Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-104-2013.pdf
PDF · 111.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/104/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky Ing. C. G. K. - Y., rod. G. K., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XX, H., právne zastúpenej Mgr. Richardom Karkó, advokátom so sídlom v B., D. G. XX a otca U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Mesto Žilina, adresa pre doručovanie Pres, s.r.o., Športová, Žilina, právne zastúpeného JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou so sídlom v B., V. V. XX, v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, o úprave styku otca s maloletou, o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o povinnosti informovania, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/34/2012-355 zo dňa 30. júla 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 20P/34/2012-355 zo dňa 30. júla 2013 zveril maloletú U. Z., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Otca zaviazal k povinnosti platiť na maloletú výživné vo výške 150,- Eur mesačne od 1.8.2012 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 1.8.2012 do 31.7.2013 otcovi nevznikol. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U., takto: každú nepárnu sobotu v kalendárnom roku od 9,00 hod. do 17,00 hod. a každú nepárnu nedeľu v kalendárnom roku od 9,00 hod. do 17,00 hod.; každú stredu v kalendárnom roku od 14,30 hod. do 16,30 hod.; cez jarné prázdniny každý párny kalendárny rok od soboty od 10,00 hod. do nedele do 19,00 hod.; cez veľkonočné sviatky každý nepárny kalendárny rok od piatku od 19,00 hod. do pondelka do 15,00 hod.; cez letné prázdniny každý párny kalendárny rok od 1.7. od 10,00 hod. do 14.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 10,00 hod. do 14.8. do 19,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 15.7. od 10,00 hod. do 28.7. do 19,00 hod. a od 15.8. od 10,00 hod. do 28.8. do 19,00 hod.; cez jesenné prázdniny každý párny kalendárny rok od 31.10. od 16,00 hod. do 1.11. do 15,00 hod.; cez Vianoce a Nový rok každý nepárny kalendárny rok od 24.12.od 10,00 hod. do 26.12. do 17,00 hod. a od 4.1. od 10,00 hod. do 6.1. do 17,00 hod. a každý párny kalendárny rok od 27.12. od 10,00 hod. do 29.12.do 10,00 hod. s tým, že cez jarné, letné a jesenné prázdniny a cez Vianoce a Nový rok nebude realizovaný režim úpravy styku ako v bežnom kalendárnom roku. Otec si maloletú prevezme pred domácnosťou matky a po ukončení styku odovzdá matke pred touto domácnosťou. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a styk otca s maloletou umožniť. Rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku. Súd návrh otca na zverenie maloletej
U. Z., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti a o povinnosti informovania matkou v celom rozsahu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním na základe ktorého mal preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú U. od odchodu zo spoločnej domácnosti v januári 2011 zabezpečuje matka, prostredie je pre výchovu a zabezpečenie zdravého vývoja dieťaťa priaznivé a vhodné. Prvostupňový súd konštatoval, že obidvaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky a poskytujú záruku riadnej výchovy. Majú k maloletej krásny vzťah, ale u matky je intenzívnejší a kladnejší aj preto, že sú stále spolu, má lepšie schopnosti pre zabezpečenie ďalšieho vývoja dieťaťa. Otec sa o maloletú po určitú dobu zaujímal len minimálne, ich vzťah nie je taký intenzívny ako u matky, pravidelnejšie sa začal s maloletou stretávať až po nariadení predbežného opatrenia. