Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-5-2013.pdf
PDF · 93.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci starostlivosti o maloletú S. S., Q.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Z. Q., Q.. XX.XX.X.XXXX, U. Z. XX, X. a otca R.. R.. J. S., Q.. XX.X.XXXX, W. U. E. XX, X., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
N á v r h z a m i e t a .
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.1.2013 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca určenú rozhodnutím Okresného súdu Košice II č.k. 45P/20/2011-60 zo dňa 24.11.2011, ktorým súd znížil výživné zo strany otca na mal. S. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 26,- eur mesačne počnúc dňom 1.12.2011 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej minimálnou sumou, nakoľko v čase posledného rozhodovania o výživnom bol nezamestnaný. Toho času je otec opätovne v pracovnom pomere. Otec okrem mal. S. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Maloletá navštevuje katolícku strednú pedagogickú školu, čím náklady spojené s výchovou a potrebami maloletej podstatne vzrástli.
Z písomného vyjadrenia otca doručeného súdu dňa 14.3.2013 vyplýva, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného, nakoľko je nezamestnaný, vedený na úrade práce.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.3.2013 odporúča návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa je súčasná výška výživného nepostačujúca. Navrhuje zvýšiť výživné primerane veku a potrebám dieťaťa a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav vecí:
Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 45P/20/2011-60 zo dňa 24.11.2011, ktorým súd znížil výživné zo strany otca na maloletú S., Q.. XX.X.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 26,- eur mesačne počnúc dňom 1.12.2011 do budúcna.
Na pojednávaní dňa 13.6.2013 matka predniesla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu a žiada, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 26,- eur na sumu 150,- eur mesačne od 1.1.2013 do budúcna. Poukázala na tú skutočnosť, že na základe rozsudku o znížení výživného otec prispieva
na dcéru iba čiastkou 26,- eur mesačne, pričom takéto výživné nepostačuje na pokrytie potrieb dieťaťa, keďže u nej došlo k zníženiu príjmov z dôvodu znížených prémií a z dôvodu zdravotných problémov, kedy bola matka dlhodobo PN. Okrem tohto matka poberá výživné a rodinné prídavky. Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že určité zvýšené výdaje má zo zhoršeným zdravotným stavom dcéry, ktorá navštevuje gastroambulanciu, keďže má zisteného helikobaktéra a zvýšené žalúdočné kyseliny, v dôsledku čoho musí navštevovať odborného lekára a brať lieky. Taktiež má od narodenia zistený atopický exzém, v dôsledku čoho navštevuje kožnú ambulanciu. Zvýšené výdaje na starostlivosť o dcéru má v súvislosti s tým, že má v súčasnosti už 17 rokov. Zároveň uviedla, že otec vo svojich vyjadreniach poukazuje na výšku svojich výdavkov vo výške okolo 512,- eur, pričom nie je zrejmé, z čoho otec tieto výdaje pokrýva. Ďalej uviedla, že k určitej zmene došlo aj vo vzťahu k výdajom na bývanie, keďže teraz už nebýva u rodičov, ale spolu s dcérou a priateľom bývajú v podnájme, kde z titulu bývania je potrebné uhradiť mesačne 380,- eur, pričom s priateľom sa na tomto výdaji podieľajú každý vo výške jednej polovice.
Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že jeho reálny výdaj je úhrada za byt vo výške v súčasnosti 210,- eur a všetky ostatné jeho potreby zabezpečuje a poskytuje mu priateľka, ktorá zakupuje stravu, hygienické potreby a všetko ostatné čo potrebuje, keďže nemá vôbec žiadne príjmy. Uviedol, že v mesiaci december a január vykonával pre súkromné gymnázium prácu, avšak to bolo iba v týchto mesiacoch, následne pracoval ako dobrovoľník, dá sa povedať iba za obed a mesačník, avšak aj toto sa zmenilo, v súčasnosti nevykonáva ani túto prácu. Ďalej uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v oblasti strojníctva, Y. priemyslovku a zároveň aj P. priemyslovku a zároveň má dve vysokoškolské vzdelania a to z oblasti pedagogiky a filozofie. Na základe uvedeného by mohol pracovať jednak ako pedagóg, učiteľ a zároveň by mohol vykonávať aj iné práce na základe svojej stredoškolskej odbornosti, aj sa snaží hľadať si prácu v akomkoľvek odbore, avšak sa mu vôbec nedarí. Čo sa týka evidencie na úrade práce, predtým bol evidovaný, avšak to približne v máji tohto roku zrušil, aby mohol odísť do zahraničia za prácou, keď to bude potrebné aj do Bratislavy alebo inde na Slovensku, keďže na úrade práce sa bolo potrebné hlásiť každý mesiac. Uviedol, že zo strany úradu práce mu nebola zabezpečená žiadna pracovná ponuka. Predniesol, že on v súčasnosti nevykonáva ani žiadnu brigádnickú činnosť týkajúcu sa napr. doučovania, keďže naposledy takúto prácu vykonával v lete minulého roku, odvtedy sa mu už nedarilo nájsť si záujemcu na doučovanie.
Otec na pojednávaní dňa 21.1.2014 uviedol, že sa snažil nájsť si prácu, avšak neúspešne, pretože poukazuje na celkovú situáciu v spoločnosti, keď na jedno voľné pracovné miesto je 300 záujemcov, pričom podľa jeho názoru výber zamestnanca je ovplyvnený aj inými faktormi ako sú napr. priateľstvá, známosti a podobne. Preto aj jemu je ľúto, že si doposiaľ nenašiel trvalé zamestnanie. Ďalej uviedol, že v súčasnosti má jedného študenta, ktorého doučuje, avšak aj tohto získal nie na základe inzerátu, ale opäť na základe známosti. Poukázal na tú skutočnosť, že z takéhoto zdroja má mesačný príjem 30 až 90,- eur podľa počtu hodín, počas ktorých sa tomuto študentovi venuje a všetky tieto prostriedky dáva dcére. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že síce BSM bolo vyporiadané, on vyplatil matke mal. S. vyrovnací podiel, nejednalo sa však o jeho finančné prostriedky, tieto mu poskytli rodičia a priateľka, pričom rodičia mu sumu poskytli bez toho, aby si ujasnili či sa jedná o dar alebo pôžičku. O tomto sa nerozprávali a taktiež určitú čiastku mu poskytla priateľka, s ktorou má ústnu dohodu, že mu tieto prostriedky dala, ak by sa zamestnal, postupne by jej ich splácal.
Z predloženej správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 28.3.2013 vyplýva, že mal. S. je v školskom roku 2012/2013 žiačkou 2. ročníka Y. R. Š., H. W., X., pričom v škole dosahuje dobré učebné výsledky. Venuje sa aj mimoškolskej činnosti a to hre na gitare, klavíri a spevu. Iné záujmy maloletá nemá. Mesačné výdavky matky na mal. dcéru tvorí úhrada stravy v škole 24,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, hygiena a kozmetika 25,- eur, školské pomôcky 5,- eur, internet a mobil 20,- eur, cestovné 8,80 eur, lieky a vitamíny 10,- eur, vreckové 15,- eur. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý, avšak pravidelne navštevuje gastroenterologickú a kožnú ambulanciu. Maloletá nosí dioptrické okuliare, s čím matka udáva zvýšené výdaje, čo činí ročne 100,- eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.3.2013 vyplýva, že otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v období od 1.1.2012 do 31.12.2012 a od 1.2.2013 do trvania podmienok vo výške 118,30 eur.
