, kde na domácnosť prispieva sumou 100,--Eur.
Otec maloletej bol od 24.4.2012 do 1.6.2013 živnostníkom . Podľa správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves za rok 2012 jeho príjmy z podnikateľskej činnosti predstavovali sumu 12.746,-- Eur, výdavky sumu 9.225,-- Eur a základ dane predstavovala suma 3.521,--Eur. Za rok 2012 mu nevznikla žiadna daňová povinnosť pokiaľ ide daň z príjmov. Podľa správ Sociálnej poisťovne nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti a ani nemocenských dávok a podľa správ Ú. nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani poberateľom žiadny štátnych sociálnych dávok a ani dávky v hmotnej núdzi. Podľa výpovede opatrovníčky otca maloletého dieťaťa, tento má žiť v Rakúsku so svojou terajšou partnerkou , ktorá ho finančne zabezpečuje, nakoľko údajne on je bez práce. Otec však na syna pravidelne zasiela mesačne výživné v sume 120,-- Eur. Na výzvu súdu realizovanú cestou je ustanovenej opatrovníčky, otec súdu nedoložil žiadne doklady preukazujúce jeho príjmy a výdaje, ktoré má Rakúsku.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 11P/24/2011-11 zo dňa 7.12.2011. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane otca maloletého dieťaťa a spočívala v tom, že kým pri poslednej úprave výživného bol nezamestnaný a živil sa príležitostnými brigádami, tak od uvedeného obdobia tento v období od 24.4.2012 do 1.6.2013 už pôsobil ako živnostník, kedy za obdobie roku 2012 dosiahol príjmy vo výške 12.746,-- Eur, a pri ním deklarovaných výdavkov v sume 9.225,-- Eur, dosiahol jeho základe dane v uvedenom roku sumu 3.521,-- Eur. Pri zohľadnení
skutočnosti, že takto uvedenú živnostenskú účinnosť vykonával od apríla 2012, teda len 8 mesiacov roku, jeho priemerný mesačný výnos z tejto činnosti bol cca 1.593,-- Eur bez odrátanie nákladov z podnikania a v prípade ich plnej akceptácie jeho príjem činil 440,--Eur. Otec súdu nezdokladoval, z čoho pozostávali jeho výdavky pre rok 2012 a vôbec nezdokladoval svoje príjmy a výdaje za rok 2013, v ktorom do 1.7.2013 naďalej podnikal. Otec síce ukončil svoju živnostenskú činnosť k 1.7.2013, a formálne cez opatrovníčku deklaroval, že je bez práce a príjmu, avšak súd pri rozhodovaní o zvýšené výživného nevzal tieto prehlásenia na zreteľ. Otec totiž dlhodobo vykonáva pracovné činnosti a aj v podstate žije v Rakúsku. Za to obdobie na syna pravidelne prispieva sumou 120,-- Eur mesačne. Za takejto situácie sa vyhlásenie otca, ktoré učinil cez opatrovníčku - svoju matku, a síce že jej bez práce a príjmu, súdu javia ako účelové a zavádzajúce, tým skôr že ich nedoložil žiadnymi dôkazmi. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súdu prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Z dosiaľ súdom zadovážených podkladov je zrejmé, že otec ako živnostník dosiahol príjem , z ktorého bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v miere, ktorú mu súd určil. Dôvody, pre ktoré ukončil túto svoju činnosť súdu žiadnym spôsobom neozrejmil a a preto súd vychádzal z toho, že na jeho strane neboli dané objektívne dôvody pre ukončenie takejto jeho činnosti. Navyše ako už bolo vyššie uvedené otec sa dlhodobo zdržuje v Rakúsku, teda v krajine, ktorá je známa vysokým životným štandardom, a pokiaľ tam otec dokáže dlhodobo prebývať a dokonca aj bez príjmu, tak ako to on mal uvádzať svojej opatrovníčke pre toto konanie, je zrejmé, že jeho životná úroveň je dostatočná k tomu, aby dokázal si hradiť všetky náklady na pobyt v tejto krajine. V takomto prípade je potom oprávnené žiadať od neho, aby obdobný životný štandard zabezpečil aj pre svojho maloletého syna. Podľa § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine totiž dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Okrem toho v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona
o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a jeho životný štandard, ktorý si udržuje, skutočnosť, a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému N. takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že maloletý navštevuje materskú škôlku, pričom otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, súd ustálil výšku súčasného výživného na maloletého N. na sumu 150,-- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 6.5.2013, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletého. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu, teda od 1.4.2013, tak ako sa toho dožadovala matka maloletého. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil a preto jej návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.4.2013 do 5.5.2013 zamietol.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého syna za obdobie od 6.5.2013 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 6.5.2013 do 31.1.2014 a to v celkovej výške 298,71 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 31.3.2014. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného pre mal. Adriána za mesiace jún 2013 až január 2014 vrátane vo výške 150,--Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac máj 2013 zodpovedajúcej 26 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 6.5.2013 do 31.5.2013), čo predstavovalo čiastku 125,81 Eur (t.j. 150,-- Eur / 31 dní x 26 dní). Keďže otec na maloletého za obdobie mesiacov máj 2013 až november 2013 vrátane uhrádzal podľa výpovede matky výživné vo výške 120,-- Eur mesačne a v mesiaci december 2013 uhradil sumu 200,-- Eur, súd od takto novourčeného výživného odrátal toto zaplatené výživné, pričom za mesiac máj 2013 z takto otcom uhradeného výživného ešte odrátal sumu 12,90 Eur ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného zodpovedajúceho 5 dňom z mesiaca máj 2013 (t.j. obdobie od 1.5.2013 do 5.5.2013 a teda výpočet uvedenej sumy je : 80,-- Eur/ 31 dní x 5 dní ). Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletého syna (t.j. 125,81 Eur +12,90 Eur +8x150,-- Eur - 11x 120,-- Eur - 200,-- Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac január 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).