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti súd potom bral do úvahy predovšetkým citové väzby, jednak k matke, tiež k sestre V., ktoré sú silnejšie ako k otcovi, i keď aj jeho má rada, chce byť s ním, ale nevie si predstaviť, že by u otca spala a bola u neho dlhšiu dobu, určite by jej matka chýbala a bolo by jej smutno. S otcom nikdy nebola dlhšiu dobu a teší sa na neho práve preto, že bude s ním len kratšiu dobu. Súd vychádzal z názoru maloletej, ktorému venoval náležitú pozornosť. Rovnako bolo potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že by každý deň cestovala ráno zo Žiliny do Martina a po skončení vyučovania, angličtiny a výtvarnej opačne, z Martina do Žiliny, čo je asi 30 minút jedna cesta. Dopravná situácia medzi týmito dvomi mestami nie je priaznivá, často dochádza k dopravným nehodám, zápcham a meškaniu. To by mohlo negatívne ovplyvniť plnenie školských povinností maloletej U. a musela by aj včaššie vstávať, čo určite nezodpovedá jej záujmom a vývinovým potrebám. Naviac trpí kinetózou (nevoľnosť pri ceste autom), ktorej sa dá len ťažko predísť a nemôže pred každou cestou ráno a poobede užívať lieky. Je pravda, že autom chodí aj na výlety, návštevy starých rodičov a podobne, ale to nie je pravidelne a pri striedavej starostlivosti by to bolo päťkrát za týždeň, čo určite neprispeje k jej pohode, pričom si musí plniť školské povinnosti v 2. triede a celkovo by to bolo pre ňu náročné, neprimerane neznesiteľné. Zverenie v súčasnosti neodporučil ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina práve pre vzdialenosť. Problémovou a spôsobujúcou nemožnosť zverenia do striedavej osobnej starostlivosti je tiež otázka zabezpečenia špeciálnej bezlepkovej stravy, ktorú otec doteraz nikdy nepripravoval. Je pravda, že je dostať potraviny bez lepku, ale tieto si vyžadujú špeciálnu a osobitnú prípravu, s ktorou otec nemá skúsenosti a každodenné varenie by mohlo byť pre neho nezvládnuteľné a určite pri striedavej starostlivosti sa nedá stravovať v reštauráciách. Súd je presvedčený, že prospešnejšie a v záujme maloletej U. a v konečnom dôsledku aj otca je budovať vzťah medzi nimi, a to sa dá dosiahnuť úpravou styku ako súčasti rodičovských práv a povinností. Aj otec, hoci je vylúčený z bezprostredného výkonu rodičovských práv a povinností k svojmu dieťaťu, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia, nie je zbavený zodpovednosti za jeho všestranný vývoj a v záujme zdravého psychického vývoja, udržiavania rodičovského vzťahu a upevňovania citového puta má potom úprava osobného styku nezastupiteľnú úlohu, z hľadiska optimálneho vývoja je stretávanie potrebné. Styk súd určil širšie, okrem každého druhého víkendu aj jeden deň v týždni, v stredu tak ako je to určené aj predbežným opatrením, nebude tu teda žiadna zmena. Nevyhovel úplne návrhu otca, len čiastočne, keď víkend určil zatiaľ bez prespania. Je potrebné, aby otec trávil s maloletou viac času, zblížili sa, zvykla si na domácnosť a prostredie a až potom rozhodnúť o víkende od piatku do nedele, lebo doteraz nebola s otcom viac dní za sebou. Okrem toho styk upravil aj cez významné sviatky ako sú Veľká noc, Vianoce a Nový rok a cez všetky prázdniny, cez leto aj dlhšiu dobu v trvaní 14 dní nepretržite. Pri rozhodovaní bolo potrebné starostlivo posúdiť časové vymedzenie stretávania, zohľadniť, že maloletá má dva krát do týždňa angličtinu a raz výtvarnú a tomuto bola úprava prispôsobená. Tiež vek maloletej, jej režim, vhodnosť prostredia, okolnosti na strane rodičov a ich vzájomný vzťah. Za správny súd považoval aj návrh otca, aby v tomto období nebol realizovaný režim úpravy styku ako v bežnom roku. Aby pri realizácii stretávania bol zabezpečený záujem maloletej U. a aby bol styk bez problémov, súd určil rodičom určité povinnosti. Je len na obidvoch rodičoch či stretávanie dcéry s otcom bude pozitívne a obohatí jej vývoj. Vzťahy medzi rodičmi, ktoré z pohľadu súdu nie sú úplne optimálne, nesmú zasahovať do oprávnených záujmov maloletej, ktorá má právo prežiť určitý čas aj s druhým rodičom a tento má právo a aj povinnosť, i keď v obmedzenom rozsahu, ale predsa vhodným spôsobom vplývať na jej výchovu a všestranný vývoj. Ani jeden z rodičov nemôže mariť výsledky výchovy druhého rodiča, práve naopak, obidvaja musia vytvárať priaznivé podmienky k stretávaniu majúc na zreteli predovšetkým záujem ich dcéry a nie svoje vlastné priania, pocity a záujmy.