Z opisu mzdového listu matky za obdobie 2/2012 - 1/2013 vyplýva, že čistý mesačný príjem matky u zamestnávateľa Y. T. R., Š. R., K. X. predstavovala suma 567,91 eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa poľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Nakoľko v tomto konaní sa matka domáhala zmeny pôvodného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca, súd poukazuje na to, že aby mohlo dôjsť k zmene takéhoto právoplatného rozhodnutia je potrebné v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, aby matka preukázala takú podstatnú zmenu okolností, za ktorých súd rozhodol, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Súd pre to aj v tomto konaní zameral svoje dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca. Teda skúmal, či došlo k takej zmene okolností, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie, a teda nejedná sa o akúkoľvek zmenu v okolnostiach - musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavuje v pomeroch účastníkov. K takejto zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného a to tým, že u neho nastali určité okamžité zmeny ako napr. choroba, nástup do školy a podobne alebo sa jedná o postupnú zmenu v dôsledku vyššieho veku oprávneného (dieťaťa), pre ktorý prípad bude potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba.
Taktiež sa môže jednať o zmenu na strane toho z rodičov, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti a rovnako môže dôjsť k podstatným zmenám aj na strane povinného rodiča, preto súd všetky takéto zmeny musí vyhodnocovať komplexne.
Rovnakým spôsobom súd postupoval aj v tomto konkrétnom prípade, keď podrobne vyhodnotil situáciu na strane oprávneného dieťaťa, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodovania bola študentkou 1. ročníka X. Y. R. Š. Y.. O. G. J.D. T. X. a v súčasnosti je študentkou 3. ročníka tejto školy, čo by do určitej miery odôvodňovalo prípadné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd však musel komplexne posúdiť pomery u všetkých účastníkov, a preto súd ďalej posudzoval zmenu pomerov na strane otca, kde mal za to, že jeho pomery sa oproti času predchádzajúceho rozhodovania nezmenili, aj v súčasnosti je nezamestnaný napriek tomu, že si hľadá zamestnanie, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že na strane otca nedošlo k takej zmene - zlepšeniu pomerov, ktorá by odôvodňovala prípadné zvýšenie vyživovacej povinnosti.
V tomto konkrétnom prípade súd posudzoval pomery na strane otca dôsledne a teda zisťoval aj dôvody, pre ktoré je v súčasnosti otec nezamestnaný (nemá pravidelný príjem) a najmä zisťoval, či na strane
otca nedochádza ku konaniu, kedy sám svojim správaním by si privodil danú situáciu - t.j., že nie je zamestnaný a nemá pravidelný príjem. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, keď zo správy predchádzajúceho zamestnávateľa I..Y..Y. X. jednoznačne vyplýva, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola strata zdravotnej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu tak, ako to vyplýva aj z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 24.5.2011, ktorá sa nachádza na čl. 111 spisu. Rovnako zo správy Súkromného gymnázia vyplýva, že otec J. S. tam pracoval od 4.12.2012 do 31.5.2013, pričom v trvalom pracovnom pomere nemal možnosť pracovať a k ukončeniu výkonu prácu došlo z dôvodu nadbytočnosti. Otec rovnako súdu predložil listinné dôkazy osvedčujúce, že mal snahu hľadať si zamestnanie a to na rôznych pozíciách v rámci svojho stredoškolského a vysokoškolského vzdelania, avšak bezúspešne.
Vo vzťahu k poukazu matky na inzerciu otca, v ktorej ponúka doučovania študentov súd uvádza, že takáto inzercia sama o sebe neosvedčuje, že otec reálne nejaké doučovanie aj vykonáva a že mu z tohto plynie príjem, pričom súd zohľadnil vyjadrenie otca v zmysle ktorého v súčasnosti má z takejto činnosti príjem v sume 30,- až 90,- eur mesačne.
Súd v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukazuje na to, že aj keď z vykonaného dokazovania vyplýva zvýšenie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, k zvýšeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca môže dôjsť iba v rámci aktuálnych zárobkových a majetkových pomerov otca so zohľadnením jeho možností a schopností.
Súd zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, že otec prispieva určitými finančnými príspevkami priamo k rukám dcéry (nad rámec stanoveného výživného) pričom mal. S. v apríli tohto roku nadobudne plnoletosť a teda otec bude mať povinnosť od jej plnoletosti prispievať výživným nie k rukám matky, ale k rukám už plnoletej S..
Na základe takto zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. S. podľa návrhu matky, súd preto návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).