Pri určovaní výšky výživného prvostupňový súd vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, keď rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo
všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný psychický a duševný vývoj maloletého dieťaťa. Zohľadnil individuálne odôvodnené potreby maloletej U., ktoré sú dané jej vekom, uspokojovaním hlavne bežných hmotných potrieb, ako sú strava, oblečenie, obutie, hygienické prostriedky, hračky, ale aj zvýšenými výdavkami na školské potreby a ostatné výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky. Za primerané k odôvodneným potrebám maloletej, ale aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca považoval výživné 150,- Eur. Matkou požadované výživné 300,- Eur by nezodpovedalo potrebám maloletej. Otec má obchodnú spoločnosť, živnosť, ktorú nevykonáva pravidelne, má mzdu za prácu manažéra a je nepochybne schopný určené výživné platiť bez ohrozenia svojej životnej úrovne. Zohľadnil aj to, že časť potrieb je krytá prídavkami na dieťa a v neposlednom rade osobnou starostlivosťou matky spojenou so zabezpečovaním jej každodenných potrieb, ktorá si tým čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť, keď sa na potrebách podieľa aj finančne. Výživné určil od 1.8.2012, od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh, keď vychádzal z toho, že výživné sa platí mesačne, povinnosť rozhodnúť od podania návrhu je pri plnoletom dieťati, považoval to za spravodlivé. Na výživnom mu nevznikol nedoplatok, lebo výživné 150,- Eur už platí od apríla 2012. U obidvoch rodičov súd prihliadol na platenie výdavkov bývania, ktoré platí každý sám, u matky predstavujú mesačne vrátane prepočítaných ročných platieb 321,06 Eur, u otca 400,- Eur.
Súd nevyhovel návrhu otca o informovanosti, a to z dôvodu, že informácie, ktoré žiadal - zdravotný stav maloletej a študijné výsledky - si môže zabezpečiť sám ako zákonný zástupca, môže ich získať osobne alebo telefonicky od detskej lekárky, triednej učiteľky, obidve tieto osoby sú povinné mu informácie poskytnúť alebo od samotnej maloletej pri osobnom stretnutí, nemusí mu ich podávať matka. Iné informácie, napr. o mimoškolských aktivitách nežiadal.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a súd nezistil žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak otec, ako aj matka maloletého dieťaťa. Otec v odvolaní uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí a vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu a z nesprávneho posúdenia vykonaných dôkazov a že súd nevykonal dôkazy, ktoré potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zdôraznil, že on podal návrh na zverenie maloletej dcéry do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V konaní bolo nepochybne preukázané, že je spôsobilý zabezpečiť svojmu dieťaťu adekvátnu starostlivosť o jeho zdravý, duševný a fyzický vývoj, a to minimálne v takom istom rozsahu ako matka. Tvrdenia matky o tom, že vo vzťahoch medzi maloletou dcérou a otcom vymizli akékoľvek citové väzby sa ukázali ako nepravdivé. Aj samotný súd v odôvodnení svojho rozsudku vyjadril, že obidvaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky a poskytujú záruku riadnej výchovy, keď k maloletej majú krásny vzťah, no u matky je intenzívnejší a kladnejší, aj preto, že sú stále spolu a má lepšie schopnosti pre zabezpečenie ďalšieho vývoja maloletej. Z takého záveru súdu vyplýva, že súd vzal do úvahy predovšetkým argumenty matky maloletej, ktorá od konca roka 2011 ako došlo k tomu, že sa partneri odcudzili neurobila nič iné, len sa snažila dieťa izolovať od otca tým, že mu bránila v stretávaní sa s ním. Práve z toho dôvodu musel otec požiadať o nariadenie predbežného opatrenia, lebo reálne hrozilo, že matke sa skutočne podarí ovplyvniť vzťah dieťaťa k otcovi, samozrejme negatívne a dokáže u dieťaťa v tom čase 6-ročnom vybudovať presvedčenie, že otec o svoju dcéru nestojí. Záver súdu, že dieťa sa teší na otca práve pre to, že bude s ním len kratšiu dobu, je názor, ktorý sa prieči rozumu a logike a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. To, že maloletá vyhlási, že si nevie predstaviť spať u otca je pravdivým vyjadrením jej pocitov, ktoré pramenia z jej osobnej neskúsenosti, nakoľko doteraz nemala skutočne možnosť u otca prespať. Ani dospelý, nieto ešte dieťa si nemôže vytvoriť reálnu predstavu o tom čo v podstate nikdy nezažil. Je úplne samozrejmé, že dieťaťu je pri odlúčení od jedného alebo druhého rodiča smutno to, ale neznamená, že tento momentálny stav má alebo môže mať nejaký zhubný vplyv na jeho všestranný vývin. Oveľa nešťastnejším riešením je, aby dieťa, ktoré sa teší na otca, je s ním rado sa k tomuto otcovi nedostane vďaka zásahom matky, ktorá použije všetky možnosti len, aby sa dieťa s otcom nestretlo. Diagnostikovanie zdravotného stavu dieťaťa matkou ohľadne tvrdenej kinetózy je jednoznačne účelové.
V konaní nebola predložená žiadna lekárska správa, ktorá by takéto ochorenie u dieťaťa preukázala alebo potvrdila. Súd konštatuje, že zverenie v súčasnosti neodporučil ani úrad práce pre vzdialenosť. Pre odôvodnenie neprípustnosti striedavej starostlivosti je to naozaj len chabý pokus vyhovieť požiadavkám matky. Súdna prax pozná už aj u nás prípady kedy sú deti v rámci striedavej starostlivosti presúvané na oveľa väčšie vzdialenosti (70 - 100 km), dokonca navštevujú dve školy, každú v inom meste. Ďalej otec v odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s úpravou styku, ktorú nepovažuje za vykonateľnú tak ako ju stanovil okresný súd, podrobnejšie uviedol odôvodnenie v odvolaní. Taktiež nesúhlasil s rozhodnutím pokiaľ súd zamietol návrh otca, aby matka bola povinná informovať o maloletom dieťati. Podľa názoru otca informáciou o zdravotnom stave dieťaťa a o jeho výsledkoch v škole sú zásadnými informáciami na ktoré má nepochybne nárok. Odkaz súdu, že tieto informácie môže zistiť v škole a u lekára je právne neakceptovateľný. Aj keď zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhému rodičovi ostávajú rodičovské práva zachované tieto práva vykonáva ten rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a teda ak tento rodič zakáže povinným osobám poskytovať tieto informácie o dieťati druhému rodičovi, tieto osoby nemajú inú možnosť len sa tomu podriadiť. Otec ďalej vyčítal procesnému súdu určité pochybenia, napríklad zo spisu dňa 6.5.2013 bolo zistené, že sudkyňa v januári 2013 viac ako dva mesiace po odročení pojednávania dohodla telefonický termín pohovoru s Mgr. Y. na 11.3.2013, upravila kanceláriu, aby o termíne bola informovaná matka a jej právny zástupca. Dňa 6.5.2013 kedy právna zástupkyňa otca bola pozrieť do spisu sa však správa Mgr. Y. z údajného pohovoru v spise nenachádzala. Dňa 22.5.2013 na pojednávaní právna zástupkyňa otca žiadala, aby súd oboznámil otca s výsledkom pohovoru a poukázala na skutočnosť, že sa v spise žiadna správa nenachádzala. Sudkyňa oznámila, že v spise na č. l. 249 sa správa od Mgr. Y. nachádza a je datovaná dňom 2.5.2013. Matka na pojednávaní potvrdila, že pohovor sa konal dňa 12.3.2013, sudkyňa uviedla, že ona sa pohovoru nezúčastnila, lebo bola asi vtedy chorá, o prítomnosti kolízneho opatrovníka sa nezmienila. Sudkyňa v ďalšom priebehu pojednávania so správnou otca neoboznámila, ale pokračovala v pojednávaní výsluchom účastníkov. Odvolateľ má za to, že mu bola odňatá možnosť realizovať v konaní svoje procesné práva, pričom matka bola procesne zvýhodňovaná, čím došlo aj k porušeniu rovnosti účastníkov konania. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Matka v odvolaní proti rozsudku uviedla, že sa odvoláva proti výroku II., III., IV. a v časti výroku V. Vytýkala súdu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňovým súdom určené výživné vo výške 150,- Eur nemožno považovať vzhľadom na súdom zistené potreby maloletej U. a životnú úroveň otca za primerané a postačujúce. Súd mal v konaní súvislosti s oprávnenými potrebami maloletej a možnosťami rodičov za preukázané, že maloletá U. sa aktívne venuje viacerým školským a mimoškolským aktivitám, pravidelne športuje, chodí plávať, lyžovať, bicyklovať, navštevuje základnú umeleckú školu, odbor výtvarnej výchovy, hodiny angličtiny, rada maľuje a číta knihy. V rámci školy sa rovnako zúčastňuje viacerých školských podujatí a akcií. So všetkými týmito a ďalšími aktivitami maloletej sú spojené veľké výdavky v súvislosti s platením školného, potrieb na jednotlivé krúžky, športového oblečenia a podobne. Ďalšie výdavky spočívajú v pravidelnom zakúpení nového oblečenia, obuvi, školských pomôcok a iných obvyklých výdavkov, ktoré v konaní nebolo reálne možne na 100% preukázať. Na týchto výdavkoch sa podieľa spravidla len matka. Zdravotný stav maloletej si vyžaduje prísnu bezlepkovú diétu, v dôsledku čoho je nevyhnutné zabezpečiť špeciálnu stravu v školskej jedálni a zároveň nakupovať do domácnosti potraviny ochudobnené o lepok. Stravovanie maloletej je teda z finančného hľadiska oproti bežnej strave niekoľkonásobne náročnejšie. Okrem špeciálnych potravín je z dôvodu celiakálneho ochorenia potrebné pre maloletú zabezpečovať aj lieky, ktoré pravidelne užíva a za ktoré sa osobitne dopláca. Aj na týchto výdavkoch sa podieľa len matka. Príjem otca za kalendárny mesiac je na úrovní cca 410,- Eur, preukázané výdavky otca predstavujú nájom za byt 400,- Eur mesačne, doplatky na lieky 25,- Eur mesačne, poistenie maloletej 500,40 Eur ročne. Príjem matky za kalendárny mesiac je na úrovní cca 2.700,- Eur. Preukázané výdavky matky predstavujú výdavky pre spoločenstvo vlastníkov bytu bytov vo výške 215,63 Eur mesačne, elektrina vo výške 54,- Eur mesačne, RTVS 4,64 Eur mesačne, televízia Magio 39,16 Eur mesačne, poplatok za komunálny odpad vo výške 25,07 Eur za rok, daň z nehnuteľnosti vo výške 16,35 Eur za rok, mobilný telefón vo výške od 24,77 Eur po 43,79 Eur mesačne, splátkový úver Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 465,65 Eur, nájom garáže vo výške 35,- Eur, poistenie v KOOPERATIVE - poisťovňa pre maloletú vo výške 214,43 Eur. Pri úvahách prvostupňového súdu o určení výšky výživného zavážila najmä skutočnosť, že príjem matky maloletej je oproti súdom zistenému príjmu otca vyšší a z toho dôvodu nie je potrebné upraviť výživné,
pôvodne určené predbežným opatrením. Už pri prvom pohľade na zistený skutkový stav je však zrejmé, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z nasledujúcich dôvodov. Logicky nie je možné, aby otec maloletej dosahoval ním deklarovaný mesačný príjem na úrovní cca 410,- Eur, z ktorého by platil také výdavky aké má. Je zrejmé, že zárobkové pomery otca neboli prvostupňovým súdom zistené v dostatočnom rozsahu. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy, že otec maloletej vlastní luxusné osobné motorové vozidlo, že niekoľkokrát chodí na finančne náročné dovolenky, ktoré by si zo súdom zisteného príjmu vôbec nemohol finančne dovoliť. Súd nevzal do úvahy ani príjem otca dosiahnutý v októbri 2012 z predaja 4-izbového bytu v Martine vo výške 99.960,- Eur a súd nevzal do úvahy pri posudzovaní majetkových pomerov matky, že táto má vyživovaciu povinnosť aj k svojej druhej dcére V.. Túto skutočnosť iba stroho konštatoval. Vzhľadom na uvedené s ohľadom najmä na odôvodnené potreby a záujmy maloletej U. a reálnu životnú úroveň rodičov matka považuje výživné vo výške 300,- Eur za primerané a spravodlivé. Navrhuje preto rozsudok okresného súdu v zmysle jej odvolania zmeniť.
K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Matka súhlasí s odôvodnením prvostupňového rozsudku, pokiaľ tento zamietol navrhovanú striedavú starostlivosť. Sám otec v konaní pred prvostupňovým súdom potvrdil, že stravu pre maloletú nikdy sám nepripravoval, občas jej kúpil bezlepkovú pizzu, inak jej stravovanie počas stravovania zabezpečuje len formou keksov. Naopak matka sa o maloletú stará od jej narodenia a špeciálnu stravu jej pripravuje pravidelne denne. Čo sa týka každodenných presunov nutných v prípade zverenia maloletej do striedavej starostlivosti aj v tomto prípade je zrejmá snaha otca uprednostniť svoje záujmami pred záujmami a zdravotným stavom svojej maloletej dcéry. Každodenné presuny zo Žiliny do Martina a späť by boli pre maloletú neprimeranou a neznesiteľnou záťažou. Pokiaľ otec namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že malo dôjsť k porušeniu rovnosti účastníkov konania, keď poukazuje najmä na správu Mgr. Y. o pohovore s maloletou, že ju mala k dispozícii len matka a že sa otcovi odoprelo právo zúčastniť sa na pohovore s maloletou. Voči týmto tvrdeniam otca sa matka jednoznačne ohradzuje a upozorňuje na ich nepravdivosť. Matka sa na uvedenom pohovore maloletej psychologičkou Mgr. Y. osobne nezúčastnila. Je len samozrejmé, že vedomosť o konaní pohovoru matka musela mať, keďže maloletú musela na pohovor priviesť a následne ju odviesť. Matka však odmieta, že by bola pri pohovore maloletej s psychologičkou prítomná alebo, že by za maloletú odpovedala. Počas celého pohovoru maloletú čakala mimo miestnosti kde bol pohovor vykonaný a o jeho výsledku sa dozvedela len zo správy, ktorá bola založená do súdneho spisu a ktorú si zo súdneho spisu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zabezpečila. Matka žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil v zmysle jej návrhu a jej odvolania.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu podaného odvolania otca maloletého dieťaťa vyplýva, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý zamietol otcom navrhovanú striedavú výchovu a taktiež nesúhlasí s rozsahom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti poukazuje na nevykonateľnosť rozsudku v tejto časti.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ konštatuje, že súd prvého stupňa pri zisťovaní toho aký rozsah úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bude najvhodnejší, dôsledne zisťoval skutkový stav, keď jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci a v tomto smere dospel k právnemu názoru s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Za zistených daných okolností prvostupňový súd upravil styk otca maloletého dieťaťa vecne správne a v tomto rozhodnutí odvolací súd nezistil žiadne pochybenie. Táto okolnosť však neznamená, že otec sa nebude môcť s maloletým dieťaťom stretávať aj vo väčšom rozsahu, ak si maloleté dieťa postupne na odlúčenie od matky vznikne, čo bude dôvodom k tomu, aby sa predlžovala doba úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, prípadne aj tak, že otec bude mať styk upravený takým spôsobom, že dieťa bude môcť u neho aj prespať. V konečnom dôsledku pri úprave styku počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných prázdnin, jesenných prázdnin, Vianoc a Nového roku aj smeruje. V tomto bude veľa záležať aj na vzájomných vzťahoch medzi matkou a otcom maloletého dieťaťa, čo sa bude nesporne premietať aj do správania maloletého dieťaťa, ako aj do jeho reakcií na úpravu styku s otcom. Bude preto vhodné, aby rodičia maloletého dieťaťa vždy postupovali v jeho záujme a snažili sa styk upraviť takým spôsobom, aby tento bol vždy v jeho prospech, a to aj vzájomnou dohodou bez nutnosti súdneho rozhodnutia, keďže je zrejmé, že otec má rovnako ako matka k maloletej dcére veľmi dobrý až vrúcny vzťah. Odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom otca na ktorých založil svoje odvolanie, pokiaľ sa toto týkalo jeho návrhu na úpravu striedavej starostlivosti. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s prvostupňovým súdom, a preto nemohol otcovi prisvedčiť pokiaľ sa týkalo jeho odvolacích dôvodov. V tomto rozhodnutí rovnako odvolací súd nezistil žiadne pochybenie.
Čo sa týka odvolania matky najmä vo vzťahu určenia výšky výživného 150,- Eur mesačne, keď matka požadovala sumu 300,- Eur mesačne, odvolací súd po vyhodnotení príjmov, výdavkov, možnosti a schopnosti na strane povinného otca, ako aj potrieb maloletého dieťaťa konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne. Odvolací súd sa aj tu v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti len dodáva, že v súvislosti s určením výživného na maloleté dieťa Zákon o rodine v § 62 ukladá rodičom prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov, keď dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovní rodičov. Podľa odvolacieho súdu stanovená výška výživného vo výške 150,- Eur na maloletú U., ktorá sa narodila 24.2.2006 zodpovedá jej potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Ani v tomto rozhodnutí odvolací súd nezistil pochybenie, a preto nemohol prisvedčiť odvolacím dôvodom matky maloletej U., keď ako vyššie už konštatoval nezistil pri určovaní stanovenej výške výživného žiadne pochybenie.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.